Beh nám dáva lepšiu šancu prežiť

Beh nám dáva lepšiu šancu prežiť
Samozrejme všetci vieme, že sa choroby športovcom nevyhýbajú. Ani tie vážne a ani tým najlepším. Ale napriek tomu nás to vždy zaskočí. Zvlášť keď sú na vrchole kariéry. Plní sily, v intenzívnom tréningu, pripravení vyhrávať. Špičkoví atléti sú pod dohľadom lekárov, stále absolvujú nejaké testy, ich dokonale pripravené telá podávajú nadpriemerné výkony. Zdanlivo to vyzerá, že sa ich telesné ťažkosti a problémy nás obyčajných smrteľníkov ani nemôžu týkať. Lenže v tom to práve je, iba zdanlivo.
Pred pár rokmi som čítal jednu americkú štúdiu, ktorá ukazovala, že vrcholoví športovci majú v boji s rakovinou lepšie šance ako ostatní. Poznáme prípady tých najznámejších, ako sú napríklad Armstrong, Lemieux, Dupre. Podľa príslušnej štúdie to napodiv nesúvisí ani tak s lepšími fyzickými dispozíciami. Ono to je skôr ilúzia, športoví lekári by asi potvrdili, že vrcholoví športovci vlastne ani nijako výnimočne dobrý zdravotný stav nemajú. Skôr telá zničené tréningom, záťažou pri zápasoch či pretekoch, špeciálnou výživou, niekedy aj dopingom.
 Aj my ostatní vieme, že kondícia je niečo prchavé a iluzórne. Stačí banálna choroba ako chrípka, a človek, ktorý ešte minulý týždeň odbehol v pohode maratón, sa cíti rovnako ako ten, ktorý nedobehne električku. Teda ako kus handry.

Tak prečo sú športovci lepšími bojovníkmi s chorobami ako ostatní? Na to je až prekvapivo jednoduchá odpoveď. Je to v hlave. V mozgu a v psychike, ktorá je tým, čo z nadaného človeka na šport ešte len urobí víťaza a šampióna. V drvivej väčšine športov nerozhoduje to, kto má väčšie svaly, lepšiu techniku či vyššiu výdrž. Samozrejme toto všetko je dôležité a takpovediac "povinné". Ale čo športovcov odlišuje od iba dobrých, je mentalita víťaza. Proste vôľa, odhodlanie a viera vo vlastný úspech.

A ukazuje sa, že to isté rozhoduje aj v boji so zákernou chorobou. Nikto ju neporazí len silnou vôľou. Liečbu a všetky nepríjemnosti s ňou spojené nemožno preskočiť. Ale mentalita víťaza môže byť tým, čo tento boj nakoniec postrčí k víťaznému koncu. Môj priateľ, výborný lekár Jan Hnízdil mi nadnesene hovorí, že keď budem chorý, nech za ním určite zájdem. Že mi tú chorobu vyhovorí. Je to zveličené, ale má to pravdivé korene.
16.11.2022   /   Bežecká škola   /   Autor: Miloš Čermák   /    Foto: Bigstock

Ďalšie články