Prihlásiť
behame.sk

Stupavu si užili bežci i cyklisti. Na pretekoch i po nich

Takmer dve stovky milovníkov cezpoľného behu sa v poslednú júlovú nedeľu postavilo na štart tretieho bežeckého dvojdňového tradičného podujatia pod názvom Škoda Stupava Trophy 2014.
Stupavu si užili bežci i cyklisti. Na pretekoch i po nich
V posledný júlový víkend (26. – 27.) to bol už 12. ročník spomínanej akcie, na ktorej si v sobotu meria sily v členitom malokarpatskom teréne pelotón jazdcov na horských bicykloch, a v nedeľu sa do identického členitého lesného terénu vydali priaznivci krosového behu. Mnohí z nich stihli absolvovať obe súťaže, vďaka čomu získali body do priebežného hodnotenia nie iba horských cyklistov, ale aj bežcov. Navyše, stupavskí skúsení organizátori prvýkrát získali podporu a pomoc veľkého partnera nadnárodného producenta automobilov, takže Škoda Stupava Trophy je od tohto roku súčasťou nového päťdielného celoslovenského seriálu prestížnych pretekov na horských bicykloch Škoda Open Bike Tour 2014. Beh v programe tohto podujatia je tou povestnou čerešničkou na torte.

Skvelé preteky i program po nich


K pravidelným účastníkom stupavského podujatia patrí aj Pavol Husár, ktorý má na konte niekoľko úspešne dokončených bežeckých polmaratónov. V  nedeľu 27. júla v Stupave bežal v lete tretíkrát. Pričom si opäť svoju bežeckú kondíciu otestoval na dlhšej 17-kilometrovej trati, hoci Stupavčania pre bežcov prichystali aj novinku – kratšiu osemkilometrovú trať. Pravda, deň predtým sa predstavil aj na pretekoch horských cyklistov.



„Pre mňa to neboli neznáme preteky. Do Stupavy chodím pretekať aj v zime. Zimnú edíciu tohto tradičného podujatia považujem za veľmi dobrý tréning pred hlavnou letnou sezónou,“ vysvetlil Pavol Husár dôvod, ktorý ho priviedol na štart tretieho pokračovania bežeckej súťaže v behu v rámci 12. ročníka Škoda Stupava Trophy 2014.

„Na Stupave sa mi páči pekná, aj keď členitá trať, dobrá atmosféra, ktorá zvyčajne panuje medzi ľuďmi okolo nej, a najmä výborné prostredie a ponuka služieb v cieli. Sú to jedny perfektné preteky. Podľa mňa najlepšie preteky horských cyklistov a teraz už aj bežcov na Slovensku. Navyše tento rok som si na tejto trati urobil osobný rekord, takže so svojou účasťou a výkonom som úplne spokojný. Z minulých rokov som vedel, do čoho idem. Milo ma však prekvapil bohatý program v cieli, množstvo atrakcií, stánkov. Bola to jednoducho superakcia. “ vrátil sa k dianiu na 12. ročníku Stupava Trophy Pavol Husár. Pravidelný účastník stupavských pretekov, ktorý s k pravidelnému behaniu dostal iba pre to, aby pre seba a svoje zdravie niečo prospešné urobil, patril k bežcom, ktorých organizátori posunutím štartu z 12.00 h na 10.00 h veľmi potešili. Tak isto aj tri dobre zásobené občerstvovacie stanice, ktoré v tomto teplom počasí splnili svoju úlohu. Aj podľa Pavla Husára stupavskí organizátori odviedli počas 12. ročníka tohto podujatia dobrú robotu.

„Veľmi som privítal dobrý nápad organizátorov, ktorí po skúsenostiach z minulých rokov presunuli štart pretekov o dve hodiny, čím sme sa na trati vyhli najväčšej páľave. Lebo bežať stupavský beh v letnej páľave bolo minulý rok veľmi náročné. Boli to hotové galeje. Spomínam si ako som minulý rok zatínal zuby a trpel. Behanie vo veľkej horúčave nemám rád. Teraz to bolo znesiteľné, lebo 90 percent trate bolo v lese, kde sa dobre bežalo, aj keď terén bol členitý a najmä stúpania dali bežcom dosť zabrať. Mnohí v týchto pasážach išli hore brehom iba krokom. Ja som na zabehnutie tejto trate potreboval čas 1:21:39 h, “ konštatoval Pavol Husár, ôsmy bežec v kategórii mužov 40 – 49 rokov, ktorý v absolútnom poradí obsadil 30. miesto.

Po behu kávička a zážitky


Kým Pavol Husár a jeho podobní skúsení bežeckí matadori vedeli, čo ich na trati Škoda Stupava Trophy 2014 čaká, pre Evu Nocárovú z bežeckého tímu TV JOJ Running Team bol členitý horský terén úplnou novinkou. Tak isto aj beh z kopca, počas ktorého veľmi zreteľne vnímala dupot nôh za sebou, vďaka čomu mala veľké obavy, že ju súperi prevalcujú... „Na trať v Stupave som bola zvedavá, lebo doteraz som behala najmä po asfalte a tvrdom povrchu,“ uviedla pravidelná účastníčka polmaratónskych tratí v rámci bežeckých podujatí z dielne firmy Be Cool - ČSOB Bratislava Maratónu, viacdielného seriálu zimných desiatok, nočných, štafetových a charitatívnych behov.



„Na týchto bežeckých akciách sú najkrajšie okamihy po dobehnutí do cieľa, keď si s kolegami z tímu sadneme v pokoji na kávičku a navzájom si rozprávame zážitky z trate. To je perfektný relax po absolvovaní každých pretekov, na ktorých sa ako tím našej televízie zúčastníme,“ konštatovala štyridsiatnička Eva Nocárová, ktorá si pred nedeľňajším štartom nevytýčila pred sebou žiadnu výkonnostnú hranicu, no jedna vec ju po dobehnutí do cieľa predsa mrzela.

„Ale tie štyri sekundy som si mohla odpustiť,“ dodala vážnym hlasom, keď videla pri svojom mene čas 55:04 min. „Výkon rovných 55 min by podľa mňa bol oveľa krajší. Od neho by som sa mohla odrážať do ďalších ročníkov tohto behu. Trať v malokarpatských kopcoch sa mi veľmi páčila. Prechod z asfaltu na mäkkší lesný terén bol pre mňa príjemnou zmenou. Veľmi dobre sa mi v lese aj vďaka chládku bežalo... Ak budem môcť, a budem zdravá, prídem sem určite aj o rok,“ pridala Eva Nocárová k svojmu rozprávaniu aj smelý verejný sľub.

    Najťažšie je nepodľahnúť eufórii


Týmto sľubom napodobnila desiatky ľudí, ktorí hneď po skončení tohtoročnej edície letnej Stupavy prezentovali veľký záujem prísť na tieto preteky aj o rok – v lete, mnohí sa zastrájali, že do Stupavy prídu už o pol roka – v zime.

Práve zimná časť Stupava MTB a Run Trophy bola prvou akciou, na ktorej sa s bezchybnou prácou tunajších organizátorov stretol aj čerstvý víťaz novej bežeckej 8-kilometrovej trate Alexander Moravčík.



„Tentoraz som si zvolil osemkilometrovú trať, pretože nerád behám v teple a nemám rád ani prudké stúpania a výbehy do kopca. V zime mi to viac vyhovuje. Dlhšiu trať by som rád bežal na jar, resp. na jeseň. Vtedy je menej teplo. V lete sa prikláňam radšej k tej kratšej vzdialenosti,“ priznal Alexander Moravčík, ktorý stupavské prvenstvo vybojoval v čase 34:54 min v modro-bielom drese bežeckého portálu Behame.sk.

„Čo bolo na tomto behu najťažšie? Nepodľahnúť tej obrovskej bežeckej eufórii, ktorá v pelotóne panovala hneď po štarte v Stupave. To bol enormný nával emócií! Vedel som, že nemôžem prepáliť tempo. Nemôžem sa dať strhnúť ľuďmi okolo a bežať rýchlejšie, ako som pôvodne chcel. Bolo to veľmi ťažké, ale udržal som to na uzde. Celú trať som bežal vlastným tempom, vďaka čomu som nemal na trati väčšiu krízu. Trať bola veľmi dobre postavená, vyhovovala mi,“ tvrdil Alexander Moravčík, ktorý priamo na štarte zaregistroval niekoľko adeptov na historické prvenstvo na debutujúcom osemkilometrovom okruhu, ktorým organizátori chceli prilákať väčší počet čisto rekreačných bežcov.

„Keď som videl na štarte Mareka Hladíka, predpokladal som, že tieto preteky na úplne novej trase vyhrá. Na bežeckých súťažiach sme sa doteraz stretli viackrát, vychádzalo nám to tak, že sme v nich končili približne na rovnakej úrovni, tak som si myslel, že Marek bude rýchlejší ako ja. Jemu viac vyhovuje beh v letnom horúcom počasí. Preto ma moje víťazstvo milo prekvapilo. Nečakal som ho. Marek skončil druhý, hneď za mnou,“ reagoval Alexander Moravčík na otázku o najväčšom súperovi, ktorého sa obával. „Stále behám iba tak rekreačne. Sám sebe robím trénera. Určujem si tréningové plány. Som sám sebe pánom,“ dodal s úsmevom Alexander Moravčík, prvý víťaz novinky v dvojdňovom programe tradičného stupavského podujatia.

Prvá účasť na verejných pretekoch - darček k narodeninám


Zaujímavou postavou v bežeckom pelotóne stupavského behu bola 33-ročná Silvia Brna z Wake Clubu, pre ktorú bol nedeľňajší beh premiérovou účasťou na verejných pretekoch. Hoci už päť rokov minimálne dva – trikrát v týždni pravidelne odbehne svoj 2,5-kilometrový okruh v bratislavskom Horskom parku, na verejných pretekoch sa doteraz nepredstavila. „Ešte som nenašla v sebe silu, aby som sa na nejaké preteky prihlásila. Nemala som odvahu, hoci kondícia mi vôbec nechýba. Venujem sa iným športom. Mám rada cross fit, wakeboarding a wakeskate, vodné športy, na wakestateri jazdím za vlekom na Zlatých Pieskoch i za loďami v Šamoríne – Čilistove. Sú to dosť namáhavé športy. Takže pohybu mám vyše hlavy, ale bežecké preteky som ešte neabsolvovala,“ vysvetlila nám zhovorčivá Silvia Brna, ktorá 17 km dokázala odbehnúť v čase 1:58:43 a jej manko od víťazky tejto vekovej kategórie (ženy 30 – 39 rokov) Kataríny Labašovej z Jump Sport Košice bol 41 minút a šesť sekúnd.



„Dosť som sa trápila, lebo v sobotu som od rána do večera fungovala na lodi v Čilistove. Úplne som bola z tej horúčavy oťapená. Tridsaťpäťstupňové horúčavy to nie je moja šálka kávy. Tento rok si v Čilistove užívame poriadne páľavy. Navyše, teraz som ešte aj v lese behala v horúčave. Bolo toho v poslednom čase na mňa dosť veľa. Je náročné skĺbiť zamestanie, hobby, rodinu, priateľa s behom a športovaním. Každé z tohto si predsa vyžaduje určitý čas,“ tvrdila inštruktorka nových moderných vodných športov, ktoré našli druhý domov na Dunaji v Šamoríne - Čilistove.

„Čo bolo podnetom, že som sa predsa postavila na štart v Stupave? Môj priateľ! Prihlásil ma priateľ. Bolo to od neho milé prekvapenie. Navyše, práve v nedeľu som mala narodeniny. Bol to od neho taký nevšedný darček. Mám ho rada, tak som tieto preteky absolvovala aj z lásky k nemu,“ úprimne so srdečným smiechom priznala dievčina, ktorá celé leto svoj voľný čas trávi ako inštruktorka v Šamoríne - Čilistove.

Šok z  prvého miesta


„Pre mňa tá trať bola krátka. Veľmi som si beh v lese užívala. Mala som z neho radosť. Keď mi dievčina na trati povedala, že mi do cieľa zostáva iba kilometer, bola som sklamaná, že tento beh sa už končí! V prvej chvíli som mala chuť otočiť sa - a celú trať bežať ešte raz. Tak dobre som sa v nedeľu v Stupave cítila. Vybrala som si tradičnú 17-kilometrovú trať, lebo tá kratšia bola väčšinou po tvrdom povrchu a asfalte, čo nie je dobrý terén pre moje kĺby a kolená,“ reagovala Vladimíra Rožoková na otázku, kedy jej na trati bolo najhoršie.



„Fakt som bola sklamaná, že som už tesne pred cieľom,“ zopakovala bežkyňa, ktorá desať rokov hrala súťažne basketbal a v nedeľu 17 km zdolala v čase 1:25:10 h. „Kondíciu mám dobrú, vedela som, že preteky v Stupave nebudú pre mňa problémom. Navyše, veľmi som sa tešila, že takmer 90 percent dlhšej trate je urobená v krásnom lesnom teréne. Trochu som mala obavy zo strmých výbehov do kopca, ale napokon som ich bez problémov zvládla. Aj s dychom som v tých kopcoch stačila,“ vrátila sa Vladmíra Rožoková z tímu AH running team k dianiu na trati nedeľňajšieho behu, na ktorý sa prihlásila medzi poslednými – až v nedeľu ráno – priamo na štarte.

„Musím priznať, že som sa rozhodovala aj podľa počasia. Aj kamarátom a priateľom chvíľu trvalo, kým ma dokázali zlomiť, aby som išla v nedeľu bežať,“ vysvetlila Vladimíra Rožoková svoj nedeľňajší príchod do dejiska pretekov.

„Druhýkrát som bola sklamaná v cieli, kde ma vítali moji kamaráti, s ktorými som na preteky prišla. Dopredu sa dohodli, že ma presvedčia, že som celkovo skončila štvrtá. Uverila som im, lebo tesne predo mnou dobehla jedna bežkyňa. Chvíľu ma trápilo, prečo som trochu v závere nepridala, aby som ju predbehla. Síl som na to mala... Mrzela ma tá prepasená šanca na bronzový stupienok. A zrazu bác! Pri vyhlasovaní výsledkov ženskej kategórie do 29 rokov som počula svoje meno! Až vtedy som sa dozvedela, že som túto kategóriu vyhrala! Kamaráti boli spokojní, že im kanadský žartík na moju adresu perfektne vyšiel, ja som zažila poriadny šok z môjho prvenstva. A všetci okolo sme boli spokojní, čo sme na týchto pretekoch dokázali (smiech). Aj to bol dôkaz, že na týchto pretekoch panovala výborná nálada nie iba na štarte, ale aj v cieli a potom neskôr počas sprievodného programu. Bola to fakt vydarená akcia. Je predsa nádherné prísť ráno na poslednú chvíľu na preteky a popoludní z nich odchádzať ako víťaz svojej vekovej kategórie,“ spokojne konštatovala 28-ročná Vladimíra Rožoková.

Odmena za prekonanie veľkej krízy


Bývalý orientačný bežec Richard Chrappa z klubu CK Svätý Jur prišiel na stupavské preteky druhý raz v kariére. Ako zanietený športovec si dokonca vybral kombináciu sobotňajšej cyklistiky s nedeľňajším behom. V sobotu na dvoch kolesách prešiel 76 kilometrov, v nedeľu po vlastných prebehol sedemnásť kilometrov. A v úseku od piateho do desiateho kilometra nebojoval iba s členitou traťou, ale aj sám so sebou...



„Na piatom kilometri ma prekvapila veľká kríza. Nechtiac som musel spomaliť. Niektoré úseky som dokonca musel ísť krokom... Sám som bol prekvapený, čo sa to so mnou deje,“ opisoval zlomové okamihy svojho súťaženia Richard Chrappa, ktorý so zaťatými zubami prekonal krízových päť kilometrov.

„Našťastie, po desiatom kilometri som opäť chytil tú správnu bežeckú fazónu a posledných sedem kilometrov som si doslova užíval. To bola asi najkrajšia odmena za to, že som to v polovici trate predčasne nezabalil. Čas mohol byť lepší, ale vzhľadom na to, čo som na trati prežil, som s ním spokojný,“ priznal Richard Chrappa a pokračoval: „V záverečných úsekoch trate som bol vďaka chyteniu druhého dychu úplne v eufórii, ktorá sa ešte vystupňovala dobehnutím do cieľa. V ňom som bol veľmi šťastný, že som to dokázal. Navyše, veľmi ma potešilo aj to, čo dokázali tento rok stupavskí organizátori. Urobili pre nás preteky na jednotku s hviezdičkou, za čo im patrí naše veľké poďakovanie,“ zdôraznil cyklista zo Svätého Jura a bežec v jednej osobe, ktorý v poslednú júlovú nedeľu musel v horskom teréne Malých Karpát siahnuť až na dno svojich síl.

Nebol sám, podobný scenár stupavských pretekov prežili v sobotu a v nedeľu (26. – 27. júla) mnohí z tých, ktorí sa rozhodli odjazdiť a odbehnúť obe súťaže úspešného pokračovania seriálu pretekov pod názvom Škoda Stupava Trophy 2014.

29.7.2014   /   Krosové behy   /   Autor: SZ

Fotogaléria

Ďalšie články