Zberateľ maratónov

Zberateľ maratónov
Zberateľská vášeň nepozná hranice. Niekto zbiera známky, niekto staré obrazy alebo pivné poháre. Prievidžan Miroslav Kriško zbiera – maratóny. Minulý rok ich odbehol 111! Stal sa prvým Slovákom v histórii, ktorý dokázal za jeden kalendárny rok odbehnúť 100 maratónov.
Bývalý dlhoročný plavec Slovana Bojnice bežal svoj prvý maratón vo veku necelých 23 rokov v Košiciach. Minulý rok práve na jubilejnom 90. ročníku Medzinárodného maratónu mieru oslávil obdivuhodný výkon – dokončil maratón s poradovým číslom 500! To bol aj hlavný cieľ, ktorý si voľakedy dávno mladý učiteľ z baníckeho kraja pred seba postavil. Dnes vo veku 56 rokov je hrdý, že to dokázal. V Košiciach doteraz odbehol 34 ročníkov MMM, trať bratislavského mestského maratónu vlastnými nohami zmapoval päťkrát.

Prečo ste si zo všetkých športov vybrali práve atletiku - a z kráľovnej športu najmä maratóny a polmaratóny?

,,Nepamätám si, že by som sa v mladosti rozhodoval, či mám, alebo nemám behať. Vytrvalostný beh je odjakživa súčasťou môjho života, čiže skôr si beh vybral mňa. Behanie ma odmalička bavilo. Ale raz som aj vážne uvažoval, či by som nemal s behom prestať. Mal som odbehnutých okolo 60 maratónov, výkonnosť klesala a pretekársky prístup k behaniu ma prestal motivovať. Zachránil som sa založením neformálneho hnutia Slovenskí zberači maratónov (SZM a.s.), ktorého krédo nespočíva v tom, ako rýchlo bežíš, alebo koľký si vo výsledkovej listine, ale najmä koľkokrát do cieľa maratónu dobehneš.“

Minulý rok ste dokázali za 333 dní absolvovať 100 maratónov. Čo na tú porciu neuveriteľných bežeckých výkonov hovorí vaše telo, ako ste sa cítili po tej stovke odbehnutých maratónov?

,,Zbieranie maratónov je zábava pre starších a pokročilých, ktorí už svoje telo relatívne dobre poznajú, teda vedia, čo si môžu dovoliť. Dokážu na protesty organizmu vcelku správne reagovať. Napriek tomu existujú situácie, ktoré riešia prvýkrát. Tomu som sa nevyhol ani ja. Hlavný problém spočíval v správnej dodávke energie. Stovka maratónov za 333 dní bola v porovnaní s naháňaním môjho 500-stého maratónu k danému dátumu a túžby bežať ho na moje pomery rýchlo, už iba jednoduchá zábavka s číslami. Cifra 333 sa predsa veľmi ľahko pamätá. Zberateľ maratónov, ktorý stratí chuť zvyšovať počet maratónov, prestáva byť zberateľom.“

Ktorý z vašich doterajších 544 maratónov (aktuálne je to číslo už určite vyššie) bol pre vás najťažší a prečo?

„Šaňo Simon, prezident SZM a.s., na takéto otázky odpovedá: - Ak poznáte ľahký maratón, povedzte mi, kde sa beháva. Hneď naň pôjdem, lebo ľahký maratón som ešte nebežal.- Ale je pravda, že som už zažil ťažké i veľmi ťažké maratóny... Napokon, po ten ťažký a poriadne vytrápený nemusím chodiť ďaleko. Nedávno som zjedol čosi nevalnej chuti a narobil si v bruchu taký neporiadok, že som polovicu maratónu musel kráčať. Pršalo, bola mi zima, takže to bola vskutku zaslúžená 544. maratónska akcia.“

Stalo sa vám, že ste maratón museli ste vzdať?

„Samozrejme. Prvý vo Zvolene asi v roku 1991. Už na desiatom kilometri ma silno pichlo v lýtku. Kráčať sa s tým dalo, bežať ani náhodou. Musel som vzdať, lebo cieľ bol príliš ďaleko. Ďalšie nedokončené maratóny nasledovali aj neskôr, ale štatistiku maratónskych zlyhaní si nevediem. Na nedokončené maratóny nerád spomínam."

V roku 1980 ste v Košiciach bežali prvý maratón. Odvtedy prešlo už takmer 34 rokov. Koľko ste mali vtedy rokov a čomu ste sa v čase vášho maratónskeho debutu venovali v civilnom živote?

„Vtedy som mal presne 22 rokov a 10 mesiacov a bol som študentom na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici.“

Venovali ste sa okrem behu aj iným športom?

„Od šiestich rokov až po vysokú školu som bez výraznejších úspechov súťažne plával za Slovan Bojnice. Z môjho plaveckého životopisu stojí za zmienku iba prvé miesto v majstrovstvách Slovenska v diaľkovom plávaní v sedemdesiatych rokoch. Koncom osemdesiatych rokov som sa venoval triatlonu. Mám na konte 1. a 2. miesto v slovenskom šampionáte mužov v krátkom triatlone, bol som celkovo štvrtý na majstrovstvách bývalého Československa v dlhom triatlone. Rád som behával na lyžiach. Desaťkrát som sa zúčastnil Bielej stopy SNP."

Odbehnúť za 333 dní sto maratónov bol váš sen? Bola to nejaká netradičná stávka?

„Ako som už povedal, krásna hra čísel 100/333 bola iba pridaná hodnota k dovŕšeniu mojej 500-vky v Košiciach.“

Prečo ste bežali jubilejný 500. maratón práve na 90. ročníku MMM v Košiciach?

,,Lebo MMM v Košiciach bol môj prvý maratón, ktorý som úspešne absolvoval - a prvý zostáva iba jeden. Na celý život.“

Absolvovali ste minulý rok všetky maratóny na Slovensku? Koľko z nich ste odbehli na tradičných maratónskych podujatiach - a koľko ste bežali iba tak, pre potešenie?


„Minulý rok som trikrát bežal maratón v Čechách (2x Ostrava-Třebovice, 1x Praha). Ostatné maratóny som pridal na Slovensku. Bolo to trinásť "ozajstných" a 98 Hamburgov, čo je zberateľský termín pre neoficiálne maratóny, ktoré musia spĺňať presne podmienky, aby maratón mohol byť oficiálne započítaný ako akcia nášho neformálneho združenia SZM a. s.. Iba tak sám pre seba, pre svoje potešenie som nebežal ani jeden maratón a ani ho nikdy bežať nebudem. Behám ich výhradne pre štatistiku do mojej zbierky maratónov.“

Ako reaguje na vaše hobby okolie?

„Žijem zalezený v byte ako starý jazvec v nore. Susedia o mojom zbieraní maratónov najskôr vôbec nevedia.“

Aké pocity vo vás prevládajú, keď bežíte maratón v domácom prievidzskom prostredí - a ako vnímate atmosféru, keď bežíte v Košiciach, Trnave, Banskej Bystrici alebo v Leviciach či v Bratislave?

,,Pocity sú stále rovnaké. Atmosféru, divákov, ruch okolo trate nevnímam. Jediný rozdiel je v tom, že doma pri zberateľskom maratóne sa musím oveľa viac venovať počítaniu kôl."


26.5.2014   /   Rozhovory   /   Autor: ŠŽ, br

Ďalšie články