Na prvom mieste je bezpečnosť bežcov, až potom atraktivita miesta, tvrdí organizátor Jedinák

"Nie, po výrobných halách továrne som ešte nikdy v živote nebehala. Bola to pre mňa novinka, ktorú som si užila. Preteky boli perfektne zorganizované, atmosféra i podmienky na behanie sa mi veľmi páčili. Je to pre mňa zaujímavá skúsenosť. Beh cez haly bol oživením pretekov. Bola to pre nás bežcov vítaná zmena," priblížila nám svoje dojmy z nevšedného víkendového bežeckého podujatia 22-ročná pretekárka OA Slávia UK Bratislava Katarína Glatzová.

"Som rada, že som do Trnavy na PSA polmaratón prišla. Bola to moja premiéra na pôde trnavskej automobilky. Bežala som iba päť kilometrov, lebo momentálne mám v tréningu trochu manko," vysvetlila zverenkyňa Romany Komárňanskej dôvod, prečo sa ocitla tentoraz medzi účastníčkami, ktoré si v Trnave vybrali najkratšiu trať (5,1 km).

Taký unikátny beh nikde na Slovensku nemajú

"Aký som mala prvý dojem z trate, ktorá viedla cez výrobné haly? Bolo to pre mňa príjemné prekvapenie. Keďže pred pretekmi som si nepozrela trasu, kadiaľ budeme bežať, nečakala som, že pôjdeme priamo cez výrobné haly trnavskej automobilky. Bol to nezvyk, ale nebola to zlá skúsenosť. Zasa niečo nové, čo inde na Slovensku, na iných behoch nezažijete," pokračovala druhá v cieli päťkilometrovej trate na 2. ročníku PSA Trnava polmaratónu.

"Preteky v Trnave mi dobre ´zapasovali´ do programu mojej prípravy na majstrovstvá Slovenska v cezpoľnom behu, ktoré budú 17. novembra v Šamoríne - Čilistove, kde budúci rok budú majstrovstvá Európy," konštatovala pretekárka v drese Slávie UK Bratislava, ktorá na striebornú pozíciu potrebovala čas 22:37 min. Rýchlejšia od nej bola iba 40-ročná veteránka z AKV Bratislava Alexandra Karniková. Ona vytýčenú trať absolvovala v čase 21:49 min. Aj to je dôkaz, že Katarína Glatzová prišla do Trnavy bez špeciálneho tréningu. Ak chce v budúcnosti ,,mútiť vodu" v slovenských bežeckých kruhoch, musí na svojej bežeckej forme systematicky a najmä intenzívne popracovať.

Nohami v Trnave, mysľou v Šamoríne - Čilistove

Špecialistka na päť a desaťkilometrové cestné behy sa totiž usiluje dostať do reprezentačného výberu SR pre ME 2017 v Šamoríne - Čilistove. "Do Trnavy som prišla so štvormesačným tréningovým mankom. Práve štyri mesiace som bola na pracovnom pobyte v USA. Pôsobila som v štáte Virginia, kde je tretie najkvalitnejšie vybavené tréningové centrum v USA. Aj tam som trénovala, no bolo to zložité. Musela som sa prispôsobiť možnostiam, ktoré som v Amerike mala. Preto som rada, že som sa pretekmi v Trnave vrátila do tohoročnej bežeckej sezóny. Bol už najvyšší čas, lebo sa chcem dobre prichystať predovšetkým na republikový šampionát v cezpoľnom behu," vysvetlila Katarína Glatzová príčinu toho, že v cieli sa musela pozerať na chrbát o dvadsať rokov staršej súperky.

"Európsky šampionát v Šamoríne - Čilistove je podujatie, na ktoré orientujeme naše úsilie. Ono je našim cieľom. Veľmi rada by som štartovala na tomto šampionáte v domácich podmienkach. Veď to je šanca, ktorá sa už nemusí nikdy opakovať. Pre moju generáciu je to fakt super výzva," priznala bežkyňa, ktorá minulý rok obsadila 3. miesto na majstrovstvách Slovenska v behu žien na 4 km.

Na prvom mieste je bezpečnosť bežcov, až potom atraktivita miesta

"S nápadom, aby sme pustili bežcov na päť a desať kilometrov prišli predstavitelia fabriky. Sami nám to navrhli. Hoci my sme sa s touto myšlienkou pohrávali už dlhšie, nevedeli sme, či sa nám to podarí niekedy zrealizovať. Preto sme mali prichystaný okruh okolo výrobných hál, na ktorom súťažili polmaratónci," reagoval na otázku Matúš Jedinák, jeden zo zanietených ťahúňov nedeľňajšieho bežeckého podujatia. "Ešte v nedeľu ráno, keď začalo v Trnave mrholiť, bolo všetko na vážkach. Nevedeli sme, čo sa z našich zámerov podarí zrealizovať. V piatok sme si totiž otestovali podlahu v halách v mokrých bežeckých topánkach a bolo to dosť riskantné. Šmýkalo sa, lebo podlahy výrobných hál sú natreté farbou, ktorá je pre mokrú obuv dosť nebezpečná," tvrdil 36-ročný Matúš Jedinák a pokračoval: "Preto sme ani nechceli veľmi zverejňovať, kadiaľ sa 2. ročník bude bežať. Nechceli sme ľudí zbytočne nalákať na nevšedný zážitok - a potom ho zrušiť. To by sa mohlo obrátiť proti nám." Jeden z iniciátorov trnavského PSA polmaratónu, ktorý sám behá dlhé trate, veľmi dobre pozná, čo vytrvalci pre realizáciu svojich športových zámerov najviac potrebujú. Na čo pri výbere behov kladú najväčší dôraz. "Pre nás ako organizátorov je rozhodujúca bezpečnosť účastníkov behu. Preto sme boli opatrní pri púšťaní bežcov krížom cez haly. Predsa len sú to klasické výrobné linky, je tam veľa ostrých predmetov, plechov, množstvo materiálu. Navyše trať sme museli vytýčiť dosť kľukatú, boli na nej ostré zákruty, čo polmaratónci nemajú radi. Preto sme dlhšiu trať cez haly ani nepustili," reagoval Jedinák na otázku, ako vytrvalci prijali ponuku bežať cez trnavské haly nadnárodného výrobcu osobných automobilov. "Bežci na dlhé trate majú radi svoj bežecký rytmus, svoje tempo. Kľučkovať pomedzi stroje by nebolo pre nich to pravé orechové," vysvetlil Matúš Jedinák dôvod, prečo v druhú októbrovú nedeľu výrobné prevádzky známej trnavskej fabriky svojimi nohami "mapovali" iba účastníci behu na 5 km a na 10 km. "Navyše, pre polmaratóncov by bol v priestoroch haly aj ťažší vzduch, horšie by sa im dýchalo. Nechceli sme to zbytočne komplikovať," dodal šéf organizátorov na vysvetlenie.

Slová chvály od spokojných bežcov zaplavili sociálne siete

"Kedy som si vydýchol od úľavy, že to máme úspešne za sebou. V nedeľu o pol ôsmej večer, keď som si pokojne sadol k internetu a začal som sa zoznamovať s reakciami ľudí na náš beh," konštatoval aktívny vytrvalec so spokojným úsmevom. "Čo som sa na internete dozvedel? Napríklad aj to, že s výnimkou dvoch ľudí boli všetci s podujatím nadmieru spokojní. Internet a sociálne siete zaplavili slová chvály, ktoré boli pre nás najväčšou odmenou za urobenú robotu," pochválil sa Matúš Jedinák a po krátkom zamyslení dodal: "Samozrejme, že do toho pôjdeme aj o rok. A určite nájdeme ešte nejaké nápady, ktorými naše preteky účastníkom opäť spríjemníme a oživíme."

Bývalý jazdec na štvorkolke, ktorý na prahu Kristových rokov objavil pre seba čaro behu tesne pred 2. ročníkom PSA Trnava polmaratónu stihol odbehnúť aj klasickú maratónsku trať. Tentoraz si za miesto svojho maratónskeho dobrodružstva vybral hlavné mesto Nemecka. "Na ten Berlínsky maratón sa ma radšej ani nepýtajte. Samozrejme, že som ho išiel. Aj som ho dokončil. Ale nebolo to podľa mojich predstáv. Veľmi som sa na ňom vytrápil. Už od 28. kilometra ma chytili krče, zle sa mi bežalo. Popod Brandeburskú bránu som už iba kráčal. Aj preto som mal v cieli čas štyri hodiny a štyri minúty. Bolo to hotové trápenie. Musím potrénovať, aby som v budúcnosti bol v Berlíne oveľa lepší," netajil jeden z tvorcov trnavského podujatia pred nami svoj čerstvý zážitok z tretieho dokončeného maratónu v živote.

Stopercentná spokojnosť nebude nikdy

"Radšej budem pripravovať preteky pre druhých ako trpieť na maratónoch. Radšej budem svoj čas venovať druhým bežcom, aby sa u nás cítili ako doma," nezaprel Matúš bežeckého fanatika a zanietenca. Ako dôkaz, že to s tou organizáciou myslel vážne, ponúkol nám "cestovný poriadok" pre hektické dni tesne pred trnavským polmaratónom. "V piatok sme boli v areáli automobilky skoro celý deň. V sobotu sme preteky chystali od desiatej dopoludnia do siedmej večer. V nedeľu sme na mieste boli už o šiestej, lebo prvý štart bol plánovaný na 9. 30 h. Dni pred pretekmi sme žili iba ich prípravami. My s Radovanom Bobríkom sme ako bratia. Všetko robíme spolu. Fungujeme ako dobre zohratá dvojka. Sme radi, že ľudia si odnášali z našich pretekov najmä pozitívne myšlienky. Čo viem, na trati sa nám zranil iba jeden pán. Keď sa sťažoval na bolesti v kolene, radšej sme mu v cieli pristavili sanitku, aby ho lekári vyšetrili. A jeden pán sa sťažoval, že mu v hale nefungovala GPS. To boli dva ohlasy, ktoré s našou prácou neboli spokojní. Inak všetci boli z toho, čo sme pre nich v Trnave pripravili, nadšení. Spokojní sme aj my. S čím najviac? Že to všetci v zdraví prežili (smiech). A tiež pre to, že sa nikomu z takmer 330 dospelých účastníkov nič zlé nestalo. A tak isto ani deťom, ktoré bežali svoje preteky v prestávke medzi štartom polmaratónu a pretekov na 5 a 10 km," uviedol Matúš Jedinák korene organizátorskej spokojnosti.

"Aké to boli preteky? To sa ma nepýtajte. Ja to fakt neviem. Ľudia sa smiali na tom, že som sa ich v nedeľu po pretekoch viackrát pýtal, čo sa počas nich udialo. Fakt som nevedel. Robili sme všetko pre to, aby sa nám preteky vydarili. To bolo pre nás hlavné. Ostatné veci išli bokom. Ale opakujem ešte raz, radšej budem robiť takéto preteky ako by som mal bežať taký maratón, aký som zažil tento rok v Berlíne. Lebo nie je nič horšie ako zažiť okamih, že chcete bežať a nemôžete. Chcete sa pohnúť - a nejde to. Zastanete v cieli vyčerpaní do špiku kosti a neviete urobiť krok. Ste ako drevený... Veľmi zlé pocity. Našťastie, uplynulý víkend mi šport priniesol zážitky z druhého pólu bežeckého života. Urobili sme preteky, z ktorých máme radosť. To je pocit na nezaplatenie," prekvapil nás odpoveďou človek, ktorý spolu s kamarátom Radovanom Bobríkom vďaka aktivitám občianskeho združenia EMKO š. k. rozbehal futbalovú Trnavu. A tretí k nim do partie fanatikov patrí Milan Leskovský, čiže dj Lesky, ktorý ich podujatia pravidelne fundovane moderuje. Aj on totiž patrí k aktívnym maratóncom.

Medailisti bežali pod hodinu a dvadsať minút

Palmu víťazstva v hlavnej mužskej kategórii 18 až 39-ročných mužov si z 2. ročníka PSA Trnava polmaratónu odniesol Marek Vidlička z ŠKP Levice. Tridsaťpäťročný vytvrvalec dokázal trať (21,1 km) prebehnúť v čase 1:18:25 h. Druhý v cieli Miroslav Murgaš (Run for Fun) mal v cieli na víťaza časové manko 55 sekúnd. Tretím bežcom, ktorému na polmaratón stačil čas pod hodinu a dvadsať minút, bol Juraj Šintál (Bernohy.sk). Prvá desiatka bežcov v cieli dosiahla čas pod 1 hodinu a 25 minút. Hlavnú kategóriu žien (18 - 39 rokov) dokončilo iba deväť bežkýň. Najrýchlejšia z nich bola Alexandra Lalová z Pezinka. Tridsaťročnej bežkyni namerali čas 1:36:25 h, ďalšie jej súperky, ktoré sa spolu s ňou postavili na stupeň pre medailistky, mali na konte výkon pod hodinu a tridsaťdeväť minút. Aj to je dôkaz toho, že organizátori pod taktovkou Matúša Jedináka a Radovana v areáli trnavskej automobilky vytýčili veľmi dobrú trať. Navyše, deň pred podujatím im ju kompetentní pracovníci zo Slovenského atletického zväzu presne podľa pravidiel SAZ odmerali a vystavili na ňu oficiálny certifikát. Trnava tak získala ďalší kvalitný bežecký okruh, na ktorom ľudia podobnej krvnej skupiny ako má Matúš Jedinák môžu smelo robiť ďalšie bežecké súťaže.