VEĽKOSŤ VÝPRAVY URČILI VOĽNÉ MIESTA V AUTOBUSE
Kým Humenčan Marek Lučka priviedol so sebou 9 malých atlétov, Ladislav Potočný zo Svitu a Prešovčan Radoslav Maľcovský „šéfovali“ skupinám, v ktorých mali po 13 žiakov svojej základnej školy. Sviťan Ladislav Potočný priviedol svojich zverencov do Bratislavy už štvrtýkrát v desaťročnej histórii tohto podujatia. Učiteľ telesnej výchovy, geografie a občianskej výchovy, ktorý na ZŠ Mierová pôsobí už pätnásť rokov, ponuku od organizátorov školských pretekov, aby sa po roku opäť v hale Elán prezentoval so svojimi mladými športovcami, vrelo privítal.
„V poslednom čase nám to vychádza tak, že do Bratislavy prídeme raz za rok. Je to tak preto, aby sa v Eláne počas ôsmich sérií pretekov v rámci celého školského roka vystriedali žiaci z maxima škôl na Slovensku,“ začal Ladislav Potočný rozprávanie. „Ideálne by bolo, keby som mohol doviezť všetkých 17 žiakov, ktorých v triede so špecializáciou na atletiku mám. Vzhľadom na kapacitu autobusu, ktorý viezol deti z východného Slovenska, som však mohol zobrať iba trinásť. My sa však medzi sebou vieme dohodnúť. Všetko je to predsa o koordinácii, spolupráci a komunikácii,“ pokračoval učiteľ spod Tatier, ktorý počas pretekov plnil ešte jednu funkciu – fotografoval svojich žiakov počas súťaží, aby mali peknú a cennú pamiatku na preteky v Bratislave.
„Sme radi, že sme tu. Je to nádhera, že môžeme s deťmi súťažiť v jedinej atletickej hale na Slovensku. Pre nás, ktorí takéto možnosti doma a v blízkom okolí nemáme , je to veľká vec,“ zdôraznil zanietený propagátor školskej atletiky zo Svitu a doplnil: „Ohlasy od detí mám prakticky každých päť – desať sekúnd. Ústa sa im nezastavia. Zo všetkého sú nadšené. Hoci prvý pocit, keď sem prišli, bol veľký šok! Toľko súperov na jednom mieste ešte v živote nevideli! Napokon, viac ako päťsto detí na ploche a v hľadisku haly zaskočil aj mňa. Prvotný šok však vzápätí vystriedala radosť a spokojnosť. Je to pre nás veľká pomoc. Buďme radi, že sú medzi nami ľudia, ktorí dokážu takéto pekné preteky zorganizovať.“
Ladislavovi Potočnému najviac radosti v súčasnosti robia dve dievčatá. Jeho zverenka a bývalá žiačka ZŠ Mierová vo Svite Lenka Poništová vo februári tohto roka v bratislavskej hale Elán vytvorila nový dorastenecký rekord v halovom päťboji a všestranná atlétka Stanislava Lajčáková sa bude tento rok usilovať vybojovať si nomináciu na majstrovstvá sveta atlétov do 17 rokov. Obe prešli školskými súťažami aj v hale Elán.
PRETEKY V BRATISLAVE SÚ PRE MALÝCH HUMENČANOV VEĽKÝ SVIATOK
Spokojnosť s bratislavskými pretekami neskrýval ani Marek Lučka, učiteľ a tréner atletiky z Humenného: „Pre tých deväť detí, ktoré som mohol zobrať na preteky, je to veľký sviatok,“ konštatoval mladý pedagóg zo ZŠ Hrnčiarska.
„Päťsto kilometrov je predsa päťsto kilometrov. Autobus od nás odchádzal po polnoci, deti, ktoré sme z nášho atletického krúžku vybrali, doma tri hodiny spali, potom spali aj v autobuse a do Bratislavy sme prišli v pohode. Na preteky sa veľmi tešili,“ tvrdil pedagóg a bývalý aktívny atlét z Humenného. „Dôkazom toho, že na pretekoch išli na sto percent, je fakt, že chlapci vyhrali štafetu a nestratili sa ani v súťažiach šprintérov. Samozrejme, ak by sme mali preteky popoludní, už by to bolo horšie, lebo by na nich doľahla únava z cestovania. Ale vďaka tomu, že súťažili hneď ráno, boli v pohode. Preteky i celkovú atmosféru v hale si užívali naplno. Bolo na nich vidieť, že možnosť štartovať v Bratislave zobrali ako odmenu. Z pobytu v hlavnom meste mali veľkú radosť.“
Podľa Mareka Lúčku pre deti z Humenného je možnosť zúčastniť sa na pretekoch v Bratislave ešte stále veľká udalosť, odmena za doteraz odvedenú prácu, ale aj motivácia do budúcnosti.
„Mnohí naši atléti práve dobrým výsledkom na týchto pretekoch získali novú motiváciu. Práve úspech v Bratislave ich v kariére dosť výrazne posunul ďalej. Aj zásluhou podobných súťaží máme v Humennom stále talenty, ktoré nám robia dobré meno v rámci celého Slovenska,“ uviedol Marek Lučka. „Mnohí, čo súťažili kedysi v Eláne, v uplynulých sezónach stali medailistami na majstrovstvách Slovenska v atletike v kategórii žiakov a dorastencov. Vlani sme získali pre školu päť medailí. Na to, že trénujeme v podmienkach, ktoré sú pomaly ako v praveku, naši malí atléti robia hotové zázraky. Nám sa môže o tartane iba snívať. Antuka nám zarástla trávou, tak my trénujeme na obyčajnej tráve! Je to fantázia, čo tie naše deti v tejto konkurencii dokážu.“
„Škoda len, že Bratislava je pre nás veľmi ďaleko, dostaneme sa sem raz za rok. A aj to sme radi, že sa nám to podarí. Darmo, ekonomika nepustí. Rodičia našich detí mnohokrát nemajú peniaze na základné životné potreby, nie ešte na financovanie športovania svojich detí. Preto nám ponuka od organizátorov týchto tradičných školských pretekov, že sa môžeme zviezť zberným autobusom prišla veľmi vhod,“ dodal M. Lučka
SILNÁ GENERÁCIA PREŠOVSKÝCH ATLÉTOV ODRÁSTLA, MEDZERA SA ŤAŽKO ZACEĽUJE
Radoslav Maľcovský, učiteľ telesnej výchovy na ZŠ Šmeralova Prešov a tréner atletiky, bol medzi vedúcimi atletických školských výprav úplný nováčik „Doteraz chodili kolegovia, teraz som štafetu od nich prevzal ja,“ priznal mladý telocvikár z Prešova. „Tieto preteky nám veľmi pomáhajú pri výchove malých atlétov, preto sem chodíme prakticky od vzniku podujatia.“
„Veľká škoda, že táto hala nie je bližšie, chceli by sme sem chodiť aspoň jedenkrát za pol roka. To by bolo ideálne. Ale musíme rešpektovať fakt, že do Elánu sa tešia aj žiaci iných slovenských škôl. Ľudia, ktorí organizujú tieto preteky, robia veľmi záslužnú prácu,“ zdôraznil Radoslav Maľcovský.
Napokon, všetci traja učitelia a tréneri z východoslovenských škôl sa zhodli, že vidieť viac ako 500 žiakov – atlétov na jednom mieste je fantastický zážitok. Je to pohľad, ktorý musí potešiť každého atletického fanatika. Za všetkých to výstižne vyjadril Ladislav Potočný: „Vidieť naraz 500 detí, ktoré sa v dnešnej dobe venujú atletike, je krásny pohľad. Sme radi, že všetky trávia svoj voľný čas zmysluplne. V ich prípade sa nemusíme báť, že zostanú napospas ulici...,“ zdôraznil Ladislav Potočný zo Svitu.
„Naša Základná škola na Šmeralovej ulici bola v minulosti aj zásluhou výborných výkonov žiakov – atlétov dvakrát vyhlásená za Školu roka. Dvakrát sa nám dostalo takejto veľkej pocty, lenže generácia úspešných atlétov zo školy už odišla. Talenty nám odrástli a nové ich už nedokázali nahradiť. Zostala diera a my teraz robíme všetko, aby sme tú medzeru zaplnili,“ reagoval Radoslav Maľcovský na otázku, či aj preteky ako „Zo školských lavíc do atletickej haly Elán“ pomáhajú učiteľom a trénerom pri mapovaní pohybových talentov a nádejných atlétov.
„Samozrejme, že prehľad o tom, ktoré dieťa, čo dokáže, máme. Ale získať dnes dieťa pre atletiku nie je vôbec ľahké. Prečo? Lebo individuálny šport v súčasnosti deti robiť nechcú. Do popredia sa dostávajú najmä kolektívne športy, v Prešove predovšetkým futbal. Ten nám najviac láka deti do svojich radov,“ priznal prešovský pedagóg a tréner.
„Deti v súčasnosti už nechcú podstupovať takú drinu, akou je systematická príprava. Atletický tréning dosť bolí, je aj o obetovaní sa a odriekaní. My sme radi, keď sa predsa len niekto rozhodne zostať pri atletike. Preto vítame všetky podujatia, ktoré sa robia pre výchovu malých atlétov. Byť na pretekoch, na ktorých súťaží takmer šesťsto detí, je fantastická vec,“ dodal Ladislav Potočný.
