"Aj keď mi Emmka pri poslednom rozhovore povedala, že sa teší ako sa
stretneme v Bratislave, trochu som predpokladal, že prídu už na
viedenské letisko. Veľmi ma potešili. Bolo to pre mňa milé prekvapenie a
krásne stretnutie po takom dlhom čase. Potešilo ma, že na letisko
prišli aj moji známi, priaznivci, kolegovia z Dukly a ďalší ľudia, ktorí
mali radosť z môjho úspechu. Som veľmi rád, že som ich mojím výkonom
potešil, že som im urobil radosť. Aj pre nich som zlatú medailu
vybojoval. Aj oni boli povoleným dopingom, ktorý mi pomohol úspešne
dôjsť do cieľa mimoriadne náročnej olympijskej päťdesiatky," uviedol
Matej Tóth v prvom rozhovore po návrate zo zámoria a pokračoval: "Zhruba
45 kilometrov som na nej dosť trápil, až posledných päť kilometrov som
si tieto preteky začal užívať. Hoci som sa riadil podľa mojich pocitov,
bolo to zložité. Medailou som si nebol istý až do chvíle, keďo som
predstihol Jareda Tallenta. V momente , keď som ho nechal za sebou, som
išiel do cieľa s nádejou a veľkým odhodlaním, že tú medailu určite
vybojujem. Že to bude zlato, tomu som začal veriť približne 500-600
metrov pred cieľom."
Matej Tóth v obkľúčení novinárov a fanúšikov, ktorí ho vítali doma,
priblížil aj najemotívnejší moment svojho mimoriadne úspešného
účinkovania v Riu: "Najviac mi v pamäti utkveli momenty na stupni
víťazov a slovenská hymna na počesť môjho víťazstva. Potom tiež veľká
skupina slovenských fanúšikov a členov našej výpravy, ktorí v hľadisku
so mnou spievali hymnu. Asi sa nepomýlim, keď poviem, že tam bolo 95
percent členov našej výpravy, ktorí ešte zostali v Riu. Bolo to krásne.
Aj tento ceremoniál ukázal, že sme boli dobrá partia. Navzájom sme sa
povzbudzovali, pomáhali sme si, žičili sme si úspech. Som rád, že sme si
na tejto olympiáde navzájom takto sadli."
Mateja Tótha počas slávnostného ceremoniálu potešil aj to, že medailu mu
odovzdávala členka MOV Danka Barteková: "Na to si budem pamätať veľmi
dlho. Lebo na to, kto mi dával medailu na MS 2015 v Pekingu som už
zabudol. Fakt si to už nepamätám. Na to, kto mi odovzdal zlato v Riu,
však do smrti nezabudnem," zdôraznil Matej Tóth.
Samozrejme, že témou improvizovanej besedy s víťazom olympijskej
päťdesiatky bolo aj neúspešné snaženie svetového rekordéra Yohanna
Diniza z Francúzska, ktorý na trati viackrát zastal, dokonca aj odpadol,
a predsa prišiel do cieľa na 8. mieste. "Diniza poznám, viem, akým
spôsobom súťaží. Preto ma jeho veľmi rýchly nástup od úvodu vôbec
neprekvapil. On tak chodí vždy. Keď sa mu podarí udržať toto vražedné
tempo až do cieľa, urobí dobrý výsledok, keď nie, preteky nezvládne.
Teraz to opäť predviedol. On tieto veľké preteky nezvládol psychicky a
emočne. Veľmi túžil po triumfe, ale nezvládol taktiku boja o prvé
priečky. Či by som takto na hranu dokázal ísť aj ja? Myslím si, že do
takého štádia, že by som doslova kolaboval na trati, by som sa nedostal,
pretože moja hlava by ma až takto na hranu nepustila. Určite nie. Mám
dosť skúsenosti na to, aby som takto nehazardoval so zdravím a životom. V
kariére som absolvoval desiatu päťdesiatku, ale nie všetky boli také
úspešné ako táto v Riu a pred rokom na MS v Pekingu. Aj ja som sa na
tejto trati viackrát vytrápil, organizmus a najmä hlava si to pamätá.
Preto by ma do Dinizovho extrému určite nepustila. Opäť sa potvrdilo, že
päťdesiatka sa nevyhráva nohami, ale hlavou. Ja som sa tejto zásady
držal počas celej päťdesiatky. Preto som úspešne došiel do cieľa,"
priblížil Matej Tóth náročnosť pretekov, ktoré v dejisku OH 2016
absolvoval.
"Bolo to predsa zákonité, lebo som nebol v žiadnych tabuľkách, v prvej
polovici roka som neštartoval ani na jednej päťdesiatke. Nemali na podľa
čoho posudzovať. Pre mňa to však bolo dobré, vôbec som sa na nich
neurážal, vôbec som nebol z toho rozčarovaný. Mne to totiž vyhovovalo.
Aj keď som bol v pozícii favorita, tým, že si ma svetové agentúry
nevšímali, mi uľahčili pozíciu. Nebol som pod tlakom. Nikto ma nepasoval
do pozície favorita. To boli veci, ktoré mi pred olympiádou
vyhovovali," reagoval Matej Tóth na otázku.
Tóth: "Päťdesiatka sa nevyhráva nohami, ale hlavou"
Matej Tóth: "Najviac mi v pamäti utkveli momenty na stupni víťazov a slovenská hymna na počesť môjho víťazstva. Potom tiež veľká skupina slovenských fanúšikov a členov našej výpravy, ktorí v hľadisku so mnou spievali hymnu"
BRATISLAVA 24. augusta - Prvý atletický olympijský víťaz v ére
slovenskej samostatnosti, chodec Matej Tóth (VŠC Dukla Banská
Bystrica), je už na Slovensku. Tridsaťtriročný rodák z Nitry a čerstvý
víťaz OH 2016 v chôdzi na 50 km sa so svojimi najbližšími (ne)plánovane
stretol už na viedenskom letisku vo Schwechate, kam ho prišli privítať
aj s veľkým transparentom s nápisom "Ďakujeme. Matej Tóth, olympijský
víťaz". Ako prvé sa mu v náruči ocitli dcérky Ninka a Emmka, ktoré sa ho
nevedeli dočkať, čo veľkej skupine fanúšikov viackrát pri svojom
šantení pripomenuli. Po dcérkach sa Matej objal s manželkou Lenkou,
rodičmi a bratom Michalom, ktorý celú rodinnú misiu Tóthovcov do Viedne
zorganizoval. Hoci to malo byť pre majiteľa olympijského zlata z Ria
veľké prekvapenie, on sám tušil, že sa s rodinou stretne už vo Viedni.