Cookies

Súhlasím Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.

Je lepší došľap na pätu, alebo na prednú časť nohy? Pohľad lekára

Je lepší došľap na pätu, alebo na prednú časť nohy? Pohľad lekára
Väčšina bežcov behá cez päty, nohám to ale nepristane. Ani výkonu.
V diskusii o tom, či je lepšie behať s došľapom na pätu, alebo na prednú časť nohy, nie je dôležitá len otázka celkovej menšej energetickej náročnosti behu a športový výkon, ale aj otázka zdravia. Zo športovo-lekárskej praxe viem, že je množstvo vytrvalostných bežcov, ktorí sa zbavili rôznych zdravotných ťažkostí, až keď prešli na behanie cez špičku.

Pri behu s došľapom na pätu pôsobia na členok, kolenný, bedrový, krížovo-bedrový kĺb aj chrbticu oveľa väčšie nárazy, naporúdzi je teda početnejšie poškodenie týchto častí tela a priľahlých svalov a ich úponov. Okrem toho musí bežec pred vlastným došľapom nohy na podložku dvíhať prednú časť nohy hore a tým sú preťažené brušká, šľachy a úpony príslušných svalov, napríklad predný holenný sval, dlhý a krátky lýtkový sval. To sa prejavuje bolesťami na prednej a vonkajšej časti predkolenia. Naviac je pri došľape na pätu väčšie predsunutie nohy pred telo a zbrzdenie pohybu bežca. Následné zrýchlenie opäť znamená väčší nápor na úpony svalov.

Pri behu s došľapom na prednú časť nohy vyššie spomínané problémy nenastávajú, pretože ich príčiny nie sú prítomné. Bonusom behania cez špičku býva posilňovanie pozdĺžnej nožnej klenby.

Rizikom tohto behania je preťaženie štruktúr, ktoré dopad tlmia - chodidlového väzu, trojhlavého lýtkového svalu, Achillovej šľachy a ich úponov na pätovej kosti. Došľap na prednú časť nohy viac zaťažuje priehlavkové kosti a kĺby. V nerovnom teréne je väčšie riziko podvrtnutia členkového kĺbu.

Drvivá väčšina bežcov behá cez pätu. Sám som kedysi behal cez špičky iba v pretekoch od 60 do 800 metrov. Všetky vytrvalostné behy som behal cez pätu, asi tak 30 rokov. Oči mi otvorili až bolesti okolo vonkajšieho členku a predkolenia pri zápale úponov "zdvihákov" nohy a čítanie knihy Born to run. Pochopil som, že beh mexických indiánov s došľapom na prednú časť nohy je úplne prirodzený. A že naše behanie na pätu, ktoré umožňujú "zadné tlmiče" bežeckých topánok, je neprirodzené a trochu hlúpe.

Prejsť postupne, počas dvoch rokov, na vytrvalostný beh s došľapom na prednú časť nohy mi nerobilo problém. Zvládam tak v pohode 10 až 15 kilometrov. Cez pätu idem len pri prudkom zbehu z kopca. Teraz je pre mňa beh cez špičku dokonca príjemnejší, už som si na neho zvykol. V nerovnom teréne s koreňmi a kameňmi, zvlášť z kopca, si musím dávať pozor, aby som si nevyvrtol členok, a došľapujem takmer na celé chodidlo, bez päty.

Mám šťastie, že prechod mi dovolili moje nohy a šprintérska skúsenosť. Nemôžem to odporučiť všetkým, ale možno to opatrne skúsiť, postupne, od krátkych úsekov a veľmi pomaly. A potom si pridávať. Vhodné sú topánky, ktoré vplyv na špičku uľahčujú tým, že nemajú príliš vysokú podrážku pod pätou.


Prof. MUDr. Jan Novotný, CSc.rungo.cz
12.11.2014   /   Bežecká škola   /   Autor: Prof. MUDr. Jan Novotný, CSc. rungo.idnes.cz

Ďalšie články