Návrat k behaniu až po svadbe
Behať začal už ako piatak na základnej škole, kedy sa zúčastnil aj prvých pretekov. Atletika mu učarovala a začala ho čoraz viac baviť. „Vždy som sa tešil na telesnú výchovu a hlavne vtedy, keď sme išli behať. Patril som medzi najlepších, tak ma učiteľka zobrala na preteky a už to šlo. Na pretekoch som obsadzoval popredné priečky, veľmi rýchlo som sa zlepšoval a dobré výsledky boli mojou veľkou motiváciou,“ opisuje svoje bežecké začiatky Ján Pockľan. Po základnej vojenskej službe však s behom prestal a vrátil sa k nemu až keď som mal 29 rokov. „Dovtedy som sa venoval iba futbalu a trochu cyklistike. K behu som sa vrátil, až keď som sa oženil. Moja manželka nechcela, aby som chodil na futbal,“ s úsmevom spomína bežec z Hrachova na to, ako sa vrátil k behaniu.
V súčasnosti patrí vo svojej kategórii (muži od 40 do 49 rokov) medzi najlepších bežcov na Slovensku. Veterán je už tretiu sezónu a zatiaľ odbehol spolu 54 pretekov. Obdivuhodné na tom je, že dokázal byť 54-krát v rade na stupňoch víťazov, teda vždy skončil v prvej trojke! Z toho 29-krát zvíťazil, 15-krát bol druhý a zbierku doplnil aj o 10 tretích miest. Najviac si cení víťazstvá, kedy skončil prvý aj v absolútnom poradí, no zároveň skromne dodáva:. „Najväčší úspech u mňa je, že behám a až potom sú nejaké dobré umiestnenia. Nikdy som nešiel na preteky pre cenu, ale predovšetkým pre zážitok z behu a stretnutie s kamarátmi.“
Stretnúť ho môžete najmä na krosových pretekoch a behoch do vrchu, tam sa cíti ako ryba vo vode. „Najradšej chodím na preteky v behu do vrchu a krosové podujatia, cestné behy si vyberám menej. Milujem prírodu a výhľady z kopcov. Najskôr som behal väčšinou cestné behy, skúsil som niekoľko krát aj maratón, ale kopce a terén sú moja silnejšia stránka.“
V behu ho najviac podporuje manželka, ktorá mu jeho koníček toleruje. Potom sú to kamaráti bežci, ktorí sú pre Jana ako druhá rodina a tiež obec Hrachovo, ktorá ho ocenila cenou starostu obce za reprezentáciu. Obec mu hradí aj štartovné na pretekoch, ostatné náklady si hradí sám. „V podstate ak niečo vyhrám, pokryje mi to cestovné náklady. Iných sponzorov nemám,“ dodáva Ján Pockľan.
Bežný pracovný deň a tréningy
Každé ráno vstáva o 5:40. Pracovný čas mu začína presne o šiestej, najskôr nachová ovce a potom odvezie deti do školy a nakúpi. Doma sa naraňajkuje a vráti sa späť do roboty. Pred obedom ak vyjde čas, ide trénovať, potom sa naobeduje. Po obede si ešte odbehne do roboty a o tretej ide pre deti a manželku. O štvrtej ide znovu do roboty. Ak nestihol tréning doobeda, trénuje keď sa vráti. Večer venuje svoj čas rodine.
Trénuje takmer denne približne jednu hodinu. Jeden deň v týždni netrénuje a snaží sa regenerovať. Ak mu to vyjde, ide predovšetkým do sauny. Za týždeň nabehá okolo 70 km a mesačne okolo 300 km. Ročná kilometráž sa pohybuje okolo 3000 km a absolvuje 20 až 30 pretekov. Väčšinu tréningov odbehá v blízkom okolí a najčastejšie sám. „Mojimi obľúbenými miestami sú Holubín, Maginhrad, Sinec a na dlhšie behy Muránska planina a okolie. Veľmi rád vyhľadávam nové miesta na behanie. Občas sa dohodneme aj s kamarátmi na spoločné behy na Kurinci, alebo v okolí Lučenca so skupinou Bežci LC a okolie. Vtedy je už to behanie zábavnejšie,“ opisuje svoje tréningy skúsený bežec a približuje aj situáciu, ako stíha trénovať popri práci: „Niekedy je veľmi náročné skĺbiť čas na tréning s pracovným časom, hlavne v období kotenia oviec, keď tam musím byť cez deň aj v noci. Vtedy trénujem veľmi málo, lebo som často nevyspatý a únava mi to nedovoľuje. No sú aj mesiace, keď mám času na trénovanie viac, ale delím ho aj medzi rodinu, ktorej sa tiež chcem venovať. Výhodou je, že za prácou necestujem a mám ju blízko domu, avšak negatívum vidím v tom, že robím každý deň v roku.“
Narodený v rovnaký deň ako Miro Vanko
Je zaujímavosťou, že Ján Pockľan sa narodil 14.2.1973, presne v rovnaký deň, mesiac aj rok ako jeden z najlepších slovenských vytrvalcov všetkých čias Miroslav Vanko. Obidvaja bežci sa už niekoľkokrát stretli aj v priamom súboji vo veteránskej kategórii, keďže Vanko takisto preteká v behoch do vrchu. Práve 2.miesto na M-SR veteránov v behu do vrchu z roku 2013 za Mirom Vankom pokladá bežec z Hrachova za jeden z najlepších výsledkov, ktoré zatiaľ dosiahol. Zároveň si cení aj bronz, ktorý získal na M-SR veteránov v tej istej kategórii o rok neskôr a striebornú medailu z M-SR má aj z dorasteneckých čias, keď v krose skončil druhý za neskorším olympionikom a skvelým maratóncom Marcelom Mataninom. Meno Ján Pockľan je späté aj s podujatím Non stop beh hrebeňom Nízkych Tatier. 49 km trať z Trangošky na Donovaly vyhral v absolútnom poradí 2-krát (2005 a 2007), a 2-krát obsadil 3.miesto (2006 a 2008), vo všetkých prípadoch bol vtedy ešte v hlavnej kategórii mužov do 39 rokov. Ako však sám hovorí, cení si každé jedno víťazstvo a umiestnenie, ktoré počas svojej kariéry dosiahol. Skromne hovorí o plánoch do budúcnosti, kde vôbec nespomína, že by chcel udržať šnúru 54 pódiových umiestnení v rade čo najdlhšie. „Plány do budúcnosti budú, keď bude slúžiť zdravie. Hlavne by som sa chcel zúčastňovať obľúbených pretekov v behu do vrchu a krosov a akcií bežeckej skupiny bežci LC a okolie.“
