Tomáš Čelko: Vidím mestá z vtáčej perspektívy

Tomáš Čelko: Vidím mestá z vtáčej perspektívy
Po schodoch, po schodoch, spoznávam poschodia, spieval v polovici 80. rokov Richard Müller. Tomáš Čelko tiež zdoláva jedno poschodie za druhým, ale na spoznávanie nemá čas. Rodený Žilinčan je totiž vicemajstrom Európy v behu po schodoch.


Ako ste sa dostali k behu po schodoch, čo bolo prvým impulzom?


Asi pred šiestimi rokmi sa v Olomouci bežalo na miestnu budovu RCO 18 poschodí. Celé mesto zaplnili letáky, plagáty a pútače, na ktorých stálo, že víťaz sa odvezie domov na novučičkom porsche. Koho by to nelákalo? Na štart prišlo vyše 400 ľudí, iná pecka. Krásne preteky. Vtedy som behával najmä štvorstovku a na také hlúposti som bol ako stvorený. Tak sme tam šli s celou partiou atlétov. Strašne to bolelo, hrozný laktát, ale vyhral som a stálo to zato. Akurát to porsche bolo iba na víkend...

V seriáli SP v behu po schodoch figurujú aj exotické dejiská ako Tai-Pchei, Ho Či Minovo Mesto, Sau Paulo. Zažili ste niekde niečo nezvyčajné, či už na pretekoch, alebo v samotnom meste?


Ani nie. Iba mestá znejú exoticky. Najnezvyčajnejšia vec sa stala v New Yorku, keď mi neprišla batožina so všetkými bežeckými vecami, tak som si musel pár hodín pred štartom všetko nakúpiť.

Ktoré preteky vo svete sú najnáročnejšie a prečo?


V Bogote sa behá finále a sú to asi najťažšie preteky. Teda najťažšie pre nás Európanov, lebo sa beží v nadmorskej výške 2500 m, kde už je dosť riedky vzduch a do toho ešte brutálny smog, no žiadna zábava. Našinec nemá šancu na popredné umiestnenie, beží tam okolo päťtisíc ľudí, ale do dvadsiatky sa dá zmestiť.

Snom každého hokejistu je vyhrať Stanley Cup, po čom túžia bežci po schodoch?


Je to určite triumf na Empire State building, kde sa beží z hromadného štartu. Sú to veľmi dlhé preteky, rekordný čas má hodnotu 9:35, ale pod desať minút zatiaľ bežal len Paul Crake. Ja som tam bol najlepšie tretí za 11:05.

Absolvujete pred pretekmi nejaké lekárske testy?


Dlho som už na žiadnych nebol, ale mal by som ísť k zubárovi :-) Pred pretekmi žiadne testy neabsolvujeme. Som vrcholový športovec, doteraz som behával 400 m cez prekážky a tento rok som skúsil netradičný prechod na stípla. Trénujem pravidelne, na lekárske testy chodím každé dva roky, ale mal by som raz ročne. Preteky v behu do schodov sú ako každé iné, kto sa pripravuje a trénuje, tak ho to ani veľmi nebolí. Veď ani päť kilometrov bez tréningu nezačnete tempom 2:50 na kilometer alebo ak začnete, tak tie preteky asi nedokončíte...

Stalo sa už, že niekto na pretekoch skolaboval? Ako to dopadlo?


Videl som to raz na REDBULL 400. Celý deň bolo strašne teplo, cez 30 stupňov. Jeden borec to trošku prepískol. Mal smolu, lebo rok predtým bol druhý, ale napokon sa zložil pätnásť metrov pred cieľom . Po pár minútach sa prebral a preteky dokončil, ale asi to dobre nedopadlo. Vraj mu vtedy zlyhali obličky, začul som, že o jednu prišiel, ale či skutočne, to naozaj neviem. Treba si dávať pozor, odhadnúť, na čo máme. Keď sa chceme prekonať, musíme dodržiavať všetky pravidlá – spánok, strava, pitný režim...

Bývajú na týchto pretekoch aj nejaké finančné odmeny? Kde sa platí najlepšie?


Priznám sa, ak by v hre neboli finančné odmeny, netrénoval by som vrcholovo, ale len rekreačne. Všetci do toho dávame stodesať percent. Trénujeme pred zamestnaním, aj po ňom, náročné úseky, dlhé behy. Zaberie to more času a stojí to veľa bolesti, ktorú človek podstupuje a ničí si zdravie. Takže áno, platí sa. Najviac v Tchai Pei 5000-3000-2000-1500-800 eur, ale aby ste boli v pluse, musíte byť fakt dobrý. Iba cesta stojí takmer 1000 eur. Aj tam sa však dá dostať. Keď trénujete a ste zdraví, môžete aj víťaziť.

Nebýva na úzkych schodoch niekedy veľmi tesno? Treba mať ostré lakte?


Mne sa masový štart páči viac aj keď je to ťažšie, lebo sa beží od začiatku rýchlo a zvoľní sa až neskôr... Úzko na schodoch býva, ale práve preto sa mi to páči a keď sú ľudia tolerantní a féroví, tak sa to dá zvládnuť. Horšie je, keď stretnete na schodoch blbca, ktorý vás úmyselne blokuje. Potom treba skutočne mať ostré lakte. Ale aspoň máme o čom po pretekoch hovoriť.

Čo je lepšie? Brať schody po jednom alebo aj po dvoch?


Je to rôzne. Ja ich beriem po dvoch alebo dokonca aj po troch. Po jednom by som neodporúčal, to musíte spraviť príliš veľa krokov a je to príliš pomalé. Ale poznám borcov, ktorí behajú dlhé budovy po jednom a skončili v prvej trojke na Taipei

Je beh po schodoch skôr mužská doména?


Väčšinou behajú muži, ale stále prichádza viac a viac žien. Aj pre ne zaujímavé zdolať jeden z monumentov mesta, dostať sa na jeho strechu a pozrieť sa na mesto z pohľadu vtákov. Towerrunning začína byť veľmi populárny. V Európe nás to ešte len čaká, ale za nejaký rok to príde.


25.6.2014   /   Rozhovory   /   Autor: Braňo Raškovič   /    Foto: fb/ tomas celko

Ďalšie články