Boli sme členmi bežeckého klubu vo Viedni, UKJ, čo bola Únia katolíckej mládeže. O pretekoch sme sa dozvedeli v klube.
Viedeň nie je od Bratislavy ďaleko, no predsa, nebolo pre vás zvláštne bežať v krajine za železnou oponou?
Áno, bolo to nezvyčajné. Ale keďže som v tom čase patrila k najrýchlejším bežkyniam pôsobiacim v Rakúsku, tak ma Rakúska atletická federácia posielala na preteky do rôznych krajín v Európe.
Navštívili ste Bratislavu aj pred pretekmi?
Nie, nikdy predtým sme v Bratislave neboli.
Ako si spomínate na preteky?
Perfektne ich zorganizovali, usporiadatelia i diváci boli veľmi priateľskí. Cítili sme však fádnosť vyplývajúcu zo sovietskeho vplyvu, ľudia nám pripadali trochu smutní. Pripisovali sme to tomu, že im chýba sloboda.
Páčilo sa podujatie manželovi a synovi?
Bol to pre nich úžasný zážitok, na ktorý nikdy nezabudnú. Mark, ktorý mal dvanásť rokov a vážil asi 35 kilogramov, bol jediné dieťa v štartovom poli.
Pamätáte si ešte, aký ste dosiahli čas?
Samozrejme, môj čas v pretekoch Devín - Bratislava bol 49:48 min, Mark zabehol trať za 49:43 a manžel Dudley za 49:35 min.
Priniesli ste si z Bratislavy niečo na pamiatku?
Mark a ja sme ako cenu dostali veľké a nádherné modro-biele vázy, ktoré máme dodnes vystavené v našej obývačke. Keď sme Mark a ja preťali cieľovú pásku, na hlavu nám zavesili vence, ktoré taktiež doteraz opatrujeme. Na večeri po pretekoch dostal Mark ešte jeden darček - žirafu zhotovenú z ceruziek.
Ako by ste porovnali Viedeň a Bratislavu?
Nebudem porovnávať mestá, v Bratislave som bola príliš krátko. Ale v Bratislave aj vo Viedni pripadalo ľuďom zvláštne, že manželka diplomata behá. Väčšina ľudí si myslí, že manželky diplomatov akurát navštevujú oficiálne podujatia a chodia na stretnutia. Nám však beh umožnil spoznávať nových ľudí a krajiny.
Pamätáte si z Československa vojakov na hraniciach či ostnatý drôt?
Spomínam si, že pri prechode cez hranice dôkladne skontrolovali naše auto i cestovné doklady.
Žiaľ nie. Veľmi sme si chceli pozrieť hrad Devín počas účasti na behu, ale už sme to nestihli a vrátili sme sa do Viedne. Čítala som, že Bratislava je v súčasnosti veľmi pekné mesto s viacerými kultúrnymi atrakciami. A čo ma veľmi teší, koná sa tam viacero bežeckých podujatí vrátane behu Devín - Bratislava.
Od Olympijského výboru Dominikánskej republiky, kde ste tiež s manželom pôsobili, ste dostali ocenenie ako prvá žena, ktorá bežala v krajine v cestných pretekoch. Ako k tomu došlo?
Keď sme pricestovali do Dominikánskej republiky, ženy mohli štartovať v atletických súťažiach, ale nie v pretekoch na ceste. Zašla som na športový štadión v Santo Domingu, kde mi miestny tréner poradil, aby som sa prihlásila na blížiace sa preteky na ceste pod menom L. Sipprelle, z ktorého nebolo zrejmé, že som žena. Po príchode do hotela Sheraton, kde bola registrácia, mi organizátori oznámili, že nemôžem štartovať. Dudley však zavolal niekomu z ministerstva zahraničných vecí Dominikánskej republiky a dovolili mi bežať. Niektorí muži odmietli súťažiť so ženou, ďalší odstúpili z pretekov, keď som ich predbehla. Po pretekoch som sa rozprávala s viacerými ženami, ktoré prejavili rovnako záujem bežať v cestných pretekoch. A čuduj sa svete, po tomto podujatí im to skutočne dovolili. Keď sme pred piatimi rokmi opúšťali krajinu, jediný beh pre ženy na päť kilometrov niesol moje meno a štartovalo na ňom viac než sto pretekárok z celého ostrova.
Ste držiteľkou viacerých amerických bežeckých rekordov a máte medaily z majstrovstiev sveta. Pochváľte sa svojimi úspechmi.
Zúčastnila som sa viacerých pretekov veteránov nad 40 rokov v USA i v Európe - v Goteborgu, v Hanoveri a iných. Bežala som na dráhe 1500 metrov, 5 a 10 kilometrov, kros na 5 a 10 kilometrov i maratón na ceste. Jeden z mojich amerických rekordov držím dodnes. V roku 1978 som vo veku 43 rokov zabehla rekord v hodinovke – 15 578 metrov.
Behávate ešte?
Donedávna som behávala pravidelne, až kým som si na pretekoch neroztrhla meniskus. Mám za sebou úspešnú operáciu a pomaly sa vraciam. V roku 2015 ma klasifikovali ako tretiu najrýchlejšiu ženu v mojej vekovej kategórii v štáte New Jersey.
Ako často trénujete?
Najmenej päťkrát za týždeň.
Žili ste v Kolumbii, Švédsku, Turecku, Venezuele, Rakúsku, Dominikánskej republike a ďalších krajinách. Kde sa vám najviac páčilo?
Všade, kde sme bývali. Aj vďaka behu som spoznala veľa skvelých ľudí, naučila sa cudzie jazyky a spoznávala iné kultúry.
Kto podľa vás vyhrá americké prezidentské voľby?
To je v tejto chvíli veľmi nejasné.
Linda Sipprelle (80)
Narodila sa v Bukurešti, kde pôsobil jej otec ako americký diplomat. Vydala sa za Dudleyho Sipprellea, ktorý pôsobil v diplomatických službách v Kolumbii, Švédsku, Turecku, Rakúsku, Venezuele či Dominikánskej republike. Od roku 1987 pracovala ako diplomatka aj pani Linda. Po celý čas sa aktívne venovala behu. Momentálne žije v meste Princeton, v štáte New Jersey.
