Len začať (niekedy) nestačí, treba aj vydržať!

Len začať (niekedy) nestačí, treba aj vydržať!
Ako sa motivovať k pohybu a ostať dlhodobo motivovaným?
Dávate si predsavzatia? Ak áno, patríte k ľuďom, ktorí túžia po pozitívnej zmene. Podľa niektorých štatistík je to spôsob, ako až 10-násobne zvýšiť svoje šance na úspech. Iné prieskumy však dokazujú, že takmer 90 % takýchto predsavzatí končí sklamaním. Priemerne nám totiž odhodlanie dodržať, čo sme si na začiatku roka sľúbili, vydrží len 2 týždne. Jedným z dôvodov môže byť nedostatočná motivácia a disciplína.
 
Tento obsah tretích strán nie je zobrazený, kvôli chýbajúcemu povoleniu cookies tretích strán. V prípade, že chcete toto povolenie udeliť, môžete tak spraviť v nastaveniach cookies

Bez tohto súhlasu si môžete obsah otvoriť v samostatnom okne:
https://w.soundcloud.com/player/?url=https%3A//api.soundcloud.com/tracks/1654952364&color=%23ff5500&auto_play=false&hide_related=false&show_comments=true&show_user=true&show_reposts=false&show_teaser=true&visual=true

Ako už spomínal triatlonista Patrik Čurila, tie dva pojmy spolu mimoriadne úzko súvisia. Najprv totiž prichádza istá predstava, odborne nazývaná prvotná motivácia, napríklad snaha schudnúť pár kilogramov alebo absolvovať cyklistické preteky. Po nej príde na rad disciplína, ktorá, ak si ju správne osvojíme, mala by naše snaženie doviesť až do zdarného konca. Inak povedané, disciplíne sa treba naučiť a to sa nestane bez pevnej vôle a dostatočnej motivácie.
 Patrik Čurila vidí najväčší rozdiel medzi úspešnými a neúspešnými v schopnosti vytrvania pri pohybe a zvolenia si vhodnej formy. Pravdepodobne ste už zažili situáciu, že ste na začiatku nadšene a bez rozmyslu behávali každý deň a na konci ste boli radi, ak ste to zvládli aspoň raz za týždeň. A tu je kameň úrazu. Nerobiť veci bezhlavo a nezameriavať sa na krátkodobé ciele. Áno, pochopiteľne, uspokojíme ich síce rýchlo, ale na krátky čas. A s ním bude postupne slabnúť aj motivácia, až kým úplne nevyhasne.

Je to veľmi podobné ako s naším prístupom k práci. Ak nemáme cieľ, robíme ju automaticky, mechanicky a bez uspokojenia, ktoré by nás motivovalo meniť veci a byť lepšími. Práca nás jednoducho musí baviť. Rovnako to funguje aj v športe. Ak z behu nemáme radosť, nedostaví sa ani želaný efekt a túžba behať pravidelne bude veľmi chabá. Navyše vždy treba počítať aj s ťažšími momentmi, keď si ani prácu, ani radosť z behu a športovania všeobecne človek jednoducho neužíva. To však neznamená, že sa situácia časom nezlepší a neotočí (pokojne aj o 180 stupňov). Ak máme víziu, cieľ, motiváciu, odhodlanie, (seba)disciplínu a dlhodobý cieľ, určite sa tak stane.

Pozor však na premotivovanosť, ktorá je viac ako inde prítomná v športe. Vo všetkom treba zakaždým hľadať zlatú strednú cestu a dôležité sú aj správne nastavené hranice. Priveľký zápal pre vec môže viesť k tomu, že človek vyhorí, v horšom prípade sa dokonca zraní. To však neznamená, že premotivovanosť je automaticky zlá. Práve naopak, podľa Patrika Čurilu ide len o to, ako takú osobu ukorigovať. Výsledkom potom môže byť pekný a udržateľný športový príbeh.
 
Jedno Patrikove životné motto tiež hovorí: Stereotyp v živote človeka je bežný, ale stagnácia ubíja. Akonáhle teda v nejakej činnosti dlhodobo nezažívame progres, či už vo vzťahu, v škole, v práci alebo v športe, začneme pociťovať nespokojnosť. Vo forme nás drží, a dnes sme to tu spomenuli niekoľkokrát, vhodne nastavený stereotyp, motivácia, dlhodobý cieľ a odpoveď na otázku – Prečo to vlastne všetko robím! (?)

A myslite na to, že tí, ktorí skôr či neskôr dosiahnu svoj cieľ, boli väčšinu času disciplinovaní!
20.2.2024   /   Bežecká škola   /   Autor:    /    Foto: Bigstock

Ďalšie články