Medzi situácie vyvolávajúce psychický stres patria problémy vo vzťahu či práci, choré deti či svokra. Ak ste typ, ktorý len tak niečo nerozhodí, vyhraté napriek tomu nie je. Chronický stres v tele totiž môže byť spôsobený aj nespavosťou, chorobami, držaním všemožných ne-úspešných diét, a (snáď trochu prekvapivo) aj prílišnou fyzickou aktivitou.
Keď
hormóny zavelia, aby telo jedlo ... a ukladalo
Každý deň
prežitý v strese uvoľní mozog veľa hormónov. Na jednej strane
treba adrenalín, ktorý uvoľňuje nahromadenú energiu, ktorá má
pomôcť nášmu telu z ohrozujúcej situácie utiecť alebo
zabojovať, na strane druhej sa však zároveň uvoľňuje kortizol,
ktorý sa zas domáha o doplnenie energie bez ohľadu na to, koľko
kalórií bolo v skutočnosti vydaných. Kortizol telo upozorní, aby
jedlo, veľa jedlo. Kým stresové podnety pretrvávajú, pretrváva
aj kortizol, aby vám hlad pripomínal.
Cesta k srdcovým chorobám a cukrovke
V stresových situáciách
spravidla netúžime po brokolici, ale po sladkom či slanom,
vysokotučnom jedle, ktoré stimuluje mozog, aby uvoľnil hormóny
šťastia znižujúce našu tenziu. Účinok čokoládovej tyčinky
na rozstrapatené nervy potom môže byť obdobne rýchly ako
vypestovanie si závislosti na sladkom. Aby zlých správ nebolo
málo, čím viac kortizolu, tým menej testosterónu, čo môže
viesť k úbytku svalovej hmoty. Čím menej svalov, tým menej
spálených kalórií.
Príliš vysoké hladiny stresom
uvoľňovaného kortizolu ďalej podporujú telo v ukladaní tuku,
obzvlášť toho vnútorného, ktorý sa považuje za vysoko
nebezpečný najmä preto, že obaľuje naše životne dôležité
orgány, ovplyvňuje krvný obraz, zvyšuje hladinu cholesterolu a
inzulínu, vytvára cestu do pekiel srdcových chorôb a diabetu.
O tri hodiny spánku menej, o päť percent tuku viac
Podľa
súčasných štúdií dlhodobý stres nielen navyšuje hodnoty
kortizolu, mení aj prirodzený rytmus jeho uvoľňovania. V
pobláznenom tele sa zvýši hladina cukru v krvi, zníži sa
schopnosť spaľovať tuk, bunky sú menej citlivé voči inzulínu,
znižuje sa produkcia testosterónu a rastového hormónu, zvyšuje
sa množstvo uloženého tuku a nastáva veľa ďalších nežiaducich
dôsledkov, z ktorých každý zvlášť môže spôsobiť nárast
váhy či zvýšiť riziko cukrovky.
Zníženie doby spánku
na päť hodín v rámci jediného týždňa výrazne znižuje
citlivosť voči inzulínu. Jedna prebdená noc môže mať za
následok výrazne vyššiu chuť k jedlu. Každé tri hodiny, o
ktoré znížime dobu spánku, údajne navýši našu váhu o 4 až 5
percent.
Diéty, z ktorých sa priberá
Ako hovorí doktorka Cajthamlová: Diéty NIE, zdravý životný štýl ÁNO. Na prvý pohľad sa môže zdať paradoxné, že držanie diét mnohokrát prispieva k rozvoju nadváhy či cukrovky. Ak sa stane ale z diéty namiesto životného štýlu nátlak, je diéta len ďalší stresor narušujúci zdravý rytmus uvoľňovania kortizolu v tele.
Bežci,
ktorí nechudnú
Tiež viete o niekom zo svojho okolia, kto sa zdravo stravuje, športuje, ale napriek tomu ho tuky nie a nie opustiť? Pohyb sprevádzaný úzkostlivým sledovaním váhy či priemernej rýchlosti na hodinkách sa v určitých prípadoch môže stať rovnako zlým pánom ako prehnaná diéta.
Ak
ste bežec, pravidelne športujúci hobík a úzkostlivo sledujete
čísla na váhe, ktoré nie a nie klesnúť dole na očakávanú
úroveň mimo pásma nadváhy, skúste na seba byť lepsí. Zabudnite
na drastické diéty, jedzte, veľa spite a behajte či inak cvičte
primárne pre radosť z pohybu samotného, nie pre úzkostné
očakávania nižšieho čísla na váhe.
Osobná nepohoda spôsobená príliš vysokými očakávaniami, úzkostným sledovaním váhy, únavou z prílišnej aktivity sa inak môže pretaviť v stresor. Následný nadmerný príliv kortizolu (rovnako ako čokoľvek iné, čoho je veľa, toho je príliš) má celý rad negatívnych dôsledkov spomínaných vyššie.
rungo,Barbora Blažková
