Kým sa „strapec“ spokojných príležitostných športovkýň na Námestí Milana Rastislava Štefánika pred novou budovou Slovenského národného divadla (SND) dostal k pultu s jedlom a pitím, stihli nás zoznámiť s krátkou históriou ich spoločného bežeckého snaženia.
Maťa tvrdila, že to bude super zážitok
„Dohodli sme sa v kancelárii, že sa na to dáme, že to skúsime. Maťa nás presvedčila, že to bude super zážitok a zábava. Tak sme prišli,“ striedali sa mladé ženy vo vysvetľovaní. Kým sa reč krútila okolo iniciátorky ich účasti, medzi kolegyne prišla aj spomínaná Maťa, čiže Martina Boronkayová.
„Minulý rok som štafetový beh bežala prvýkrát. Nahovorila ma kamarátka. Išla som si to vyskúšať, zapáčilo sa mi to, tak som opäť prišla. Tento beh si ma získal najmä perfektnou atmosférou, v ktorej celá akcia prebieha. Tak som ho trochu propagovala aj medzi kolegyňami v práci,“ reagovala Maťa na otázku, či bolo veľmi ťažké presvedčiť spolupracovníčky, aby s ňou išli bežať Ladies štafetu na 3x4 km.
„Nie, vôbec. Kolegyne, ktoré som oslovila, tento beh už poznali. Vedeli, o čom to celé je. Teraz nám navyše vyšlo aj počasie. Som rada, že sme tu bežali. Celý beh sme si ako partia veľmi dobre užili. Trochu nám prekážalo iba silné slnko,“ pomaly hovorila Martina Boronkayová.
„Nie, kamarátka, ktorá to má všetko na svedomí, tento rok nebežala. Ale aj bez nej sme dokázali dať dokopy tri trojčlenné štafety. A ďalší kolegovia nás povzbudzovali popri trati. Takže dnešné predpoludnie patrilo v našej firme aj tomuto behu,“ s plachým úsmevom konštatovala Martina Boronkayová, ktorá sa medzi kolegyne vrátila už v civilnom oblečení.
Kým ona odpovede na naše otázky starostlivo hľadala, jej priateľ Roman Griščik sa veľmi rýchlo a dobre zhostil pozície „hovorcu“ celej skupiny bežkýň zo spoločnej firmy. „Teraz si trochu oddýchneme a potom sa pôjdeme prejsť na tento týždeň otvorený Starý most. Ideme si ho trochu obzrieť, veď bol veľmi dlho zatvorený. Sme zvedaví, ako ho urobili,“ vysvetlil Roman, kam partia pôjde po krátkom oddychu.
„Prečo som nebežal s nimi? Minulý týždeň sme trochu trénovali na Železnej studničke, kde som sa nešťastne zranil, takže teraz som mohol Maťu a jej kolegyne iba povzbudzovať. Podľa mňa to bolo aj treba, lebo páliace slnko ich pri behu dosť vyčerpalo,“ dodal Roman Griščik.
„Na takýto beh bolo veľmi teplo. Nečakali sme, že nás slniečko tak vyšťaví. Najmä okolo tretieho kilometra a potom ďalej to bolo už dosť zlé. Posledný kilometer do cieľa bol ťažký,“ priznala Martina Boronkayová, ktorá pomohla štafete so štartovným číslom 529„urobiť“ čas 1:15:54 h. Tento výkon ich tím zaradil na 132. mieste v hodnotení hobby štafiet. Jej bežecký trojlístok doplnili Jana Pernecká a Zuzana Krajniaková.
Jeden za všetkých, všetci za svoju firmu
„Poďme na to, máme na to, urobíme to, dokážeme to,“ to boli výzvy a heslá, ktorými sme sa navzájom povzbudzovali už niekoľko dní pred týmto podujatím,“ tvrdila pri fontáne pod sochou M. R. Štefánika usmievavá pracovníčka titulárneho partnera sobotňajšieho štafetového behu Vanda Neubergová.
„Tiež sme sa na tomto behu dohodli v kancelárii. „Čo bolo pre úspech na tomto behu najdôležitejšie? No predsa zúčastniť sa (smiech). Ale teraz vážne. Už pred štartom sme si povedali, že túto štafetu musíme dobehnúť. Nie iba dokráčať do cieľa, ale dobehnúť. Fakt. Normálne dobehnúť. Preto sme sa navzájom podporovali a povzbudzovali. Robí to naša firma, tak musíme predsa naše továrenské farby dobre reprezentovať,“ zdôraznila podniková manažérka vo firemnom bielom-modrom bežeckom tričku. „Z nášho úseku sme postavili dve štafety, preteky sme si užili. Bolo to fajn, že sme sem prišli. Toto podujatie má super atmosféru. Dobre sme sa tu cítili. Na krízu sa nepýtajte, lebo niektorí z nás ju pociťovali už na štarte. A to ešte ani nebežali,“ tvrdila so smiechom Vanda Neubergová. Jej štafeta pod nemom Panda Team so štartovným číslom 524 zvládla tri štvorkilometrové úseky po brehoch Dunaja v čase1:08:32 h Tento výkon im stačil na 104. miesto. Spolu s Vandou bežali v štafete Peter Horváth a Zuzana Ružová.
Štyri kilometre neboli problémom, na kráľovskú osmičku ísť nechceli
Aj ďalší zamestnanec Volkswagenu Andrej Berčák z celého sobotňajšieho dopoludnia najviac chválil atmosféru, ktorá panovala nie iba v epicentre podujatia, ale aj na uliciach v okolí známeho nákupného centra na dunajskom nábreží.
„Vyšlo nám počasie, slniečko poriadne hreje, na môj vkus aj trochu viac, ako sa na behanie patrí, ale je tu fajn. Ľudia sa aj vďaka tomuto behu dajú dokopy, rozhodli sa niečo pre svoje zdravie urobiť. A samozrejme, prišli reprezentovať svoj klub, firmu, patriu, rodinu. Práve táto spolupatričnosť je na tomto behu najkrajšia,“ zdôraznil pravidelný účastník bratislavských bežeckých podujatí, ktoré pre slovenskú bežeckú komunitu už viac ako desaťročie organizujú zanietení ľudia zo spoločnosti Be Cool na čele s bratmi Pukalovičovcami.
„Pravidelne chodím behať na ČSOB Bratislava Maratón, bol som aj na Wings for Life Run Slovakia, mám za sebou aj Devín – Bratislava a ďalšie podobné cestné behy. Tento rok som bežal v rámci bratislavského maratón polovičnú trať v čase 1:52 min. Dostal som pod dve hodiny, s čím som bol spokojný. Bol to môj cieľ,“ priblížil svoj doterajší bežecký životopis Andrej Berčák, ktorý spolu s Valerom Taragelom a Tiborom Čulom dosiahli čas 54:42 min. Vďaka tomuto výkonu obsadila trojica so štartovným číslom 572 v hobby štafetách cenné 23. miesto. O dve sekundy skôr v cieli bola štafeta známeho slovenského vytrvalca a maratónca Gabriela Švajdu, ktorý pomáhal „robiť čas“ dvojici bežkýň Elvíre Vassovej a Miroslave Dufekovej. „Keďže to spolu bolo 12 kilometrov, nebolo to zlé. S dosiahnutým časom sme spokojní,“ konštatoval Andrej Berčák.
„Nie som takým dobrým bežcom a vytrvalcom, aby som si trúfol na celý maratón. Zatiaľ behám iba polovičnú trať. Možno niekedy v budúcnosti sa dám aj na celý maratón. Ale teraz určite nie. Som dlhoročným priaznivcom fitnes hnutia. Veľmi rád cvičím vo ´fitku´, chodím plávať, behám, udržujem sa v kondícii. Keď môžem, trochu sa hýbem,“ zdôraznil Andrej skôr ako išiel v o veľkom ľudskom mravenisku na Námestí M. R. Štefánika hľadať parťákov zo svojej štafety. Ako ešte stihol pripomenúť, na Volkswagene Slovakia Run & Fun doteraz bežal minimálne trikrát. Spolu s kolegami sa na tri štvorkilometrové úseky v rámci hobby štafety tešili, ale na kráľovskú štafetu 3 x 8 km už ísť nechceli. Radšej si po kratšej štafete oddýchli na dunajskom nábreží, kde to v sobotu počas celého dňa naozaj intenzívne žilo. Bodaj by nie, keď hrejivé slniečko a 5. ročník Volkswagen Slovakia Run & Fun pritiahli na nové bratislavské korzo celé rodiny. Od drobcov až po dôchodcov.
„Ak tento beh bude aj na budúci rok, určite prídem. Pre človeka, ktorý športuje a je zdravý, nemôže byť predsa problémom odbehnúť štyri kilometre v nejakom dobrom čase. Najmä nie v takejto perfektnej atmosfére, ktorú organizátori každý rok na tomto podujatí dokážu vytvoriť. V nej musíte predsa dobehnúť do cieľa aj vtedy, keby ste nechceli,“ tvrdil s úsmevom Andrej Berčák.
Životný debut fanúšikov anglickej Premiere League
Zaujímavý pohľad sa nám necelú hodinu popoludní naskytol pri jednom stole s občerstvením. Družne sa pri ňom totiž zabávala trojica bežcov v klubových farbách troch účastníkov anglickej najvyššej futbalovej súťaže. Dokonca z troch táborov, ktoré sa v kolíske futbalu vôbec nemusia... Opisovaný trojlístok futbalových priaznivcov mal totiž na sebe dresy Arsenalu Londýn, Chelsea Londýn a Manchester United. Klubov, ktoré sú už roky na nože...
„Oznam o tomto behu som našiel na vašej internetovej stránke. Tak som to povedal v našej rodine, či by sme nedali dokopy aspoň jednu rodinnú štafetu, či by sme to nešli skúsiť,“ ujal sa slova Marek Kupecký v červenom drese „diablov“ z Manchestru. „Chvíľu nám to trvalo, kým sme pre náš zámer našli v rodine pochopenie, ale sme veľmi radi, že sme tu, že sme to dnes dokázali aj absolvovať“ pridal svoj postreh jeho parťák zo štafety Filip Ternovzský v typickom modrom drese Abramovičovho tímu z Londýna.
„So mnou to bolo najťažšie. Prečo to nepoviete rovno. Nebehám pravidelne, nemám s tým nejakú čerstvú skúsenosť, tak som dlho rozmýšľal, či to vôbec dokážem,“ uviedol vedci na pravú mieru Ľuboš Ternovzský, ktorého nakoniec zlomil syn Filip. V spomínanom triu futbalových nadšencov a priaznivcov klubov z Premiere Leaugue priaznivec Chelsea. Inak bývalý futbalista Slovana Levice, ktorý si jeho dres obliekal v mládežníckych kategóriách.
„Ako to, že ja som fanúšik londýnskych ´kanonierov´ a môj syn drží palce Chelsey? No vidíte, to je tá výchova... Nezvládol som to. Ako otcovi a hlave rodiny sa mi to nejako vymklo z rúk... Ja som však zostal Arsenalu stále verný, syn drží palce inému londýnskeho klubu,“ reagoval otec Ľuboš na otázku, či v rodine nie sú problémy, keď každý chlap v nej fandí niekomu inému.
„Nie, v žiadnom prípade. My sme predsa normálni ľudia. Nebudeme sa predsa pre futbal hádať. U nás žiadna klubová vojna nehrozí,“ tvrdil otec bežeckej rodiny Ľuboš Ternovzský. Celá trojica v sobotu na dunajských brehoch zažila životnú premiéru na bežeckom podujatí. Ešte nikdy takto spolu na pretekoch nebežali. Čo bolo na tomto behu najťažšie? Odhodlanie, že do toho pôjdem. Tá nedôvera vo vlastné sily bola veľmi veľká. Fakt som nedúfal, že to aj dokážem,“ reagoval na otázky Ľuboš Ternovzský. „A čo bolo na dnešnej akcii najkrajšie? No predsa cieľ! Tie posledné metre pred odovzdaním štafety. Tie som si naozaj užil. V cieli som bol šťastný, že som to dal. Tešil som sa, že som to chlapcom nepokazil,“ vrátil sa v spomienkach o niekoľko minút dozadu bežec so štartovným číslom 605 A. O bežeckej sile Ternovzskej rodiny svedčíb aj fakt, že David Ternovzský spolu s Miroslasvom Repáňom a Mariou Kutliakovou dali dokopy ďalšiu štafetu pod názvom Draci, ktorá výkonom 1:11:35 h obsadili 123. miesto. Mali štartovné číslo 585.
„Filipovi a Marekovi chvíľu trvalo, kým ma prehovorili, aby som s nimi išiel. Teraz som veľmi rád, že som tu bol. Bol to pre mňa veľmi pekný zážitok. Vôbec som nečakal, že tie štyri kilometre zvládnem v takom slušnom čase,“ komentoval svoj bežecký výkon spokojný novic v širokej bežeckej komunite. Jeho syna Filipa prekvapil práve čas 1:07:38 h, ktorý im v cieli oznámili. „Na to, ako sme sa dávali dokopy, ako si otec neveril - a bál sa, že to nezvládne, sme dopadli veľmi dobre. Naša životná premiéra v týchto pretekoch nemala chybu. Veď sme skončili niekde okolo 95. miesta, v prvej stovke. To sme veru načakali,“ zdôraznil Filip Ternovzský.
A chybu nemali ani výkony všetkých účastníkov tohoročnej edície najmasovejšieho štafetového behu na Slovensku, ktorými v sobotu 21. mája 2016 úspešne napísali už piatu vydarenú kapitolu tohto príťažlivého bežeckého dobrodružstva pre všetky vekové i výkonnostné kategórie. Štafetový beh z dielne firiem Be Cool a Volkswagen totiž opäť priviedol na štart aj ľudí, pre ktorých beh nie je životnou doménou.
