S nohami geparda sa odrazila do nového života

Aimee Mullinsová prednášala v detskom múzeu skupine asi tristo detí vo veku od šesť do osem rokov. Aby ich zaujala, priniesla si zaujímavé rekvizity. Niekoľko párov nôh. Presnejšie, ich protetických náhrad.

Rozmiestnila ich po stole. Chcela využiť to, čo deti rozlišuje od dospelých. Zvedavosť. Deti chcú chytiť, oblízať či vyskúšať všetko nové, nepoznané, cudzie. Až pod dohľadom dospelých alebo s pribúdajúcim vekom sa takých vecí začnú báť, alebo im nedôverovať.

Mullinsová však chcela presný opak. Aby bádali, objavovali, pýtali sa, prípadne čudovali. Preto sa dohodla s rodičmi. Na prvé dve minúty prídu na prednášku iba deti.

Tie vbehli dnu, rozoberali si protetické nohy, študovali ich, pokúšali sa ich nasadiť. Prerušila ich a poprosila, aby jej vymysleli typ nôh, či už zvieraťa alebo superhrdinu, pomocou ktorých sa jej podarí preskočiť dom.

Jeden zakričal klokan. Druhý žaba. Tretí by z nej urobil členku Rodinky Úžasných. Jedno osemročné dievča sa s vážnym hlasom spýtalo, prečo by Mullinsová nechcela lietať?

„V tom momente som sa z ženy, ktorú vnímali ako postihnutú, zmenila na niekoho s potenciálom väčším než majú ich samotné telá. Niekoho, kto by dokonca mohol mať superschopnosti,” vysvetľovala Mullinsová na konferencii Technology, Entertainment, Design (TED).

Aimee Mullinsová sa o niečo podobné aj snaží. Posúvať hranice nielen svojich schopností. Byť priekopníkom v tom, ako postihnutí vnímajú samých seba a ako ich vníma verejnosť.

Nohy geparda

Mullinsová sa narodila s diagnózou fibulárna hemimélia, v predkolení jej chýbala ihlica. Keď mala rok, amputovali jej pod kolenami obe nohy.

Od detstva sa venovala niekoľkým športom. Na strednej škole softbalu a zjazdovému lyžovaniu, na univerzite atletike.

Počas štúdii na univerzite Georgetown vo Washingtone ako prvá žena s amputovanými končatinami súťažila na prestížnych univerzitných majstrovstvách USA NCAA (National Collegiate Athletic Association). V Division I si zmerala sily aj so zdravými študentmi.

Bola tiež prvým človekom, ktorý súťažil s karbónovými šprintérskymi nohami modelovanými podľa zadných končatín geparda.

Tie síce existovali už predtým, no až jej používanie v polovici 90. rokov ich spopularizovalo natoľko, že ich začali pravidelnejšie využívať aj iní športovci s amputovanými nohami, ako napríklad juhoafrický bežec Oscar Pistorius.

„Do toho momentu som bola mladé dievča, ktoré sa snažilo zapadnúť medzi normálne deti. V momente, ako som si nasadila nohy geparda, som začala objavovať moje skutočné ja veľmi verejným spôsobom,” vysvetľovala Mullinsová.

Symbol ľudského potenciálu

Mullinsová patrí k priekopníčkam v súťažení hendikepovaných športovcov. Na paralympiáde v Atlante v roku 1996 utvorila tri svetové rekordy. V šprinte na 100 a 200 metrov aj v skoku do diaľky.

Stala sa z nej celosvetová hviezda, najslávnejšia hendikepovaná športovkyňa na svete. V roku 1998 prestala aktívne súťažiť. Na olympijských hrách 2012 v Londýne bola šéfkou americkej paralympijskej výpravy. Olympijský tím viedol Peter Vidmar.

„Peter aj Aimee sú slávni a uznávaní športovci a rodení lídri,” vysvetľoval šéf amerického olympijského výboru (USOC) Larry Probst.

V rokoch 2007 až 2009 bola prezidentkou Women’s Sports Foundation, ktorú založila legendárna tenistka Billie Jean Kingová. Mullinsová tak dva roky zastupovala všetky športovkyne v USA.

„Má väčší dar ako iní, je inšpiráciou pre každého, kto pozná jej príbeh,” napísala Lynn Greenberová v článku pre Women’s Sports Foundation.

V ženskom múzeu v texaskom Dallase ju zaradili k najúžasnejším ženám 20. storočia. Mullinsová nepozná, aké je, mať nohy. Napriek tomu sa stala symbolom ľudského potenciálu.

Šťastie praje zvedavým

Pre jej priekopnícke protetické nohy z uhlíkových vlákien ju pozývali na konferencie, prednášky, poskytovala rozhovory pre renomované periodiká.

„Všetko len preto, že som bola otvorená dobrodružstvám a nasledovala som svoju zvedavosť,” opisovala Mullinsová v eseji pre magazín Self.

Prednáša na témy identity, dizajnu a inovácií. Športová kariéra sa tak pre Mullinsovú stala iba akýmsi odrazovým mostíkom. Začala sa venovať motivácii, modelingu a herectvu.

Bola múzou slávneho módneho návrhára Alexandra McQueena. Spolupracovala s módnymi časopismi Elle, Glamour či Vogue.

Pri modelingu i filme mala jednu hlavnú podmienku. Nech na ňu nehľadia cez chýbajúce nohy. Nevyužíva svoje postihnutie. Bojuje proti stereotypom.

„Mala som pravidlo, že ak moje protetické nohy boli určujúcim aspektom ponuky, neprijala ju,” písala ďalej v eseji.

Fotografi ju pozývali, len aby prekvapili. „Keď som s modelingom začala, videla som na fotografoch, že sa ma snažia dostať do polôh, ktoré sa mi nepáčia. Snažili sa urobiť šokujúcu fotografiu. Šokujúce pre mňa nie je zaujímavé, ale lacné,” vysvetlila.

Nechcela, aby jej nohy boli príbehom. Presnejšie, to, že jej chýbajú.

Mullinsová sa stala známou rečníčkou. Niekoľkokrát prednášala na každoročnej konferencii TED, ktorej motto je „myšlienky, ktoré stoja za šírenie“.

Diváci si ju obľúbili

Na jednu z najslávnejších prednášok na TED v roku 2009 si priniesla dvanásť párov nôh. Kreatívne protetické náhrady - drevené s ornamentmi či plastikové na nerozoznanie od ľudských nôh - si dala vyrobiť na mieru po celom svete.

Každá z jej prednášok má milióny pozretí na oficiálnej stránke konferencie a preložili ich do 42 svetových jazykov.

„Jedna redaktorka mi povedala: ‘Máte veľkú zásluhu na tom, ako postihnutí vidia protetické nohy a ako na to nazerajú telesne zdatní.’ Spýtala som sa, koho myslí tými telesne zdatnými. Pretože ja som videla človeka s dvoma nohami i rukami, desiatimi prstami na rukách i nohách. Bol však tak obézny, že bol v manipulácii so svojím telom výrazne limitovaný. Ja som s telom vedela urobiť omnoho viac. Napriek tomu, že on nemal žiadne viditeľné postihnutie,” vysvetľovala.

Mullinsová dlhé roky bojuje proti šíreniu stereotypov. Keď novinár či fanúšik povie niečo nesprávne, okamžite ho opraví.

„Nejde o korektnosť. Ide o to, aby sme neboli leniví v používaní jazyka na popísanie iných. Rovnako, ako iného nerozlišujeme na základe farby pleti, keď je to irelevantné, nepoužívajme niekoho diagnózu, aby sme človeka v momente premenili na obyčajné prídavné meno,” objasňuje.

Mullinsová dnes vystupuje po celom svete ako slávna športovkyňa, modelka i herečka. Ťažko určiť, čo je hlavné. Ako športovkyňa prekonala rekordy a ukázala cestu hendikepovaným športovcom.

Ako modelka sa objavovala na titulných stranách najslávnejších magazínov, pričom magazín People ju zaradil k päťdesiatim najkrajším osobám na svete.

Ako herečka si zahrala napríklad v Herculovi Poirotovi či oceňovanej sérii Cremaster 3 režiséra Matthewa Barneyho. V roku 2012 o nej písali aj české médiá, keďže sa objavila na festivale v Karlových Varoch.

Aj naďalej využíva maximum svojho potenciálu a posúva hranice. A to všetko preto, že nasledovala svoju zvedavosť.