Musíš byť víťaz - zabíja našu (detskú) dušu

Musíš byť víťaz - zabíja našu (detskú) dušu
Od malička počúvame: "Musíš byť víťaz, musíš byť najlepší, musíš sa viac snažiť, aby si vyhral, aby si mal lepšie známky", postupom rokov sa požiadavky stupňujú, "musíš sa snažiť, aby si viac zarobil, aby sme si mohli zaobstarať lepšie bývanie, mali lepšie auto, mohli ísť na lepšiu dovolenku ... ".
Niet divu, že to v ľuďoch zabíja dušu, najhoršie na tom je, že tým je zabíjaná detská duša ešte skôr, ako sa môže rozlietnuť a spoznať, prečo na tento svet prišla. Niet divu, že už od detských rokov nevieme, čo si so životom počať a to sa potom s nami ťahá do tej doby, než si povieme: "A DOSŤ, TOTO TEDA NAOZAJ NECHCEM, PRETO SOM sa nenarodil / Nenarodila!"

Život v živote, nie po živote


Je to jeden zo životných paradoxov - veľa ľudí rieši, čo bude, keď tu nebudú, čo bude, až opustia tento svet, čo bude, až ... Keď si to človek takto zrovná za sebou, tak si musí povedať jediné: "TO JE ALE PEKNÁ Blbosť! "A bude mať pravdu. Je to rovnaká blbosť ako to: mať sa lepšie ako naši predkovia, naši rodičia, susedia, priatelia, v iných krajinách! Viem, nejaký cieľ mať človek musí, aby mal dôvod prečo žiť - a v tom to je, v tom jednom krátkom slovíčku ŽIŤ ..., ak je jediným dôvodom nášho žitia, mať sa lepšie než iní, znamená to, že nemáme svoje sny, len preberáte sny druhých.

Bohužiaľ sa tým zase vraciame na začiatok - vedieť prečo tu som, čo mám robiť, aby som naplnil zmysel života. U ľudí, ktorí žijú, sa zdá, že im ide všetko ľahko, ako by životom len preplávali, ale to nie je zdanie, to je skutočnosť. Recept je tak jednoduchý, že sa bránime ho prijať, veď TO predsa nejde, aby TO bolo tak jednoduché, keby TO bolo tak jednoduché, tak by TO robili všetci - určite dôverne poznáte tieto myšlienky. Pritom je to naozaj tak jednoduché - chce to len nepremýšľať a konať. Nič viac, nič menej, len konať. Akonáhle začnete raz konať, bez premýšľania-pôjde to, nepôjde to - spoznáte, že ONO TO IDE! ONO TO NAOZAJ FUNGUJE! ŽE SOM TO JA RÚRA neskúsil PREDTÝM?

Keď sa pozriete na človeka, ktorému, ako hovoríme, ide všetko samo, uvidíte jasné oči, zasnený pohľad, spokojný - trošku šibalský úsmev, ľahkú chôdzu - ako by sa vznášal. Keď prejde okolo vás, ako by vás pohladil ľahký vánok, keď vám podá ruku, keď vás objíme, pocítite zvláštne teplo, ten stisk, to objatie je pevné a pritom nedrviace, ten pohľad je chápajúci, nikdy však odsudzujúci. To všetko preto, že ten človek koná bez predsudkov, proste pretože vie, že je to potrebné urobiť a tak to uskutoční.

Keď okolo vás prejde, keď vám venuje svoj pohľad, keď vám stisne ruku, máte pocit, že TO máte, áno, máte TO, práve okolo vás preplával ŽIVOT ... a preto vráťte sa do doby, kedy ste boli deťmi, spomeňte si, čo ste skutočne ako malí chceli a začnite uskutočňovať svoje sny - vybehnite na svoju cestu ..., nastavte svojej tváre slnku, vode, vetru, obíjmite celý svet a celý svet bude váš, pretože celý svet je vo vás, VY ste ten svet!

3.11.2011   /   Bežecká škola   /   Autor: Miloš Škorpil   /    Foto: Bigstock

Ďalšie články