Tento rok deň „D“ pripadol na piatok 21. augusta, na kedy organizátori z miestneho športového klubu pripravili už 7. ročník Sommernachtslauf in Pama. Oproti minulým ročníkom na pretekárov čakalo niekoľko zmien. „Hlavný stan“ pretekov sa nachádzal v oddychovej zóne na okraji obce, kde bol aj štart a cieľ. Úpravami prešla aj samotná trať. Tá sa skladala z dvoch okruhov. Pretekári najprv odbehli malý „zahrievací“ okruh (400 m) ulicami obce, na ktorý potom nadväzoval veľký okruh s dĺžkou 3,2 km čiastočne vedúci cez obec a po asfaltkách medzi poľami. Ten pretekári obehli aj viackrát – podľa zvolenej trate. Organizátori mysleli na rôzne „chute“ bežcov a pripravili pre nich trate s troma dĺžkami. Najkratší bol „Funlauf“ merajúci 3,6 km, stredný bol „Hobbylauf“ na 6,8 km a „Hauptlauf“ mal dĺžku 10 km. O starostlivom prístupe organizátorov svedči aj to, že tabuľkami označili jednotlivé kilometre, čo býva štandardom skôr na veľkých podujatiach.
Do Pamy sme dorazili niečo vyše hodinku pred štartom a cestou na registráciu sme sa nestačili čudovať, koľko známych bežeckých tvárí vidíme. Trocha nadnesene by sa dalo povedať, že hlavným jazykom štartového poľa bola slovenčina. Registrácia pretekárov bola na profesionálnej úrovni, všetci účastníci dostali štartovné číslo a čip pre meranie času, tí skôr prihlásení aj nejaké suveníry. Pretekárom prialo aj počasie. Úmorné horúčavy našťastie pominuli a bežalo sa pri celkom znesiteľných 24 stupňoch, rovnako aj hrozba dažďa sa nenaplnila. Nebesia sa síce trocha mračili, ale nakoniec nekvaplo.
Hlavné preteky odštartovali symbolickým odrátaním o 18:30. Keďže všetky tri behy mali spoločný štart, na trať sa súčasne vydalo vyše 200 bežcov. Ja som na štart pretekov postavil po dvojmesačnej pauze, tak som účasť bral ako test aktuálnej formy. Zvyčajná poštartovná tlačenica veľmi skoro pominula, pole pretekárov sa rýchlo natiahlo. Aj bez GPS „tachometra“ sa mi podarilo neprepáliť začiatok a išiel som celkom v pohode niečo nad 3:50 min/km. Prvý veľký okruh (z troch) beriem ako zoznamovací a „z bežeckej perspektívy“ si obzerám samotnú trať i jej okolie. Hoci trať je úplná rovina, vôbec mi nepripadala nudná a preteky mi rýchlo ubiehali. Keďže všetci odštartovali naraz, „bez očí vzadu“ sa nedalo určiť, kto je bezprostredný súper, tak som sa sústredil na udržiavanie nahodeného tempa a bežcov okolo seba som nijako neriešil. Posledné dva kilometre som troška zrýchlil, čím som vybojoval už pomaly pre mňa tradičnú zemiakovú medailu medzi štyridsiatnikmi. V cieli využívam možnosť doplnenia tekutín „jonťákom“ i minutej energie banánmi a jablkami. To už sa lúčka pri „hlavnom stane“ plní bežcami všetkých kategórií a ich doprovodom, kde si pri nápojoch na báze chmelu či hrozna a pri dobrom jedle (debrecínske párky mi fakt chutili, asi tam dali mäso...:::))) vymieňali dojmy z práve skončených pretekov. Záverečnou bodkou za akciou bolo slávnostné vyhlásenie výsledkov. Veľmi ma potešila skutočnosť, že mnohé poháre pre najlepších putovali na Slovensko - teda, že slovenskí bežci a bežkyne neboli iba do počtu. Ikeď takéto behy sú v prvom rade o prekonávaní samého seba, stretaní sa s podobne „nakazenými“ priateľmi a spoznávaní nových končín.
Miesto záveru: Liebe Sportfreunde aus Pama. Vielen Dank fuer 7. Sommernachtslauf, es war SUPER und schon jetzt freue ich mich auf 8. Jahrgang eures Laufes. Auf Wiedersehen im August 2016.
