Prihlásiť
behame.sk

Tatry Running Tour 2011, motto: nie je dôležité zvíťaziť, ale poriadne zmoknúť

Etapové preteky sú doménou najmä cestnej cyklistiky, veď názvy Tour de France či Giro d´ Italia predstavujú celosvetovo známe „značky“ s vysokou prestížou i športovou úrovňou. Bežecké etapáky síce nie sú tak rozšírené, ale rozhodne nejde o „biele vrany“ v kŕdli bežeckých pretekov. 
Tatry Running Tour 2011, motto: nie je dôležité zvíťaziť, ale poriadne zmoknúť
Preto ma neprekvapilo, keď sa ku mne dostala informácia o tom, že športovci združení v Sport Clube 1896 Štrbské Pleso sa rozhodli zorganizovať Tatry Running Tour 2011 - trojetapové preteky v okolí Štrbského Plesa. Lokalitu poznám skôr zo zimných lyžiarskych pobytov, tak som sa tešil na letný „bežecký“ pohľad. Naviac usporiadatelia na webe sľubovali aj „ľudské bežecké podmienky“, ktoré odcitujem: „Aj keď pre väčšinu územia Slovenska sú v tomto období typické horúce letné dni a noci, pre bežecké preteky v Tatrách by  podmienky mohli byť priaznivé, keďže priemerné denné teploty v mesiaci júl na Štrbskom Plese nepresahujú 16 stupňov a nočné 11 stupňov.“ Trasy boli tiež zvolené zaujímavo, takže hor sa posledný júlový víkend do Tatier.

Prvá etapa, piatok 29. júla 2011, 3,5 km, štart o 20:30.

Motto: ,,Pri behaní okolo plesa, trať nestúpa, ani neklesá a bežec nadšením plesá"


Na Štrbské Pleso som dorazil už predpoludním s jasným zámerom omrknúť terén, najmä trasu sobotnej etapy. Počasie celý týždeň malo ďaleko od letného, takže mi bolo jasné, že žiadna letná idylka ma nečaká. Záver turistického putovania bol celkom pozitívny. Blata ani vody nebolo na tratiach nejako dramaticky veľa. To však platilo iba do 15. hodiny, kedy začalo riadne pršať a všetko bolo inak...



Pršalo až do večera, tesne pred 8. hodinou začali hore na nebesiach šetriť vodou na ďalšie dni.



Na štart sa nakoniec postavilo vyše 40 pretekárov a pretekárok. Vrchárska prémia 600 m od štartu (výbeh k hotelu Kempinsky) dávala tušiť, že od začiatku sa pobežia „strašné pecky“. Naozaj od prvých metrov sa bežalo raketovo, pole pretekárov sa postupne natiahlo do podoby hada. Stále sa pohybujem na začiatku druhej desiatky, od druhého kilometra však začínam pociťovať týždňový výpadok bežeckých tréningov. V klesaní k Panoráme zopár pozícií síce strácam, ale vo finiši ich vybojujem späť. Nerobím z toho vedu, veď ozajstné preteky začnú až zajtra.

Team BEHAME.sk: Konštantín Kocian uplatnil svoju rýchlosť a okrem 2. miesta na vrchárskej prémii zaknihoval aj 3. miesto v absolútnom poradí. Andrej Červeňan vo finiši porazil Mateja Tótha, takže sme obsadili 11. a 12. miesto.

Druhá etapa, sobota 30. júla 2011, 12,1 km, štart o 10:00

Motto: ,,Pod Kriváňom junáci behajú, v čerstvej vode nohy máčajú"




Trasa druhej etapa už predstavovala naozajstné cross country. Úvodný necelý kilometer okolo hotela Kempinsky viedol síce ešte po asfalte a kockách, ale potom sa išlo na tatranské chodníky pod Kriváňom. Zo Štrbského sa najprv bežalo mierne klesajúc po zelenej značke na rázcestie Jambrichovo, odtiaľ stúpanie chodníkom po modrej značke k Jamskému plesu sľubovalo okúsiť, o čom sú horské preteky v behu do vrchu. Posledná časť trasy viedla po červenej značke a bola z kopca s občasnými spomaľovacími protisvahmi. Všetkým bolo jasné, že výsledky tejto etapy jasne ukážu, kto kam patrí.
Celú noc i cestou na Štrbské Pleso stále leje, tak sa utešujem konštatovaním „buď rád, že to neprimŕza...“. Vonkajšia teplota 10°C minimalizuje alternatívy oblečenia na jednu. Rozklusanie redukujem na niekoľko roviniek pre hotelom a radšej postávam podobne ako väčšina súperov pod strechou. Po výzve „minúta do štartu“ som nútený opustiť suché a teplé miestečko a postaviť sa na štartovú čiaru. Zdá sa mi, že dážď ustáva, ale hneď mi prichádza na um už zľudovelá hláška istého športového komentátora „vážení přátelé, přestává pršet, začína lit“.

Od štartu vodu zhora nevnímam. Spočiatku sa držím hesla „to chce kľud a nohy v teple (či skôr v suchu)“, snažím sa mláky preskakovať, alebo obchádzať, asi po 500 metroch však konštatujem, že to nemá význam. Vody i blata je oveľa viac ako v piatok, kedy som robil prieskum trate a na prekonanie niektorých mlák by som potreboval oveľa väčšie krídla, ako mi narástli po vypití energetického nápoja polhodinu pred štartom. Skôr sa sústreďujem, aby som sa neprizabil na šmykľavých koreňoch a kameňoch, v jednej zákrute letím k zemi, našťastie pristávam mäkko vo vysokej tráve. Preto chcem organizátorov poprosiť, aby trávu vykosili iba na rovinkách, v zákrutách plní funkciu záchrannej periny. Pole bežcov sa veľmi rýchlo potrhalo, tak „zelený úsek“ bežím v miniskupinke s dvoma súpermi (Radom Krkoškom a Jurom Kendrom). Cele to najlepšie vystihuje pesnička „o třech čunících vesele si ťápajících v blátě“ od Jarka Nohavicu. V trojici pokračujeme aj na modrom úseku, kde sa poradie mení podľa toho, ako to komu momentálne ťahá. Na vrchársku prémiu však vybieham iba s Jurom v pätách. Vysoká tráva na úzkom chodníku dodala vodu aj tam, kde by zhora nemala šancu zatiecť. Optimisti by povedali, že časť blata z nohavíc sa takto odstránila. Pesimisti by však hneď dodali, že do topánok. Totálne premočený vyrážam na „červený“ úsek, Jurovi to ide dolu kopcom výrazne lepšie ako hore, tak sa mi pomaly vzďaľuje. Zozadu očakávam útok Rada Krkošku, ale stále ho „nevidím v späťákoch“, takže pohoda a klídek. Pred záverečným dvojserpentínovým výbehom k Panoráme pozerám na stopky, údaj 59:08 ma maximálne mobilizuje, cieľom musím prebehnúť pod jednu hodinu. Mobilizujem všetky tušené i netušené rezervy a bežím, čo sa dá. S rezervou piatich sekúnd som zámer splnil. Vydýchavam, po očku zisťujem, že organizátori i diváci si nás fotia. Fotogenickosť sa hodnotí množstvom blata na oblečení. Tieto fotky by som však neodporúčal zverejniť, lebo organizátorom môžu spraviť medvediu službu (pozri citát v úvode) a naviac sa o preteky možno začnú zaujímať páni v bielych plášťoch so zvieracími kazajkami (tí by samozrejme nebežali).
Na vyhlásenie výsledkov nadviazalo posedenie pri dobrom guláši ukončené bohatou tombolou. V nej som síce nič nevyhral, ale pre mňa bol výhrou na úrovni prvej ceny fakt, že večer fén zvládol vyše trojhodinové vysušovanie premočených topánok a opraného bežeckého oblečenia.



Team BEHAME.sk: Konštantín Kocian opäť uplatnil svoju rýchlosť a bodoval na oboch vrchárskych prémiách, do cieľa dobehol na 4. mieste. Andrej Červeňan obsadil 11. miesto a Matej Tóth bol 20.


Tretia etapa, nedeľa 31. júla 2011, 5,5 km, štart o 10:00

Motto: ,,Hore kopcom od Štrby poradie sa vyvŕbi"


Výškový profil etapy v tvare písmena V hovoril jasne, najprv zhruba 3 kilometre dolu kopcom a potom asi 2,5 km hore. Čo ma čaká, som presne vedel, pretože v sobotu som si miesto výklusu po druhej etape dal poznávaciu prechádzku. Počasie je nezvyčajné, 10 stupňov je podľa organizátorov bežný júlový štandard (lenže v noci), ale nezaprší a nezaprší. Aspoň, že je hmla. Na štart nastupujem s odhodlaním udržať vydobyté pozície v celkovom poradí i v kategórii. Bezprostrední súperi vo výsledkovej listine si asi dali vyššie ciele, tak od štartu bežíme ako šialení. Nevadí, aspoň to budeme mať skôr za sebou, len tých síl nie je na rozdávanie. V stúpaní sa zubami, nechtami, silou vôle a čo ja viem čím ešte, držím Jura Kendru. V cieli musím byť pred ním, inak v absolútnom poradí padám na prvé dvojciferné umiestnenie. Bežíme, občas kráčame, po dvoch tretinách stúpania idem pred neho a pomaly sa začínam vzďaľovať. Meliem z posledného, na trolejový stĺp s číslom 122 na trati zubačky sa teším ďaleko viac ako na výplatný termín. Konečne som za ním, krátka rovinka, výbeh k Panoráme a som v cieli... Živý, zdravý (aj duševne?), šťastný, spokojný (sobotné pozície som udržal), zničený, ale relatívne suchý. Krátko po dobehnutí posledného pretekára nasledovalo vyhlásenie celkových víťazov, víťaza vrchárskej súťaže i víťazov jednotlivých vekových kategórií. Všetky tri etapy odbehlo 33 bežcov a 3 bežkyne. Tento raz to svätému Petrovi (či organizátorom?) celkom nevyšlo, lebo pršať začalo až po vyhlásení výsledkov. Škoda ...

Team BEHAME.sk: V cieli etapy Konštatín Kocian bol na 3. mieste, v celkovom hodnotení obsadil 4. miesto. Andrej Červeňan skončil v etape i celkovo na 9. mieste, podobne umiestnenie Mateja Tótha možno uviesť dvoma 18-kami.

Suma - sumárum.



Podujatie Tatry Running Tour môžem hodnotiť iba pozitívne. Išlo o prvý ročník, tak organizátori mali nárok na „detské choroby“, ktoré však nepredstavovali žiadne dramatické problémy. Preteky boli navrhnuté pre bežných smrteľníkov. Etapy svojou dĺžkou ani prevýšením nepredstavujú žiadny extrém, v pohode ich (podľa mňa) zvládne každý hobby bežec s „pretekárskym rozsahom“ končiacim pri polmaratóne a možno aj nižšie. A čo sa týka počasia, pokiaľ nebude snežiť a mrznúť, tak horšie to asi nebude...

Kompletné výsledky TU.

2.8.2011   /   Krosové behy   /   Autor: Andrej Červeňan   /    Foto: Foto: Kamila F.

Fotogaléria

Ďalšie články