Z Bielej stopy je Mount Everest diaľkových behov

Dnes sa už nič podobné nemôže stať, lebo ešte sa nenarodil technický delegát Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS), ktorý by povolil taký hazard so zdravím ľudí. Krahule plné bežcov na lyžiach nenávratne odišli do minulosti. Biela stopa už nikdy nebude mať na štarte päť tisíc bežcov. Lebo priepustnosť členitých a ťažkých tratí v Kremnických vrchoch je iba polovičná. To bol jeden z faktov, ktoré v debate pre magazín Behame.sk prezradil Ivan Ivanič, prvý viceprezident združenia európskych diaľkových behov na lyžiach Euroloppet a marketingový riaditeľ Bielej stopy, ktorý sa v partii jej organizátorov angažuje od roku 2006.

Ivanič nie je zaťažený spomienkovým optimizmom. Na tradičné bežecké podujatie v Kremnických vrchoch sa pozerá trochu z nadhľadu, hoci roky patrí k fanatikom, ktorí voľakedy mimoriadne populárne podujatie stále držia pri živote. A v súlade s dnešnými modernými požiadavkami sa mu snažia nájsť a „ušiť“ novú podobu.

Čo Biela stopa získala začlenením do prestížneho seriálu diaľkových behov Euroloppet?

Ako organizátori Bielej stopy sme pozvanie do Euroloppetu dostali už v roku 1994. Vtedy k nám prišli zástupcovia tohto združenia, aby sa priamo na mieste presvedčili o úrovni nášho podujatia. Ale trvalo ďalších desať rokov, kým sme sa stali jeho riadnym členom. Čo sme získali? Nové možnosti na propagáciu v celej Európe. Pomoc pri budovaní nového imidžu. Pomoc pri marketingových aktivitách a v neposlednom rade aj možnosť, aby na naše preteky prišli zástupcovia z celej Európy, najmä z krajín, v ktorých sa diaľkové behy na lyžiach tešia veľkej popularite. Teraz mám na mysli najmä bežcov zo severských krajín, Francúzska, Nemecka, Talianska a Rakúska. Slovensko má teraz zastúpenie aj vo vedení združenia, lebo v roku 2008 ma na kongrese Euroloppetu ako delegáta z bývalej východnej Európy zvolili za viceprezidenta. Takže už sedem rokov pomáham začleňovať podobné akcie z východnej Európy do tohto združenia, čo nie je vôbec jednoduché.

Prečo?

Z dvoch dôvodov. V západnej Európe mnohé naše podujatia vôbec nepoznajú, lebo si vystačia so svojimi, ktoré robia na vysokej úrovni. Nepotrebujú chodiť behať do zahraničia. A druhý dôvod je, že v západnej Európe ešte stále cítiť strach z východnej Európy. Mnohí ľudia nechcú ísť na preteky, ako je napríklad naša Biela stopa iba preto, že je to niekde vo východnej Európe! Ešte stále sa na nás, teraz myslím ako organizátorov veľkých pretekov, pozerajú s nedôverou. Neveria, že aj my vieme urobiť podujatie na vysokej medzinárodnej úrovni. A práve snaha odbúrať v účastníkoch bežeckých podujatí spomínaný strach, je teraz našou hlavnou úlohou. Usilujeme sa dostať do Kremnice ľudí, ktorí by ústnym podaním a na základe vlastnej skúsenosti šírili informácie, že aj východná Európa dokáže urobiť špičkové podujatie. Iba tak sa nám podarí napraviť imidž v širokej bežeckej komunite. Málokto na Slovensku si tento jav uvedomuje, ale je to tak. Naozaj sme sa so strachom z podujatí vo východnej Európe reálne stretli. Nebudem klamať, trochu nám to vyrazilo dych.

Ako vidíte budúcnosť Bielej stopy smerom k 45. výročiu jej založenia? Prežije polstoročie svojho trvania?

Verím, že áno. Veď preto sa usilujeme zapojiť do organizácie podujatia aj vlastné deti. Oni najlepšie vedia, čo všetko sme urobili pre to, aby Biela stopa na kremnickej strane ďalej žila. Pokiaľ ide o dva roky, čo nás delia od 45. výročia jej založenia, som optimistom. Aj keď Biela stopa profilom tratí patrí k najnáročnejším diaľkovým behom v Európe. O tom som sa presvedčil pri návštevách zahraničných akcií. Kým na mnohých, najmä alpských pretekoch bežia účastníci pohodlne hore a dolu širokými dolinami, na Bielej stope sa bežci musia vytrápiť na ´hrebeňovke´ cez Kremnické vrchy. Terén je veľmi ťažký. Aby sa v ňom nič zlé nestalo, treba byť počas pretekov stopercentne koncentrovaný na každý pohyb. Preto mnohí zahraniční účastníci už dávnejšie označili Bielu stopu v Kremnických vrchoch za Mount Everest medzi diaľkovými behmi na lyžiach. Podľa mňa je to naozaj priliehavý názov. Možno aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý Kremnica bežcov neláka. Kto príde na Bielu stopu, musí vedieť lyžovať. Musí byť v dobrej fyzickej kondícii. Dnes sa už Biela stopa nedá ležérne ´odťapkať´. To sa dalo voľakedy. V časoch, keď sa na trati nekorčuľovalo.

Čo je najzložitejšie počas prípravy Bielej stopy, pravda, okrem „vybavenia si“ vhodného zimného počasia a dostatočne bohatej snehovej periny?

Podmienky pre organizáciu masových športových podujatí v lesnom teréne sa z roka na rok komplikujú. Teraz už musíte nájsť spoločnú reč napríklad s poľovníkmi. Do mnohých lokalít medzi Kremnicou a Banskou Bystricou vás nepustia, lebo je to ich elitný revír. Podobné rokovania a sedenia musíte absolvovať aj s ochranármi, s majiteľmi pozemkov, s členmi urbariátu. Každý kúsok lesa, po ktorom sa pohybujete, niekomu patrí. Ak chcete v tomto prostredí podnikať, musíte s partnermi nájsť spoločnú reč. Musím však otvorene povedať, že zatiaľ sa nám to darí. Známe okruhy Bielej stopy, severný a južný, sú celosezónne otvorené pre turistov, ďalší rozvoj na polohovo vyššom severe ostáva problematický. Ale všetko je to mnohokrát o umení urobiť kompromis, dohodnúť sa.

Koľko ľudí sa podieľa na príprave Bielej stopy pred štartom jej 43. ročníka?

Na príprave a realizácii Bielej stopy sa podieľa približne 140 ľudí. Sú to väčšinou dobrovoľníci, ktorí Bielu stopu chystajú vo svojom voľnom čase. Sú medzi nimi aj takí, čo prídu na brigádu na úkor dovolenky. Za tie roky sa už vyprofiloval tím ľudí, na ktorých sa organizačný výbor môže spoľahnúť. Títo zanietenci pred podujatím pripravujú trate, počas akcie pomáhajú s občerstvením, dopravou, s logistikou. Sú to ľudia, ktorí s Bielou stopu žijú mnohokrát dňom i nocou. Naše rodiny si zvykli, že keď sa blíži Biela stopa, všetci z jej zázemia musia byť prichystaní na sto percent. Mnoho chlapov v horách strávi celé noci.

Čo by podľa vás mohlo dať nový impulz tomuto tradičnému bežeckému podujatiu?

Impulzom a novým rozmerom by mohlo byť spojenie všetkých ochotných a schopných ľudí z celého regiónu pre dobro veci. Každým rokom bojujeme o každý cent, o každého účastníka. Usilujeme sa vytvoriť im počas niekoľkodňového podujatia najkvalitnejšie podmienky. Ak by sme sa sústredili iba na to, aby Biela stopa bola výkladnou skriňou nášho spoločného úsilia, určite by sme sa vo svete ešte výraznejšie presadili ako organizátori. Lyžiarski funkcionári, ktorí k nám prídu na inšpekciu, alebo návštevu, veľakrát zostávajú doslova v šoku, keď vidia, že lyžiarske trate s dĺžkou takmer sto kilometrov pripravujeme iba jediným požičaným, malým ratrakom. Ďalší nemáme. Ibaže by sme mali šťastie a podarilo by sa nám ešte jeden niekde požičať. Takto už dlhé roky robíme zázraky naozaj na kolene. S jedným ratrakom a niekoľkými snežnými skútrami. Klobúk dole pred všetkými, ktorí to vedia urobiť na naozaj špičkovej úrovni. Už v tom majú bohatú prax.

Čo vám dáva organizovanie Bielej stopy už iba na kremnickom úseku voľakedy populárneho lyžiarskeho maratónu z Krahúľ do Banskej Bystrice, resp. na Králiky, či do Tajova?

Rozdelenie podujatia na dve časti priniesla doba. Zohnať v súčasnej zložitej ekonomickej situácii dostatok financií pre organizáciu behu zo Skalky do Bystrice je podľa mňa nemysliteľné. Navyše, keď banskobystrická strana častejšie ako my trpela nedostatkom snehu. Trate do Banskej Bystrice sú nižšie položené, zabezpečiť naozaj bezpečné zjazdy z hrebeňa Kremnických vrchov dolu na Králiky by bolo nad naše možnosti. Zvážnice sa nedali upraviť podľa predpisov FIS, nedali sa urobiť široké šesťmetrové koridory pre korčuliarov. Sústredenie všetkých dostupných financií do jedného centra, tentoraz kremnického, bolo dobrým krokom. Nedrobili sme našu snahu do dvoch centier, všetko sme venovali cieľu, aby Biela stopa zostala pri živote aspoň v Kremnici. Nerozišli sme sa v zlom. V Banskej Bystrici sú stále ľudia, ktorí svoju, teraz Banskobystrickú stopu, vedia urobiť. Momentálne sme veľmi radi, že sa konečne našiel schopný organizátor, ktorý podujatie zvláda aj na banskobystrickej strane. Oni robia podujatie týždeň pred nami. My na nich nadväzujeme. Spolu sú pre milovníkov lyží dva súťažné víkendy.

Čo vás pri Bielej stope tak silno drží?

Biela stopa je kus nášho života. Je to podujatie, ktoré zviditeľnilo Kremnicu vo svete. Je to akcia, ktorá voľakedy spojila ľudí z celého Slovenska. Prečo to dodnes robíme? Možno tak trochu aj z nostalgie. Možno tak trochu aj z povinnosti... A tiež z hrdosti, že môžeme organizovať významné podujatie, ktoré pozitívne zviditeľňuje Slovensko aspoň medzi športovou verejnosťou.

Postupne odchádza silná generácia obdivuhodných fanatikov, ktorí držali preteky pri živote dlhých 40 rokov. Máte za nich náhradu? Máte nástupcov, ktorí budú v jej organizácii pokračovať?

Usilujeme sa, aby mal kto v tejto robote pokračovať. Naše deti sú na to ideálni adepti, lebo problémy okolo Bielej stopy majú od malička doma ako na tanieri. Naša partia nerobí iba Bielu stopu. Spoločne pripravuje rôzne bežecké a krosové podujatia, cyklistické akcie, turistické pochody, posedenia na chate, oslavy, pobyty na horách. A keď príde čas Bielej stopy, naše rodiny vedia, že mnoho nocí strávime na Skalke, na hrebeni Kremnických vrchov, tam, kde treba priložiť ruku k dielu. Vtedy sa nepozeráme na hodinky. Keď treba, ideme pomáhať, pripravovať trate, nahadzovať sneh. Nie je jednoduché v dnešnej dobe obetovať voľný čas, resp. čas určený na relax, akcii ako je Biela stopa. Máte pravdu, že najväčší pracanti spomedzi nás odchádzajú. Aj tento rok začiatkom mája sme pochovali Julka Pittnera, dlhoročného tajomníka prípravného výboru Bielej stopy SNP. Tradičné motto vášho diaľkového behu je: Všetko pre bežcov.

Môžete túto nosnú ideu rozmeniť na drobné? Môžete na príklade ukázať, ako to vlastne vyzerá v praxi?

V prvom rade ide o úpravu terénu, v ktorom sa bežec pohybuje. Všetky úseky trate musia byť čo najlepšie pripravené. Bezpečnostné predpisy pre korčuliarov stanovujú koridor s minimálnou šírkou šesť metrov. Na mnohých úsekoch plníme tento limit doslova s odranými ušami. Takisto pravidlo, že špičkoví lyžiari, ktorí sa mnohokrát pri skejte rútia zo severného okruhu vysokou rýchlosťou, sa nesmú dostať do kolízie s bežcami, ktorí výrazne zaostávajú a idú im vlastne oproti. Nesmú sa stretnúť. Na to tiež dbáme. K servisu patrí občerstvenie počas behu, lekárska pomoc, označenie trate, usmerňovanie bežcov, pomoc s lyžami, bezpečnosť počas pretekov i po nich. Doprava účastníkov na štart pretekov, odvoz z cieľa, ubytovanie, stravovanie, predaj suvenírov, rôzne služby, hygienické zariadenia, šatne, jednoducho nevyhnutné technické zázemie. Je to naozaj dosť veľa, čo sa dá zhrnúť do nášho motta: všetko pre bežcov. Sme radi, že už mnoho rokov sa nám to darí dodržiavať. Bežci u nás nájdu všetko, čo im v propozíciách akcie sľúbime.

V roku 1990, keď ste preteky museli pre nedostatok snehu zrušiť, bolo na všetky kategórie prihlásených viac ako 5000 bežcov. O rok neskôr sa ich na štart postavilo o takmer tri tisíc menej. Čím si rapídny úbytok účastníkov vysvetľujete?

Zmenou režimu. Pred rokom 1989 sa na Bielu stopu SNP organizovali autobusové zájazdy. Každý, kto aspoň trochu behal na lyžiach, pociťoval potrebu prísť na tieto preteky. Chodili sem ľudia z celého Slovenska. Celé rodiny, školy a telovýchovné jednoty. Vtedy v Československu fungovalo veľa bežeckých oddielov. Biela stopa bola akcia, na ktorej bolo treba byť. Z rôznych dôvodov. Športových aj politických. Podujatie bolo výrazne ovplyvnené vtedajším politickým režimom. Možno by tá nostalgia v ľuďoch zotrvala aj po roku 1989, ak by sme práve v roku 1990 podujatie nemuseli pre nedostatok snehu zrušiť. Áno, vtedy sa prihlásilo viac ako 5000 bežcov. Potom počet postupne klesal. Na Bielu stopu SNP prišli behať iba tí, ktorí chceli. Už nikto nemusel. Každý sa mohol rozhodnúť slobodne, či príde alebo nie. A sloboda sa odrazila aj na poklese záujmu o Bielu stopu.

Od roku 2008 ste pôvodne jednodňové podujatie rozšírili na dva dni. K sobotňajším pretekom voľnou technikou ste si pridali nedeľňajšie súťaže klasickou technikou. Čo vás k tomu viedlo?

Inšpiráciu sme našli v zahraničí. Tam, napríklad na známych diaľkových behoch v podhorí Álp, organizujú behy tak, aby ľudia, ktorí na ne prídu, strávili v dejisku a jeho blízkom okolí tri až štyri dni. Ubytujú sa, stravujú sa, chodia na výlety. Prinesú do regiónu peniaze. To sú šance pre podniky služieb či zariadenia cestovného ruchu. Aj my to teraz robíme podobne. V sobotu sú na programe preteky pre korčuliarov. Teda pre mladých a dravých ľudí, ktorí tento štýl preferujú. Tí potrebujú k behu široké šesťmetrové dobre preparované koberce. Kvalitne urobené trate, ktoré sú najmä bezpečné a čisté. V nedeľu natiahneme stopy pre milovníkov klasickej techniky. Pre ľudí, ktorí sa počas behu majú čas pozrieť aj po krajine. A okrem toho robíme už v piatok aj Bielu stopu MINI pre školákov a v nedeľu zasa súťaže pre juniorov. Tak ponúkame možnosti športového vyžitia sa prakticky pre celú rodinu. Na upravených tratiach na Skalke a okolí môžu trénovať už od štvrtka. Keďže mnohí to aj využívajú, ubytujú sa v Kremnici a blízkom okolí, stravujú a zabávajú sa v Kremnici. Takto aj Biela stopa prinesie do regiónu v priebehu predĺženého víkendu určitý finančný profit. Preto v tomto trende chceme pokračovať. Ideme spolupracovať na ďalších projektoch, ktoré by nám mohli priniesť úžitok.

Aká vízia, aká túžba vás stále poháňa dopredu? Čo by ste v blízkej budúcnosti ešte chceli dokázať?

Viem si predstaviť, že by sme spojili sily a pripravili pre účastníkov nášho podujatia predĺžený víkend plný nevšedných zážitkov. Slovensko je plné nádherných kultúrnych pamiatok a pamätihodností. Stačilo by ponúknuť bežcom povedzme výlet do Banskej Štiavnice, mesta, ktoré je v zozname svetových pamiatok UNESCO. Alebo spojiť sily s nejakým známym kúpeľným mestom z blízkeho okolia. Stredné Slovensko je plné liečivých minerálnych vôd a vhodných wellnes lokalít. Našou smelou víziou je spojiť bežecké podujatie so zážitkovou turistikou, s ponukou cestovného ruchu. Ak by sa nám takáto kooperácia s partnermi naozaj podarila, mali by sme o účastníkov Bielej stopy postarané. Otec by išiel bežať Bielu stopu, deti lyžovať na zjazdovky a mama relaxovať do wellnes štúdia. Večer by sa zišli v reštaurácii, kaviarni, na hoteli - a rozprávali by si zážitky. To by bol ideálny víkend zážitkov, na ktorom teraz spoločne pracujeme. Chceme, aby k nám chodili celé rodiny. Takto by sme priblížili našu Bielu stopu aj nelyžiarom.

K víťazom hlavnej kategórie Bielej stopy pravidelne patria elitní slovenskí bežci na čele s Martinom Bajčičákom, respektíve biatlonisti, medzi ktorými v minulosti nechýbal ani Pavol Hurajt. Sú prihlásení aj tento rok?

Od Martina Bajčičáka máme prísľub, že ak mu to povinnosti dovolia, veľmi rád príde obhajovať minuloročné prvenstvo. Medzitým sa však stal reprezentačným trénerom bežcov, pribudli mu ďalšie úlohy. Trénuje Petra Mlynára, pomáha mladším chlapcom, nevieme, či koncom januára vôbec bude mať čas na Skalku prísť. Ak by prišiel, bolo by to super. Pavol Hurajt už tiež ukončil aktívnu činnosť. Možno namiesto neho prídu súčasní reprezentanti v biatlone. Ale aj oni sú limitovaní súťažnými povinnosťami.