Žiadne mäso, syry ani vajcia. Iba stovky kilometrov

Žiadne mäso, syry ani vajcia. Iba stovky kilometrov
Kondičný tréner a odborník na výživu Peter Fijalka sa zamiloval do ultrabehov, ktoré merajú aj viac ako sto kilometrov. Zvláda ich v minimalistických teniskách či sandáloch. Pritom jedáva len rastlinnú a väčšinou surovú stravu.
Ako ste sa dostali k behom na dlhé vzdialenosti?

V minulosti som robil karate, neskôr hrával súťažne aj futbal. Postupne ma prestalo baviť, že niekto víťazí a ostane šťastný, kým iný prehrá a je smutný. Vo vytrvalostných behoch je priateľská atmosféra za každých okolností.

Pamätáte sa na svoj prvý ultrabeh – preteky dlhšie ako maratón (42,2 km)?


Samozrejme. Po pár tréningoch na bratislavskej hrádzi som sa rozhodol odbehnúť 50 km. Išiel som od Ekonomickej univerzity v Bratislave až do Gabčíkova. Bolo to pred rokom a pol. Kondične som to zvládol, ale posledných 20 km ma bolelo celé telo.

Kedy vás vytrvalostné behanie definitívne chytilo?


So skutočným behaním som začal pred rokom. Kolega prišiel za mnou, či nevyskúšam Tatranskú šelmu (55 km celou magistrálou, prevýšenie vyše 3000 metrov). Dovtedy som v horách neodbehol viac ako 5 km. Navyše som bežal v barefootovej obuvi, ktorá má 2,5 mm hrubú podrážku. Moje chodidlá na to ešte vtedy neboli zvyknuté a posledných 10 km ma bolel každý kamienok. Vtedy ma to paradoxne najviac chytilo.

Prečo ste sa rozhodli behať v minimalistických teniskách či sandáloch?

Už v detstve som rád chodil bosý a ostalo mi to doteraz. Pri všetkom, čo robím, mi tenisky s hrubou podrážkou nedávali zmysel. Porozdával som ich. Keď uvidíte bezdomovcov v conversoch všetkých farieb, spomeňte si na mňa. V barefootovej obuvi musíte bežať prirodzene. Núti vás to k správnej technike behu a keď sa ju naučíte, zranenia sú takmer vylúčené. Aj tarahumarskí indiáni behávajú bosí alebo v sandáloch 50 až 100 km denne a nikdy neboli zranení.

Aké najdlhšie ultrabehy ste dosiaľ absolvovali?

Mám za sebou Javornícku stovku (108 km), moje prvé preteky nad sto kilometrov. Bolo to 18 hodín v blate, daždi, snehu. S dvojtýždňovým odstupom som odbehol Prešporský Ultra Trail (103 km), ktorý som zvládol za 14:54. O takomto čase som sníval na túto sezónu. Teraz som sa prihlásil na Stefanik trail (144 km) a tiež na beh v Malých Karpatoch, ktorý bude mať vyše dvesto kilometrov.

Koľko v súčasnosti denne trénujete?

Minulý rok som všetko len objavoval, teraz to už beriem vážne. Denne mám trojfázové tréningy, kvalitnú regeneráciu a stopercentnú stravu. Mám krátky a dlhý týždeň. V krátkom odbehnem 90 km a cez víkend si dám jeden dlhší beh. V dlhom absolvujem 150 km, čo je približne polmaratón na deň. Snažím sa každý týždeň pridávať kilometer po kilometri.

Už tri roky ste na rastlinnej a väčšinou živej strave. Čo vás k tomu viedlo?


Do veľkej miery ma ovplyvnila kniha Hľadanie Ultra od Richa Rolla. Je to biografia človeka, ktorý úplne zmenil svoj život a z alkoholika sa stal prvým, kto zvládol päť Ironmanov päť dní po sebe, na piatich havajských ostrovoch. Postupne vystriedal rôzne typy stravovania a zostal pri vegánstve s vysokým podielom surovej stravy.

Kedy ste sa rozhodli, že si upravíte jedálniček?

Zdravšie stravovanie riešim už sedem rokov, odkedy robím kondičného trénera. Sledoval som si nutričné hodnoty, bielkoviny, sacharidy či tuky. Pred troma rokmi prišiel mentálny zlom, zmenil som pohľad na svet a vitariánska strava bola výsledkom.

Čo vás definitívne presvedčilo, že budete fungovať na surovej rastlinnej strave?

Manželka bola vegetariánka, neskôr vegánka. Ja som rozmýšľal v bežných konvenciách, musíš jesť mäso a mliečne výrobky, inak zomrieš. Raz sme si pozreli video, v ktorom vystupoval vitarián z Košíc. Bola to najbláznivejšia vec, akú som videl, ale zároveň mi dávala zmysel. Zamyslel som sa nad tým. Na druhý deň som mal na raňajky celozrnnú žemľu so syrom a salámou a na obed som si už dal vitariánsky burger – pomleté orechy so zeleninou a sušenými rajčinami.

Ako zareagovalo v začiatkoch vaše telo?


Keď som prešiel na vitariánstvo, začal som rýchlo chudnúť. Za štyri mesiace som schudol 18 kilogramov. Telo sa potrebovalo pretransformovať, vypustil som nádrž a napustil telo novým palivom. Vyzeral som chudý, ale väčšina ľudí na surovej strave vyzerá mierne podvyživene. Odvtedy som nejaké kilá pribral a momentálne mám 68 kg. Keby som nebehal, mal by som okolo 74 kg, čo je pri mojej výške 181 cm úplne normálne.

Snažili ste sa špeciálne priberať?

Keď som do toho išiel, nemal som o vitariánstve veľa informácií. Bol som nútený si stále niečo študovať. Tým, že som chudol, chcel som prijať viac kalórií a najlepšie boli banány. Denne som ich zjedol vyše dvadsať. V lete som nemal problém skonzumovať aj 8 kilový melón. Človek, ktorý funguje na surovej strave, dokáže zjesť veľa, lebo sa mu roztiahne žalúdok.

Pocítili ste po úprave stravovania aj pozitívne zmeny?

Samozrejme. Zrazu som mal veľa energie. Spával som denne tri hodiny a stačilo mi to. Bol som úplne oddýchnutý. Predtým som býval častejšie chorý či pretrénovaný. Odkedy som na tejto strave, choroba sa mi vyhýba, dokonca som nemal ani len soplík. Pri čistom vitariánstve som vydržal rok.

Prečo?

Pokiaľ človek nemá vlastnú záhradu, je to veľmi neekologické, najmä v zime. Marocké jahody alebo holandské rajčiny som preto vymenil za slovenskú šošovicu a fazuľu. Momentálne si dám raz za deň jedno varené vegánske jedlo, ako napríklad pečené zemiaky, zeleninové rizoto či fazuľový guláš.

Aký je váš denný jedálniček?

Ráno si dám pol litra odstátej vody s ľanovým alebo cédrovým olejom. Prvé jedlo je ovocná šťava. Neskôr si dám smoothie (nápoj z ovocia a zeleniny). Snažím sa uprednostňovať lokálne potraviny a listovú zeleninu. Počas tréningu si často natrhám púpavové listy alebo žihľavu, ktorých dokážem zjesť kvantá. Neskôr sa nasýtim ovocím – napríklad piatimi jablkami, potom nasleduje 30 gramov namočených orechov a posledné jedlo je obrovský šalát, ktorý má aj 800 gramov.

Ako zareagovali na túto zmenu vaši najbližší?

Mám tolerantných rodičov, ktorí mi verili. Pre niektorých ľudí som bol extrémista, ale určite nie som hlupák. Keby som ochorel, nemám problém si priznať, že toto nie je správna cesta. Ja som však zdravý a cítim sa výborne. Horšie to bolo v práci. Keď som prišiel do posilňovne a povedal, ako sa stravujem, bol som všetkým na smiech. Hovorili mi, že konzumujem jedlo kravám či zajacom. Ja v tom ale budem pokračovať.

Ako sa na vás pozerajú teraz s odstupom troch rokov?


Denne mi príde niekoľko mailov, v ktorých ma ľudia prosia o radu. Viacerých trénerov som naučil jesť smoothie. Ľudia, ktorí vidia, koľko pracujem a k tomu aktívne športujem, sa už na mňa nepozerajú ako na blázna.

Ako to vyzerá na rodinnej oslave?

Ja som v pohode, zatiaľ čo druhých hrozne vytáča, že nejem to, čo oni. Keď chcete, aby sa niekto bezdôvodne nahneval, stačí mu povedať, že ste vegán. A pritom je to úplne normálne. Kým oni jedia rezeň s ryžou, ja si dám trojitú porciu ryže so šalátom.

Nemáte už vôbec chuť na mäso alebo ryby?

Vôbec nie. Prvé týždne mi najviac chýbali mliečne výrobky, najmä syr. Tri roky som už vedome neprijal žiadnu živočíšnu stravu. Raz sa mi stalo, že mi dali ochutnať koláč, v ktorom bolo vajce. Dozvedel som sa to až neskôr a bolo mi vtedy dosť zle.

Nechýbajú vám ako športovcovi bielkoviny?


Rastlinných zdrojov bielkovín je neúrekom. Mám každý deň 1 a pol gramu bielkovín na každý kilogram hmotnosti. Je to viac ako dosť.

Viete si predstaviť, že sa niekedy vrátite k živočíšnej strave?

Momentálne už asi nie, to by sa muselo stať naozaj niečo vážne. Teraz, keby som si dal teľací burger, ktorý som v minulosti miloval, skončím v nemocnici na výplachu žalúdka. Po štyroch mesiacoch na surovej strave som si doprial Coca-Colu light, akože za odmenu. Ďalšie štyri dni som ležal v štyridsaťstupňových horúčkach.

Sú medzi vitariánmi aj profesionálni športovci?

Americká tenistka Serena Williamsová či srbský tenista Novak Djokovič fungujú prevažne na surovej rastlinnej strave. U Djokoviča je to vidieť napríklad v koncovkách piateho setu, keď má omnoho viac energie ako jeho súperi.

Čo vás pri živote plnom športu, ovocia a zeleniny ženie najviac vpred?


Táto planéta potrebuje zmenu a snažím sa jej aj takto pomôcť. Keď poviem niekomu, kto konzumuje mäso, že moja dcéra kvôli tomu nebude lyžovať, nechápavo krúti hlavou. Chov hovädzieho dobytka spôsobuje najviac skleníkových plynov. Rodičia nám v detstve často vraveli, aby sme šetrili vodou pri umývaní zubov, no na jeden stejk potrebujete niekoľko galónov vody. Stravu chápem v širších ekologických súvislostiach. Vpred ma ženie aj osveta. Chodím na prednášky, kde sa to ľuďom snažím vysvetliť. Keď má človek dostatok energie, je šťastný a chce niečo prinášať svetu, motiváciu nepotrebuje.

28.4.2016   /   Rozhovory   /   Autor: Juraj Berzedi

Ďalšie články