Život s diabetom nemusí byť životom na hrane! Ochránia vás správne hodnoty cukru v krvi

Život s diabetom nemusí byť životom na hrane! Ochránia vás správne hodnoty cukru v krvi
Aké sú hraničné situácie v živote diabetika? Ktoré hodnoty určujú, či sa jeho ochorenie dlhodobo udrží v stabilizovanom stave bez komplikácií? Život s diabetom nemusí byť životom na hrane, určite je však životom s hranicami.
Počet prípadov diabetes mellitus každým rokom rastie. Viac ako 90 % diabetikov tvoria ľudia s cukrovkou 2. typu. Približne tretina chorých pritom o svojom ochorení netuší. A práve oni skutočne žijú na hrane. Diabetes mellitus v súčasnej dobe postihuje na Slovensku asi 400 000 obyvateľov, ďalších asi 100 000 obyvateľov má tzv. prediabetický rizikový syndróm. Je to jedno z najčastejších, najzávažnejších a finančne najnáročnejších chronických ochorení. Pokiaľ nie je dostatočne kontrolované liečbou, môže skrátiť očakávanú dĺžku života o 15 až 20 rokov. Celková predpokladaná dĺžka života je teda u diabetikov skrátená o štvrtinu, v skupine 40 až 60-ročných môže dokonca klesnúť až o 30 – 40 percent. Už to samo o sebe je životom na hrane. Počet nových prípadov ochorenia diabetes mellitus celosvetovo narastá. V súčasnej dobe ním v EÚ trpí 10 % obyvateľov. Pri súčasnom trende vývoja môžeme predpokladať, že do roku 2030 sa podiel pacientov zvýši na 16,6 %. Na Slovensku je to cca 400 000, čo predstavuje 7% z celkového počtu obyvateľstva. Pri súčasnom trende vývoja môžeme predpokladať, že do roku 2030 sa podiel pacientov s cukrovkou na Slovensku zvýši na 15 percent.

Hodnoty cukru v krvi diabetikov mali dlhodobo udržiavať v správnom rozmedzí

Diabetes mellitus je hlavnou príčinou slepoty, zlyhania obličiek s potrebou dialyzačnej liečby a tiež amputácií na dolných končatinách. Veľmi vážna je hrozba srdcovocievnych ochorení, ktoré sú u pacientov s diabetom 4- až 8-krát častejšie, ťažšie sa liečia a v porovnaní s populáciou bez diabetu majú aj horšiu prognózu. Hranice bezproblémového života pri diabete určuje správna liečba a životný štýl. Vďaka nim by sa hodnoty cukru v krvi diabetikov mali dlhodobo udržiavať v správnom rozmedzí. Ak tieto hodnoty presahujú určité hranice, prípadne často kolíšu mimo nich, hrozia vážne zdravotné komplikácie, ktoré vedú k invalidite a ohrozujú život pacienta. Život s cukrovkou nemusí byť životom na hrane, ak pacient pozná hraničné hodnoty, ktoré je potrebné dodržiavať a zvládne hraničné situácie, ktoré choroba môže priniesť. Slovenská diabetologická spoločnosť odporúča diabetikom cieľové hodnoty glykémií v rozmedzí: glykémia nalačno 4,0-7,2 mmol/l a glykémia po jedle 5,0-9,0 mmol/l. Dôležitým hraničným číslom diabetikov je aj hodnota glykovaného hemoglobínu (HbA1c). Jeho hodnota poukazuje na priemernú hodnotu glykémií v období asi 3-4 mesiace pred stanovením. Vyšetrenie hladiny glykovaného hemoglobínu je najefektívnejšia kontrola diabetu. Cieľová hodnota pre pacientov s diabetom je 6,5 až 7 percent. Ak pacient dosiahne takúto hodnotu, jeho cukrovka je dobre kompenzovaná, diabetes je správne liečený a má nižšie riziko komplikácií cukrovky než pacienti s vyššími hodnotami. Ak však dosahuje glykovaný hemoglobín vyššie hodnoty ako 7 percent, je čas začať s inzulínovou liečbou. Inzulín je tiež považovaný za najefektívnejšiu liečbu diabetu pri znižovaní vysokých glykémií. Najnovšie lekárske poznatky tiež potvrdzujú, že čím skôr sa pacientovi s diabetom nasadí inzulín, tým úspešnejšie je možné zastaviť rozvoj diabetu a zabrániť vzniku diabetických komplikácií (zlyhanie obličiek, slepota, amputácia dolných končatín, poškodenie ciev). Až 22 percent lekárov však uvádza, že pacienti označujú hypoglykémiu alebo strach z hypoglykémie ako dôvod na prerušenie inzulínovej liečby. Hypoglykémia- príliš nízka hranica cukru v krvi pod 3,3 mmol/l. Je teda hraničnou situáciou v živote diabetika. Pacienti sú kvôli tomuto strachu menej ochotní spolupracovať na intenzívnej liečbe, zhoršuje sa dodržiavanie diétnych opatrení aj správnosť a presnosť užívania liekov. Hypoglykémia sa tak paradoxne stáva rizikovým faktorom rozvoja neskorých chronických komplikácii diabetu spôsobených častou hyperglykémiou- vysokými hladinami cukru v krvi. Je preukázané, že u pacientov s diabetom 2. typu sa významne zvyšuje riziko kardiovaskulárnych chorôb, čo spôsobuje práve hyperglykémia. Tieto zmeny na cievach postihujú mužov i ženy s diabetom rovnako, vznikajú v mladšom veku a rýchlejšie než u nediabetikov. Preukázalo sa, že hyperglykémia je jednoznačne samostatným rizikovým faktorom úmrtnosti na srdcovocievne ochorenia.

Diagnóza diabetes mellitus pre mnohých znamená predstavu ďalšieho života pod ustavičnou kontrolou. Pacienti majú tiež obavy z bolesti a vážnych zdravotných problémov, ktoré diabetes môže priniesť. Nič z toho sa však nemusí udiať. So správne liečenou cukrovkou sa dá viesť plnohodnotný život. Skorá diagnostika a včasná, správne zvolená liečba spolu s dodržiavaním zásad životného štýlu, pravidelnou kontrolou hodnôt cukru v krvi a správnou výživou dokáže zabrániť vážnym komplikáciám diabetu alebo ich významne oddialiť.

Beh prospieva

Keď je zlé počasie a bežec ide do fitka, kde si chce vyskúšať napríklad spinning, riskuje. Tento typ aktivity predstavuje zaťaženie, ktorého intenzita je pre diabetika príliš vysoká. Oveľa vhodnejšie je použitie bicyklového ergometra alebo bežiaceho koberca na súvislé 30 až 40 minútové zaťaženie s intenzitou, pri ktorej bude pulz na hladine 120 až 130 úderov za minútu.

Pri silových cvičeniach sa treba radšej vyhnúť veľmi intenzívnym formám (napríklad kruhový tréning). Medzi sériami s váhou, s ktorou cvičiaci diabetik dokáže vykonať 10 až 12 opakovaní, je vhodná minimálne trojminútová prestávka na odpočinok.

Behanie má pre diabetikov nesmierny liečebný a preventívny význam. Na liečbu a prevenciu komplikácií u diabetikov 2. typu s pôsobí správne behanie ešte intenzívnejšie ako pri cukrovke 1.typu.

2.11.2017   /   Bežecká škola   /   Autor: WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.   /    Foto: BIGSTOCK

Ďalšie články