Bez ujmy prežil bombový útok na maratóne v Bostone. Teraz radí ako bojovať s posttraumatickou stresovou poruchou

BOSTON 16. apríla - Súčasná bezprecedentná situácia v živote celej spoločnosti v súvislosti s koronavírusom v budúcnosti možno prinesie aj ďalší problém pre mnoho ľudí vrátane športovcov. Reč je o posttraumatickej stresovej poruche (PTSP). Upozornil na to americký vytrvalec Bobby O'Donnell, ktorý v roku 2013 na maratóne v Bostone unikol zraneniam pri bombovom útoku. Ten pripravil o život tri osoby a ďalších viac ako 260 ľudí bolo zranených.

"Zranenie však bolo v mojej hlave. Zostalo tam," priznal aktuálne 26-ročný športovec, ktorý sa medzičasom vydal aj na dráhu autora. Vydal publikáciu o tom, ako absolvoval maratóny a ultramaratóny na všetkých kontinentoch.Opisuje v nich, ako sa na Antarktíde musel vyhýbať tučniakom či o bežeckých potulkách v okolí Mount Everestu. Aj to opísal ako spôsob liečby svojej ubolenej duše po tragických udalostiach.
V rozhovore pre AP počas pandémie koronavírusu porozprával o svojej starostlivosti o mentálne zdravie, o úzkosti či depresii po traumatickom zážitku. A práve to môže v blízkej budúcnosti zasiahnuť mnoho ľudí po celom svete, nielen športovcov.

"Súčasná situácia, teda maximálna možná izolácia osôb, je veľký zásah do ľudských životov. To môže so sebou priniesť nežiaduce zmeny do psychiky ľudí. Aktuálne je veľmi dôležitý priamy boj proti koronavírusu, ale zabúdať nemožno ani na ochranu mentálneho zdravia obyvateľstva. V tomto prípade nestačí iba pomyslenie na to, že niekto je na tom ešte horšie ako ja. To neznižuje úroveň traumy," myslí si Bobby O'Donnell, ktorý pomáha zdravotníkom v čase pandémie v USA.
Opísal tiež, ako sa vyrovnával s následkami PTSP po roku 2013. "Približne rok som cestoval a len malý zlomok z toho času som venoval behu. Väčšiu časť 'liečby' som zameral na opätovné otváranie sa svetu - stretávanie nových ľudí a vytváraniu priateľstiev na celý život. Z 19-ročného vystrašeného chlapca sa stala osoba, ktorá seba umiestnila v tomto svete," pokračoval O'Donnell. Priznal tiež, že ak by nebol súčasťou bombového útoku v Bostone, mnoho situácií by v jeho živote nenastalo. "Nenapísal by som knihu, necestoval by som a nezískal toľké životné skúsenosti. Využil som strašný zážitok na to, aby som vo svojom živote umiestnil krásne okamihy," povedal. Jednoducho napísané, negatívum vo svojom živote sa mu podarilo pretransformovať na pozitíva.

A čo odporúča ľuďom, ktorí čelia vonkajšiemu či vnútornému strachu v súvislosti s pandémiou? "Nebojte sa hovoriť s inými ľuďmi. Jednou z najhorších veci pri udržiavaní mentálneho zdravia je priveľká stigmatizácia vecí či udalostí, teda neschopnosť otvorene o nich hovoriť. Mne pomohlo, keď som šiel von a zhováral sa s ľuďmi. Netreba sa báť osloviť druhých," vyzval okolie O'Donnell.