V Košiciach tlieskali pánovi učiteľovi a tisíckam ďalších

Prvú októbrovú nedeľu Košice už tradične žili maratónom. Tisícky bežcov, pre ktorých platilo motto Your only limit is the one you set yourself (Tvojim jediným limitom je ten, ktorý si nastavíš) sa mohli spoľahnúť na jedinečný doping – skvelé publikum. Špaliere ľudí popri trati nešetrili dlaňami a hlasivkami a spolu s bežcami dotvárali skvelú atmosféru najstaršieho maratónu v Európe.

Kamaráti zdravili kolegu z práce, príbuzní čakali na otca-polmaratónca, dievčina hľadala medzi bežcami priateľa, ale platilo to aj naopak, keď si jedna pretekárka vyhliadla v dave švagra skôr než si ju stihol všimnúť. Ahooooj! A bežíme ďalej.

Potlesk sa stupňoval, keď sa v balíku bežcov objavila známa tvár – majster sveta v chôdzi Matej Tóth, primátor mesta Richard Raši, či expremiér Mikuláš Dzurinda. „Atmosféra na trati bola fantastická. Bol to jeden z mojich najkrajších športových zážitkov," rozplýval sa v cieli pred televíznymi kamerami chodecký šampión z Pekingu Matej Tóth. Košice však tlieskali každému – bez ohľadu na farbu dresu či tempo na trati.

Na 40. kilometri stála skupinka detí s transparentmi - Pán učiteľ Maťko, štartové číslo 1189. Pred jedným z obchodov na Hlavnej ulici sa o dobrú náladu starala kapela. A v reštaurácii ponúkali na obed maratónske menu. Tieto a podobné scény je možné vidieť iba jeden deň v roku. Kto bol v nedeľu v Košiciach – na trati či popri nej, určite sa sem zasa rád vráti.