Pre rodinu Štrompfovú je Nočný beh v Vysokých Tatrách pod názvom Rajec Nigh Tatras Night Run už osvedčeným a tradičným sviatkom
„Prvýkrát v živote som sa mohla postaviť na stupeň víťazov, lebo som vo svojej vekovej kategórii skončila na výbornom 2. mieste, a nebolo mi to dopriate. Na rozdiel od hlavnej kategórie mužov a žien v ďalších podľa veku na stupňoch pre medailistov dekorovali iba víťazov. Ja som za najrýchlejšou v našej vekovej kategórie Erikou Zemaníkovou zaostala iba o osemnásť sekúnd,“ vrátila sa 43-ročná Martina Štrompfová k okamihom tesne po skončení diania na 3. ročníku Rajec Nigh Tatras Night Run.
Podujatie bolo na Štrbskom Plese v poslednú májovú sobotu. Pôvodne sa naň prihlásilo 681 záujemcov, do cieľa jednotnej osemkilometrovej trate úspešne dobehlo 624, z toho 224 bolo žien vo veku od 16 rokov až po 59 rokov.
„Doteraz som vždy končila okolo 5. – 6. miesta, teraz sa mi podarilo dosiahnuť čas pod 43 minút, s čím som veľmi spokojná. Každý rok sa na tejto trati zlepšujem o minútu. Tento rok som tento trend dodržala,“ konštatovala s úsmevom bežkyňa so štartovným číslom 33, ktorá si zo všetkých bežeckých masových podujatí na Slovensku za svoju totálnu srdcovku zvolila práve nočný beh na Štrbskom Plese. Skúsenosti má iba z klasických dedinských behov na desať kilometrov. Úspešné absolvovanie 3. ročníka Rajec Nigh Tatras Night Run jej bude tak ako aj ostatným pripomínať pekne riešený diplom udeľovaný za účasť.
Bežecké nadšenie najskôr obdivovala ako divák
„Nočný beh v Tatrách je zatiaľ jediné podujatie, na ktorom sa aktívne zúčastňujem. Ostatné zatiaľ iba sledujem v pozícii fanúšika, priaznivca a diváka. Behám sama pre seba a pre radosť z pohybu. Ako veľký priaznivec behov som videla naživo maratóny v Prahe, vo Viedni, v Bratislave i v Košiciach, ale nikdy som si na tú trať netrúfala. Tento rok budem mať životnú premiéru, lebo ideme väčšia partia do Košíc bežať polmaratón v rámci Medzinárodného maratónu mieru. Už sa na to teším,“ priblížila nám svoje športové plány Martina Štrompfová.
K športu mala vždy blízko. Jej otec bol zanietený telocvikár a športovec, pre ktorého pohyb veľmi veľa znamenal. A k pohybu viedol nie iba svojich žiakov, ale aj svoje dcéry.
„Aj teraz sme boli na Štrbskom Plese z našej rodiny až šiesti. Pravda, ak sa do toho počítajú aj naši partneri, s ktorými žijeme. Ak nie, tak sme boli štyria: ja s dcérou a sestra so synom,“ vysvetlila Martina Štrompfová udržiavanie rodinnej tradície.
Nočný beh vo Vysokých Tatrách je pre nás veľkým športovým sviatkom,“ zdôraznila pravidelná účastníčka obľúbeného podujatia v najmenších veľhorách sveta.
Martinu Štrompfovú so štartovným číslom 33 okrem dobrého výkonu 42:59 min, ktorý ju v konkurencii 34 žien vo veku od 40 do 49 rokov zaradil na výborné 2. miesto, potešila aj celková atmosféra tretieho pokračovania tohto podujatia z dielne bratislavskej firmy Be cool .
Kým v jej kategórii v cieli 8-kilometrovej trate klasifikovali 34 bežkýň, v kategórii žien od 50 do 59 rokov ich bolo iba päť a v hlavnej kategórii od 16 do 39 rokov sa na štart postavilo 185 účastníčok. Spolu vytvorili slušný ženský pelotón, v ktorom sa predstavilo 224 milovníčok behu a behania. Mimochodom, v skupine bežkýň, ktoré už oslávili 40. narodeniny, prvé štyri miesta si pre seba vyárendovali ženy, ktoré uzreli svetlo sveta v roku 1972. Medzi nimi zvíťazila Erika Zemaníková (42:41), druhá bola Martina Štrompfová (42:59), tretia Monika Valuchová (43:06) a štvrtá Marcela Liptajová (45:17).
Peter Mlynár dal opäť prednosť Extreme Runu
Trojnásobný účastník MS v klasickom lyžovaní Peter Mlynár z Popradu už tretí rok na prahu letnej prípravy testuje svoju fyzickú kondíciu na extrémnom behu po dvestometrovom doskočisku skokanského mostíka K70 na Štrbskom Plese.
„Prečo práve tento druh behu? Lebo na Štrbskom Plese som doma. Poznám tunajšie podmienky, viem, čo ma pri takomto behu môže čakať,“ konštatoval dvojnásobný slovenský olympionik v bežeckom lyžovaní, člen Športového centra polície (ŠCP) Štrbské Pleso.
„Čo ma na tomto podujatí zaujalo, resp. prekvapilo? Skutočnosť, že v porovnaní s minulými ročníkmi bolo na tomto behu menej účastníkov... Pravdu povediac, nečakal som to,“ tvrdil čerstvý zverenec dlhoročného reprezentanta v behu na lyžiach a päťnásobného slovenského olympionika Martina Bajčičáka.
„Minulý rok sa nás zišlo okolo päťdesiat, tento rok nás bolo dokopy možno tridsaťpäť. Prečo bol taký veľký úbytok nadšencov, ktorí sa na čas chceli dostať pod odrazovú dosku mostíka v Mlynickej doline? Mnohí z nich, ktorí si túto súťaž vyskúšali minulý rok, zistili na vlastnej koži, že taký beh do strmého kopca aj bolí. Niekedy to veľmi bolí... Treba ísť zo zaťatými zubami a totálne na doraz. Možno poznanie o tej bolesti ich od ďalšej reprízy trochu odradilo,“ tvrdil Peter Mlynár, ktorý po avizovanom ukončení aktívnej činnosti 38-ročného veterána Martina Bajčičáka zostane na Štrbskom Plese jediným dospelým bežcom na lyžiach.
„Najťažších bolo posledných desať – pätnásť metrov. Laktát v extrémne namáhaných svaloch bol extrémne vysoký a nohy sa tiež už veľmi ťažko dvíhali. Mal som ich ako z olova. Preto som bol veľmi rád, keď som ten beh mal konečne za sebou,“ priznal Peter Mlynár, ktorý v poslednú májovú sobotu veľmi dobre vedel, čo ho pod mostíkom K70 na dvestometrovom úseku vlastne čaká.
„Hneď od začiatku som išiel svojim tempom, nehnal som sa za každú cenu dopredu. Vedel som, ako si mám rozložiť sily, aby som s dychom vydržal aj úplne hore, kde bol cieľ,“ prezradil svoju taktiku 27-ročný rodák z Popradu, ktorý sa v úzkej stope špecializuje najmä na šprinty.
„Keď sa na jednom mieste stretne väčšia skupina športovcov a podobne zameraných ľudí, vždy je dobrá atmosféra i zábava,“ reagoval Peter Mlynár na otázku, čo ho počas tohoročnej edície Nočného behu vo Vysokých Tatrách najviac prekvapilo a zaujalo.
Priateľ ju prihlásil, nemala na výber
Za bývalú dlhoročnú popradskú plavkyňu Alexandru Somogyiovú pri voľbe medzi Extreme Run a Rajec Nigh Tatras Night Run rozhodol priateľ.
„Nedal mi na výber. Prihlásil ma na súťaž a nediskutoval o tom... Bolo to síce mimoriadne náročné, ale teraz, keď už to mám úspešne za sebou, tak som mu aj vďačná. Ako sa poznám, sama by som sa do toho určite nedokopala. Hodil ma do vody a musela som plávať, v tomto prípade bežať,“ prekvapila svojou odpoveďou Alexandra Somogyiová a pokračovala: „Ale chvíľa, keď vybehnete hore pod mostík, pod jeho odrazovú dosku, stojí za všetky tie útrapy! Je to súperzážitok! Fantastický pocit. Vtedy si uvedomíte, že ste prekonali svoje limity v snahe byť v tomto extrémnom behu čo najlepší a nevzdať to v polovici toho strmého doskočiska.“
Dlhoročná plavkyňa sa nevyhýbala ani otázke, čo bolo na tom behu najťažšie? „Všetko. Pri ňom nemáte na výber. Musíte zaťať zuby a ´makať´. Nič iné vám nepomôže. Ak chcete ten kopec zdolať, musíte sa snažiť,“ tvrdila účastníčka sobotňajšej vydarenej akcie pod štítmi Vysokých Tatier, ktorá po skončení aktívnej plaveckej činnosti behá iba pre radosť.
„Bola to krásna akcia. Podľa mňa to organizátori mali super prichystané. Mali to premyslené až do detailov. Po všetkých stránkach sa nám toto podujatie vydarilo. Aj počasie nám vyšlo... Som veľmi rada, že som na tomto podujatí bola. Štartovala som tu prvýkrát, veľmi sa mi páčilo. Myslím si, že takto perfektne naprojektované podujatia sú prínosom aj pre celé Štrbské Pleso. Bodaj by ich bolo stále viac,“ uvažovala nahlas jedna z priamych aktérov sobotňajších športových súťaží.
„Zišla sa tu veľmi dobrá patria ľudí. Extreme Run absolvovalo okolo tridsať – tridsať päť ľudí. Pre všetkých to musel byť naozaj pekná previerka svojich fyzických i psychických síl... Ale teraz je ešte veľmi skoro hovoriť, či prídem na tieto preteky aj o rok. Najskôr musím od nich získať určitý odstup - a musia ma prestať bolieť svaly, ktoré dostali poriadne zabrať. Až potom budem triezvo uvažovať o tom, či si tento zážitok ešte raz vyskúšam. Prvýkrát sa mi to páčilo, hoci som fakt vôbec nevedela do čoho idem,“ dodala na záver Alexandra Somogyiová.
