Podľa nálezov reportérov, ktorí dali tieto výsledky posúdiť
austrálskym odborníkom Robinovi Parisottovi a Michaelovi Ashendenovi,
viac ako 800 pretekárov malo abnormálne hodnoty naznačujúce, že si mohli
pomáhať dopingom. Podľa ARD/WDR a Sunday Times si približne tretina
medailistov z vrcholných podujatí vo vytrvalostných disciplínach mohla v
spomenutom období pomáhať zakázanými látkami.
BBC zosumarizovala zistenia expertov nasledovne: až 146 medailí
vrátane 55 zlatých na MS a OH v období 2001 až 2012 získali atléti s
podozrivými výsledkami testov. Na OH 2012 v Londýne si atléti s
podozrivými vzorkami vybojovali desať cenných kovov. V niektorých
disciplínach mali dokonca všetci traja medailisti podozrivé vzorky.
Medzi siedmimi podozrivými Britmi je aj jeden špičkový pretekár. Až 80
percent ruských medailí na vrcholných podujatiach získali podozriví
súťažiaci, Keňa si zrejme s využitím rôznych zakázaných metód vybojovala
osemnásť cenných kovov. Vo výsledkoch testovaných vzoriek najväčších
hviezd svetovej atletiky,
napríklad jamajského šprintéra Usaina Bolta či britského vytrvalca Mo
Faraha, však austrálski experti oslovení ARD/WDR a Sunday Times nič
zvláštne neobjavili.
Svetová antidopingová agentúra (WADA) na reportáž zareagovala vyhlásením, že tieto zistenia sú alarmujúce. „Sme veľmi znepokojení týmito obvineniami, čo otrasú dôverou v čistotu svetového športu,“ zdôraznil prezident WADA Craig Reedie.
