Rohatec sledoval víťaza z Malaciek

Rohatec sledoval víťaza z Malaciek
Malacky (8. 5. 2011, 16:35). Rohatec je malebná dedinka, približne tri kilometre východným smerom od Hodonína. Žije tu vyše 3 500 obyvateľov, v Rohatci majú až dve železničné stanice (Rohatec a Rohatec zastávka), na železničnom ťahu v smere na Přerov. Je tu základná škola, Kostol svätého Bartolomeja a pre športovcov samozrejme futbalové ihrisko, tenisové kurty, telocvičňa, cyklistické a turistické chodníky, kultúra sa spája s kultúrnym domom a letným kinom.  Toľko na úvod z geografie, teraz k tomu podstatnému – už 18. rok sa v obci konajú preteky s názvom Rohatecká desítka, ktoré sú v tejto bežeckej sezóne celkovo už siedmim kolom Moravsko-slovenského bežeckého pohára.

Trať je situovaná priamo v dedine. Hlavný, desaťkilometrový beh, pozostáva z absolvovanie šiestich okruhov o dĺžke 1 660 metrov. Samozrejme, keď túto cifru vynásobíme šiestimi, dostaneme údaj 9 960 m, čiže trať je o niečo kratšia. Preteky sa odohrávajú na ceste, profil trate je mierne členitý, avšak na jednom mieste dostáva klesanie pomerne rýchly spád a pretekárom umožňuje udržiavať vysoké tempo. K tomuto sa ešte dostaneme. Na oficiálnej webovej stránke obce (www.rohatec.cz), už pár dní pred pretekmi stála výzva občanom, aby svoje autá neparkovali počas akcie na ceste. Okruh sa uzavrel, cesta bola voľná.

Príjemné slnečné počasie využili Rohatčania nielen na práce popri svojich domoch, ale i na povzbudenie pretekárov, ktorí bojovali o ďalšie body do celkovej klasifikácie MSBP. Po štarte sa pretekári dostali ku kostolu, od ktorého potom nabrali opäť kurz k štartu (a zároveň i cieľu pretekov). V tomto priestore bola väčšina divákov. To už bežci využívali priaznivé klesanie, ktoré končilo približne po tristo metroch. Tu, naopak, museli pretekári zaradiť nižší rýchlostný stupeň a chvíľu ťahať do kopca, ktorý však meral len pár metrov a profil sa opäť vyrovnával. Po niekoľko sto metroch sa bežci vracali do priestorov štartu a cieľa zároveň. Z vtáčej perspektívy trasa mohla pripomínať číslicu v tvare 8, pričom štart a cieľ boli v jej strede. Pozitívum z takéhoto riešenia bolo jednoznačné, bežci boli motivovaní tým, že pretekali neustále „na očiach“ divákom, a tí taktiež mohli byť spokojní, že sa v ich okolí permanentne niečo dialo. V tomto smere významne zaostáva napríklad Malacká desiatka, počas ktorej divák vidí len štart a dobeh pretekára do cieľa. To podstatné sa odohráva mimo mesta, na poli, kde divákov treba hľadať najmä v zástupcoch zvieracej ríše (zajace, myši, sysle, hraboše, vtáky, srny) a z ľudí len v dobrovoľníkoch, ktorí zabezpečujú občerstvenie počas obrátky po piatich kilometroch. V prípade Rohatca možno poeticky povedať, že trasa je taká pekná, že sa oplatilo postaviť túto obec, aby sa mohlo cez ňu behať. S tým však zrejme prví obyvatelia ešte nerátali...

Štart bol pre všetky kategórie a taktiež mládežnícke „jundor“ (juniori, juniorky, dorastenci, dorastenky) spoločne naplánovaný na jedenástu hodinu (doobeda samozrejme...). Z AC Malacky štartovali medzi mužmi Jakub Valachovič, ktorého meno hlásil už počas predstavovania riaditeľ súťaže MSBP Pavel Bíla ako najhorúcejšieho favorita na víťazstvo. Tradiční súperi z Brna, či už bratia Kučerovci (minuloročný víťaz Martin Kučera trať zvládol za rovných 31 minút a je zároveň i úradujúcim českým šampiónom v behu na 10 km na dráhe) alebo Lukáš Olejníček, či František Mahovský, ako i slovenskí konkurenti – neprišli. Vo veľkom totiž začali i dráhové súťaže (na Slovensku kolo ligy Grand Prix Slovakia v Novom Meste nad Váhom, v Českej republike prvé kolo extraligy v Olomouci, ako i populárny maratón v Prahe, ktorý je zároveň i oficiálnym šampionátom Českej republiky na tejto trati). Je vysoko pravdepodobné, že konkurencia súperila na iných podujatiach. Najväčší konkurent pre Valachoviča sa skrýval v osobe Ľuba Rehuša z AŠK Grafobal Skalica, ktorý sám tvrdí, že čím dlhšie trate, tým preňho lepšie. Ďalších adeptov na stupne víťazov už bolo potom treba hľadať medzi veteránmi (Jiří Brožík, Petr Kadlec a spol.), takže konkurencia tento rok príliš silná nebola. Počtami sklamali i juniorské a dorastenecké kategórie (len dvaja juniori, len dve juniorky, z toho jedna – Kateřina Hofírková, súťažila medzi ženami, takže prakticky len jedna juniorka, len traja dorastenci a nula dorasteniek !!!). Škoda.

Po odštartovaní vybehli najrýchlejšie dorastenci a juniori. Celkom logicky – čakal ich len jeden okruh. Jakub Valachovič sa chlapcov chytil a chvíľu sa viezol s nimi, no počiatočný elán mládežníkov s prvým miernym stúpaním ku kostolu ochladol a Malačan išiel do čela. V hlavnej kategórii sa druhej a tretej priečky chopili Rehuš s Brožíkom, no už po prvom kole hlásateľ oznamoval, že Valachovič má luxusný náskok. Mládežníkov čakal už cieľ, ostatných ešte päť kôl. Valachovič na čele pretekov svoj náskok poctivo zvyšoval každým kilometrom. Fúkal prudký, nárazový vietor, ktorý chvíľami škodil, chvíľami pomáhal a to napriek tomu, že sa nebežalo voľným priestranstvom, ale bežci boli „uzavretí“ v uliciach obce. Valachovič si navyše mohol pochvaľovať spomínané zbiehanie, ktoré v týchto momentoch plnilo rolu „urýchľovača“ celkového času. Prvú polovicu pretekov zvládol Jakub v svižnom tempe za rovných 16 minút. To už bol náskok pred druhým Rehušom takmer dvesto metrov. Súboj prebiehal i na veteránskom poli – pred Jiřího Brožíka sa dostal jeho priamy konkurent z kategórie mužov nad 40 rokov – Petr Kadlec z Milotíc. Kadlec pred vyše týždňom Brožíka zdolal na Veľkej cene BK Hodonín v behu na 3 kilometra o jedinú stotinu sekundy. A vyzeralo to tak, že Brožík mu to ani v Rohatci nevráti. Valachovič medzitým suverénne viedol a bolo isté, že len zhluk náhod by ho mohol pripraviť o víťazstvo. Išlo však najmä o čas. „Môj osobný rekord na 10 km je starý už aspoň 5 rokov. Ani si ho poriadne nepamätám, zabehol som ho na Malackej desiatke a bolo to okolo 33:50 min. Vytáčalo ma, že si nepamätám svoje vlastné maximum, dnes som cítil, že ho môžem pokoriť. Teraz si ho zapíšem, aby som ani tento výkon nezabudol,“ smial sa v cieli. Čas to je vcelku kvalitný, aspoň na slovenské bežecké pomery (hoci o ich kvalite sa oprávnene pochybuje). Má hodnotu 32:24 min, Valachovič počas dokončovania predposledného kola už musel vedieť, že pod 34 minút to bude istotne. „Myslím, že dnešný výkon treba brať s rezervou. Počas pretekov som šesťkrát zbiehal pomerne dlhú pasáž a to bola výdatná podpora. Samozrejme, išli sme aj do kopca, ale nemyslím, že to malo až taký efekt. Trať je navyše predsa o niečo kratšia a viacerí pretekári mi vraveli, že svoje osobné rekordy na desať kilometrov si porobili práve v Rohatci,“ vravel Valachovič. I exkurz do minulosti dá za pravdu malackému pretekárovi – posledné ročníky boli rýchle (v roku 2006 Radim Matyáš a Miro Hlúpik pod 31:40 min, v roku 2007 Radim Matyáš za 32:30 min, v roku 2008 Tomáš Bláha z Kroměŕíža 30:30 min a taktiež spomínaný minuloročný výkon Martina Kučeru za 31 min). Ale – víťazstvo sa počíta – Valachovič pred vyše mesiacom prvý raz vyhral podujatie MSBP v Hlbokom, teraz sa mu to podarilo aj na českej pôde.
-TK AC-

Kompletné výsledky tu.




9.5.2011   /   Cestné behy   /   Autor: bruno bruno

Ďalšie články