Cookies

Súhlasím Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.

ZDRAVIE: Pozitívne myslenie môže pomôcť lepšie zvládať stres či znížiť riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenie

ZDRAVIE: Pozitívne myslenie môže pomôcť lepšie zvládať stres či znížiť riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenie
Skúmanie pozitívneho myslenia odštartovala štúdia amerických psychológov v roku 1985, ktorá ukázala, že optimisti a pesimisti používajú odlišné stratégie zvládania problémov.
BRATISLAVA 13. septembra – Pozitívne myslenie môže znížiť riziko úmrtia človeka na kardiovaskulárne ochorenie, predĺžiť život a pomáha človeku lepšie zvládať stres. Slovenská akadémia vied (SAV) to pri príležitosti Dňa pozitívneho myslenia uviedla v tlačovej správe, ktorú zaslala hovorkyňa akadémie Katarína Gáliková. Seriózne skúmanie pozitívneho myslenia odštartovala štúdia amerických psychológov v roku 1985, ktorá sa zameriavala na dispozičný optimizmus a jeho vplyv na fyzické zdravie ľudí.

Štúdia odhalila, že optimisti a pesimisti používajú odlišné stratégie zvládania problémov. „Pozitívne zmýšľajúci ľudia používajú odlišné stratégie zvládania. Pokúšajú sa situáciu riešiť a zlepšiť a ak sa to nedá, tak je pre nich ľahšie ju akceptovať. Pesimisti budú nepríjemnú situáciu skôr odmietať, vyhýbať sa jej a viac sa zameriavať na svoje negatívne pocity,“ povedala Veronika Hičárová zo Spoločenskovedného ústavu Centra Spoločenských a psychologických vied SAV. Prelomová štúdia bola odvtedy citovaná v iných vedeckých prácach a publikáciách viac ako tritisíckrát.
SAV pripomína päť jednoduchých krokov, vďaka ktorým môže človek podporovať svoje pozitívne myslenie. Ľudia by si podľa nej mali začať všímať, ako hodnotia udalosti okolo seba a či ich hodnotia vždy negatívne, alebo vo všetkom hľadajú aj nejaké pozitívum. Ľudské reakcie sú totiž často automatické, no ak si ich ľudia začnú všímať, odhalia spôsob, akým sami premýšľajú. Druhým krokom je snaha premeniť negatívne myšlienky na pozitívne. Neznamená to, že ľudia majú prestať vnímať negatívne okolnosti udalostí, ale zamerať svoju pozornosť na to pozitívne v nich.

Rovnako pomáha, ak si ľudia uvedomia, že ich myšlienky sú len myšlienkami a nedovolia, aby boli podkladom pre ich hodnotenie, presvedčenie alebo správanie. Štvrtým krokom je návrat do prítomného okamihu. Ľudia totiž často prežívajú strach či úzkosť z udalostí, ktoré ich čakajú v budúcnosti. Návrat do prítomného okamihu pomáha negatívne myšlienky eliminovať.

Piatym krokom je zistenie, že aj malé veci pomáhajú človeku vylepšiť náladu. Ide napríklad o fotografiu niekoho, kto je človeku veľmi blízky, či spomienka na dovolenku, alebo výlet. K budovaniu pozitívneho myslenia prispieva aj uvedomovanie si vecí, za ktoré sú ľudia vďační, prípadne pravidelná večerná rekapitulácia toho, čo sa človeku počas dňa páčilo či podarilo.

Deň pozitívneho myslenia pripadá každoročne na 13. septembra od roku 2003.
13.9.2021   /   Bežecká škola   /   Autor: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.   /    Foto: Bigstock

Ďalšie články