minister školstva Dušan Čaplovič>> „Som veľmi rád, že sa stále medzi nami nájdu ľudia, ktorí sa deťom takto nezištne venujú a dokážu pre ne urobiť takéto pekné preteky. Páči sa mi, že sa na akcii stretne niekoľko generácii. Teší ma, že popri dlhoročných zanietených atletických funkcionároch sa na pretekoch organizačne podieľajú aj študenti FTVŠ, ktorí si takto v praxi môžu overiť svoje teoretické poznatky a pod patronátom erudovaných rozhodcov a funkcionárov získavajú potrebnú prax. To je pre nich ako budúcich učiteľov a trénerov veľmi dobrá a cenná skúsenosť.“
BEHAME.sk>>Počas príhovoru sa vám ani cez mikrofón nepodarilo prekonať detský džavot a hluk už rozbehnutých súťaží. Čo ste mladým atlétom zaželali?
Dušan Čaplovič>> „V prvom rade som im poďakoval, že v takom veľkom počte prišli na tieto preteky. Aj keď z vlastnej skúsenosti viem, že deti budú radšej športovať ako sa v triede učiť. Deti radi medzi sebou súťažia, porovnávajú sa a takéto preteky sú na toto všetko ideálna možnosť. Vyzdvihol som, že si veľmi vážim mladú generáciu študentov, ktorá sa deťom venuje. Verím, že niektoré deti svoj talent zveľadia natoľko, že v budúcnosti budú reprezentovať aj Slovensko. Počul som, že v hľadisku sedeli aj niektorí skúsení tréneri, ktorí si prišli nájsť talenty, s ktorými budú neskôr ďalej pracovať. Nie je vylúčené, že sme v Eláne videli súťažiť aj budúcich slovenských olympionikov.“
BEHAME.sk>>Organizovanie akýchkoľvek aktivít si v dnešných ťažkých a zložitých časoch zaslúži uznanie. Vnímate to aj vy takto?
Dušan Čaplovič>> „Veľmi si vážim všetkých ľudí, ktorí sa venujú výchove mladej generácie. Nechcem, aby to vyznelo ako fráza, ale je to fantastický zážitok, keď človek príde na preteky a nájde tu deti z celého Slovenska! A s nimi učiteľov a trénerov, ktorí sa športovaniu detí venujú na úkor svojho voľného času, rodiny či iných aktivít. Musíme si vážiť organizátorov, ktorí už desať rokov venujú svoju energiu školskému športu. To je dnes veľmi záslužná a mnohokrát nie patrične ocenená práca. Na ministerstve budeme hľadať prostriedky v rámci našich momentálnych možností, ako tieto školské preteky zveľadiť. Ľudia, ktorí ich organizujú, si to zaslúžia. Je to služba slovenskému športu, lebo títo žiaci sú jeho budúcnosť.“
BEHAME.sk>>Vaše ministerstvo túto školskú športovú akciu podporuje už desať rokov. Budete mu finančne pomáhať aj v ďalších rokoch?
Dušan Čaplovič>> „Nikdy som sa ako minister školstva netajil tým, že moja priorita vždy bude školský, mládežnícky a akademický šport. Budeme ho podporovať a usilovať sa, aby sa to prejavilo aj v ďalších fázach športového rastu najtalentovanejších jednotlivcov. To je tiež naša parketa. Chceme sa na tom tiež aktívne podieľať. Chceme vedieť, kto náš školský šport reprezentuje – a ako ho vlastne reprezentuje. Aby naša podpora priniesla nášmu športu ten najväčší úžitok.“
BEHAME.sk>>Takmer hodinu ste sledovali dianie v športovej hale Elán. Cítili ste tú pozitívnu energiu, ktorá z malých školákov doslova sršala?
Dušan Čaplovič>> „Samozrejme! V hale Elán jej bolo naozaj plno... Mne takéto prostredie veľmi vyhovuje. Ja predsa túto pozitívnu energiu potrebujem pri mnohých dôležitých rozhodnutiach, ktoré ako člen vládneho kabinetu musím robiť. Pomáha mi vydržať dlhé kolotoče rokovaní, ktoré musím ako minister absolvovať. Malí športovci sú na takýchto pretekoch a v takomto prostredí úplne vo svojom živle. Deťom je pohyb prirodzený – behanie, skákanie i hádzanie. To sú veci, pri ktorých sa môžu naplno prejaviť. Môžu ukázať svoj talent, odvahu, charakter i výchovu. Pamätám si, že aj ja, keď som bol malý, a mal som ísť na nejakú školskú súťaž, nemohol som od vzrušenia poriadne ani spať. Tak som sa tešil... A počítal som dni a noci, ktoré zostávajú do termínu pretekov.“
BEHAME.sk>>Keď hovoríte o školských pretekoch, na ktoré ste ako žiak chodili, mali ste tiež možnosť takto si zašportovať, zmerať si sily so súpermi? Aký ste boli atlét a športovec, a ktorú disciplínu ste mali najradšej?
Dušan Čaplovič>>„Atletike som sa špeciálne nikdy nevenoval, v nej som súťažil iba v rámci základnej školy. Ja som aktívne hral hádzanú, bol som brankár. Dovolím si povedať, že celkom dobrý brankár. Chytal som za Senicu, neskôr za Inter Bratislava a ZMDŽ Bratislava. Končil som v bratislavskej Lokomotíve. Ihrisko bolo vtedy pod hlavnou železničnou stanicou, kde sú teraz tenisové kurty. Pamätám si aj ihrisko v Klingerovej kolónii, kde hádzanári Interu boli voľakedy doma. Veľmi dobre si pamätám na dušu vtedajšieho hádzanárskeho Interu Jozefa Bacigala, ten nás viedol. Takisto v dobrom spomínam na Pištu Tomašoviča, Vila Balažoviča a ďalších zanietených funkcionárov Interu. Ako dorastenec som chytal vo futbalovom klube SH Senica. Rád som mal najmä kolektívne športy. Hral som basketbal, volejbal a neskôr som začal hrať stolný tenis. Atletiku som poznal iba ako súčasť kondičnej prípravy. K športu však mám stále blízko.“
