„Mojím cieľom bolo zabehnúť to pod 31 minút. Trať však bola trochu náročnejšia, s prevýšeniami i prudkými až 180-stupňovými zákrutami, čo trochu spomaľovalo. Ale inak sa mi bežalo veľmi dobre. Mal som radosť , že som opäť zlepšil najmä svoj osobný rekord, v tomto prípade teda aj slovenský juniorský rekord,“ hovorí bežec z klubu Slávia STU Bratislava.
Mladý muž z Viničného v uliciach večernej Bratislavy finišoval celkovo štvrtý iba 30 sekúnd za víťazom Michalom Staníkom a o 6 sekúnd prekonal aj mnohonásobného českého šampióna Jiřího Homoláča.
Okrem tohto úspechu sa Jančíkovi podarilo v júni na majstrovstvách Európy v orientačnom behu v šprinte získať striebornú medailu. V bulharskom Velingrade zaostal za víťazom o 33 sekúnd. „Na druhé miesto je to pomerne veľká strata. Ale pár dní predtým som na tom nebol fyzicky ideálne, mal som zdravotné problémy, no snažil som sa vydať zo seba maximum. Škoda, že zbytočné sekundičky ubralo aj lúštenie nekvalitne vytlačenej mapy. Ale na to sa sťažovať nemôžem, všetci to mali rovnako,“ priblížil Filip príbeh z pretekov.
Práve tohtoročné úspechy si nádejný slovenský bežec cení doposiaľ
najviac: „Na prvom mieste je pre mňa asi výsledok z Majcichova, kde som
prvýkrát urobil slovenský juniorský rekord. Bolo to na začiatku sezóny,
10 kilometrov som vtedy bežal prvýkrát a veľmi som taký čas nečakal.
Striebro z majstrovstiev Európy má taktiež, samozrejme, veľkú hodnotu. O
medailu som sa totiž už snažil dva roky predtým, takže konečne to
vyšlo.“
Z orientačných pretekov až na olympiádu?
Kde to však celé začalo? A ako vyrástol chlapec, ktorý začína prekonávať národné rekordy? Filip sa narodil v roku 2006 v Bratislave a ako malý začínal so stolným tenisom, veľmi krátko to skúšal aj na tenisových kurtoch. Neskôr sa venoval aj plávaniu, ale ako 12-ročný okúsil orientačný beh a bolo rozhodnuté.
„Na začiatku som sa chcel vlastne iba uliať zo školy,“ spomína Filip so smiechom na svoje prvé preteky, „bolo to v rámci Pezinskej školskej ligy. Keďže preteky v orientačnom behu boli počas vyučovania, prihlásil som sa. Po dvoch rokoch ma to chytilo natoľko, že som vstúpil do klubu.“
Tento článok si dočítate v najnovšom
vydaní magazínu BEHAME.sk, ktorý
nájdete v každej dobrej PNSke.
