Cookies

Súhlasím Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.

Tokijské hry sú už teraz najdrahšie v histórii a to ešte ani neboli, naznačuje rozsiahla štúdia

Tokijské hry sú už teraz najdrahšie v histórii a to ešte ani neboli, naznačuje rozsiahla štúdia
Olympijské hry v Tokiu sa ešte ani neuskutočnili a už sú najdrahšie v celej histórii letných hier.
TOKIO 4. septembra - Naznačuje to rozsiahla štúdia odborníkov z Oxfordskej univerzity. Britskí vedci zároveň tvrdia, že neustále zvyšovanie nákladov na organizovanie OH má za veľký prepad verejných financií v organizátorských mestách a ich neúmerné zadlžovanie do budúcnosti.

"Prekročenie pôvodne odhadovaných nákladov na Tokio je už teraz 200-percentné. A to ešte neberieme do úvahy ďalšie náklady, ktoré vzniknú z ročného omeškania pre pandémiu COVID-19. Budú sa rátať na niekoľko miliárd dolárov. Tie budeme môcť započítať až vtedy, keď sa hry aj reálne uskutočnia," uviedol dánsky ekonóm a audítor Bent Flyvbjerg.

Flyvbjerg je zamestnanec Oxfordskej školy Said Business School. Celá jeho štúdia má byť zverejnená 15. septembra v časopise "Životné prostredie a plánovanie, resp. Ekonomika a vesmír“. Štúdia má názov "Úpadok až na dno! Prečo olympijským hrám hrozí explózia?" Zameriava sa na náklady spojené s organizovaním olympijských hier od roku 1960. Štúdia ponúka jednoznačný záver, že skutočné náklady neustále stúpajú napriek tvrdeniam Medzinárodného olympijského výboru o ich systematickom znižovaní. Pritom drvivú väčšinu nákladov zabezpečujú organizátorské mestá, resp. vlády ich krajín a MOV prispieva iba malou časťou.
"Možno sa to niekomu ťažko počúva, ale olympijské hry dnes predstavujú najvyššiu úroveň rizika, ktoré mesto môže podstúpiť. Tento trend už nemôže pokračovať. Žiadne mesto v budúcnosti nebude chcieť usporiadať olympijské hry, smutná dlhová prognóza mu to nedovolí. To už aj veľké svetové metropoly s veľkou mierou turizmu radšej cúvnu," myslí si Flyvbjerg. Vo svojom príspevku cituje aj starostu amerického Los Angeles Erica Garcettiho, ktorého mesto má byť dejiskom OH v roku 2028 po Paríži 2024. Má rovnaký názor. "Pokiaľ vláda štátu, ktorý bude organizátorom olympijských hier, nie je ochotná sa zadĺžiť alebo poskytnúť špeciálnu dotáciu, väčšina miest v budúcnosti už nikdy nepovie olympiáde áno. Musíme hľadať vhodnejší model s menším finančným zaťažením," skonštatoval Garcetti.

Podľa Flyvbjerga olympijskí funkcionári a členovia organizačných výborov olympijských hier zavádzajú pri posudzovaní prekročenia svojich nákladov. "Skutočné náklady sú iné čísla ako tie, ktoré sa oficiálne uvádzajú na verejnosti. Nemôžeme preto počítať s tým, že organizátori, MOV a vlády poskytnú spoľahlivé informácie o skutočných nákladoch a rizikách spojených s ich prekročením," zamyslel sa Flyvbjerg.

Medzinárodný olympijský výbor zatiaľ nereagoval na štúdiu Oxfordskej univerzity so zdôvodnením, že ju nemajú naštudovanú. MOV sa v súvislosti s nákladmi na organizovanie OH odvoláva na iné štúdie univerzít v nemeckom Mainzi a parížskej Sorbonny. Tie tiež zaznamenali výrazné prekročenie nákladov, ale údajne v súlade s inými rozsiahlymi projektami. Kritický Flyvbjerg tvrdí, že MOV veľmi dobre vie o premrštených nákladoch organizátorov a dokonca aj robí určité kroky, tie však prišli veľmi neskoro. "To úsilie nie je dostatočné a je to neskoro. Najmä nové mestá, ktoré prvýkrát organizujú hry, budú vždy doplácať na syndróm začiatočníka pokiaľ MOV nenastaví účinnejší finančný model," dodal Flyvbjerg.
5.9.2020   /   Ostatné   /   Autor: AP/WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.   /    Foto: SITA/AP

Ďalšie články