„Bola tu jednoznačná podpora myšlienky, že musíme chrániť ženskú kategóriu,“ uviedla Coventryová podľa webu insidethegames.biz. MOV doteraz nechával nastavenie pravidiel na jednotlivé federácie, no podľa prezidentky „nastal čas, aby MOV prevzal vedúcu úlohu a zabezpečil konsenzus“.
Téma sa opäť dostala do centra pozornosti počas OH v Paríži 2024, kde boxerkám Imane Khelifovej z Alžírska a Lin Jü-tching z Taiwanu umožnili štart napriek predchádzajúcemu vylúčeniu zo strany Medzinárodnej boxerskej asociácie (IBA) pre nesplnenie pohlavných kritérií. Prípad vyvolal napätie a celosvetovú diskusiu o férovosti, biológii a právach v športe.
Coventryová zdôraznila, že MOV bude postupovať na základe vedeckých
dôkazov a medicínskej analýzy, pričom do pracovných skupín prizve
federácie, ktoré už v tejto oblasti pokročili. „Musíme pracovať s
faktami, nie pod tlakom ideológií,“ dodala.
Niektoré federácie, ako World Athletics a World Boxing, už zaviedli genetické testy (napríklad absencia SRY génu na Y chromozóme) ako podmienku účasti v ženskej kategórii. Prípad Imane Khelifovej, ktorá bola identifikovaná ako XY, ukázal zložitosť problematiky. Hoci bola vychovávaná ako dievča a súťažila medzi ženami, podľa nových pravidiel by bola vylúčená.
Coventryová priznala, že otázka je citlivá a vyžaduje dialóg medzi vedou, športom a ľudskoprávnymi organizáciami. Svetová lekárska asociácia (WMA) aj viaceré mimovládne organizácie kritizujú povinné testovanie pohlavia ako neetické a nepresné. Príklady ako španielska prekážkarka María José Martínez Patiñová či juhoafrická bežkyňa Caster Semenyaová ukazujú, že vylúčenia na základe biológie môžu byť sporné a často neodôvodnené.