V tejto sezóne slovenskú biatlonovú jednotku trápi streľba. Na štart olympijských pretekov však chce ísť veselá a uvoľnená. "Nechcem neustále myslieť na to, že musím. Celá výprava chce urobiť fanúšikom radosť. Verím, že ich poteší každé dosiahnuté umiestnenie podporené veľkou snahou a odhodlaním," tvrdí rodáčka z Ťumenu.
Kuzminová si uvedomuje, že na úspech v športe je potrebný aj kus šťastia. V biatlone musí pretekárke sadnúť deň a vyjsť všetko, ak chce byť úspešná. "Nestačí len povedať, že dnes mám výnimočnú formu a idem vyhrať. Jednoducho vám musí sadnúť deň a podariť sa všetko. Bez toho sa neprederiete hore. Stále musíte veriť, že sa to môže podariť," myslí si Kuzminová.
Dvadsaťdeväťročnú biatlonistku bude na diaľku z banskobystrického domova podporovať syn Jelisej, ktorý je jej veľkou oporou. V minulosti s mamou chodil syn na niektoré preteky. Soči však uvidí len prostredníctvom televíznej obrazovky. "Mala by som radosť, ak by bol so mnou, ale som profesionálka. Ak by cestoval s nami, nevedela by som sa maximálne koncentrovať na preteky," priznáva Kuzminová.
Vďaka ruskému rodisku by mohli byť zimné olympijské hry v tomto štáte pre Kuzminovú podujatím na domácej pôde. Najlepšia slovenská športovkyňa roka 2010 však priznáva, že Soči príliš nepozná. "Pochádzam z iného regiónu. Soči nie je typické Rusko, nevnímam to tak, že sa vraciam domov. Pôvod mi pomôže pri komunikácii, budem si rozumieť s ľuďmi," dopĺňa.
Olympijské trate mala možnosť spoznať počas vlaňajšej generálky. Biatlonisti ich označili za jedny z najťažších na svete. "Vo Svetovom pohári neexistujú náročnejšie. Sú na nich ťažké, prudké a dlhé stúpania. Navyše areál je v nadmorskej výške 1450 metrov, čo tiež ešte skomplikuje preteky," doplnila Kuzminová.