Pračlovek si mohol vyprať zapotenú kožu z dobiehania mamutov maximálne v čerstvej vode, ktorú staroveký pokrok doplnil sírou a močom z verejných záchodov. Vrcholom mechanizácie bolo osekávanie bielizne o priľahlý kameň v rieke. Až v renesancii prišlo na pomoc mydlo spoločne s valchou aj do stredostavovských domácností, aj keď pranie bielizne bolo stále náročnejšie než kruhový tréning a trvalo celý deň. V roku 1791 získal chemik Leblanc zo soli praciu sódu, ale syntetické pracie prostriedky sa začali vyrábať až na začiatku 20. storočia. Predovšetkým v období prvej svetovej vojny sa vývoj pracích prostriedkov rozbehol, pretože v celej Európe panoval fatálny nedostatok mydla.
Všetky pracie prostriedky fungujú skoro rovnako. Princípom je využitie povrchovo aktívnych látok tenzidov, ktoré na seba dokážu viazať ostatné látky. Jedna ich ruka (nepolárny koniec) na seba naviaže čiastočky špiny, druhá (polárny koniec)
sa pevne chytí molekuly vody. Potom, v jednoliatom vláčiku a rozptýlené vo vodnom roztoku, odtečú do kanála. Účinnosť tenzidov najprv s množstvom rastie, ale od určitého maxima je účinok nemenný a bielizeň sa vyperie pri výrobcom odporúčanej dávke rovnako ako vo vreci prášku rozpustenom v práčke. Pri dávkovaní pracích prostriedkov tak nie je potrebné objem naddimenzovať, ale dbať na odporúčania výrobcu. V opačnom prípade skôr zmeníte fyzikálno-chemické vlastnosti pracieho kúpeľa tak, že výsledok prania nebude valný a tenzidy budú skôr peniť než odstraňovať špinu.
Pracie prášky - návod na použitie
Pracie prášky všeobecne neobsahujú len tenzidy, ale predovšetkým veľa pomocných látok. Jedná sa predovšetkým o plnidlá, ktoré zaručujú sypkosť prášku a tiež navyšujú jeho objem, takže máte za tie peniaze uspokojivo veľkú krabicu prášku. Ak sa im chcete vyhnúť, vyberajte si kompaktné alebo gélové pracie prášky, ktoré tieto plnidlá-soli neobsahujú, alebo mydlové pracie prostriedky, ktoré sú aspoň dobre biologicky rozložiteľné. Tiež je potrebné myslieť na to, že niektoré zložky v pracích práškoch fungujú len do určitých teplôt. Platí to napríklad pre enzýmy, ktoré výborne fungujú na škvrny od jedla alebo krvi.
Aviváž "zalepí" štruktúru vlákna
Každý vie, že aviváž sa na funkčné materiály nepoužíva. Ale prečo nie? Na bežné prádlo sa aviváž pridáva kvôli zmierneniu prejavov statickej elektriny a tiež na zmäkčenie látky, zlepšenie jej vlastností pri žehlení a zníženie krčivosti. To docieli účinná látka v aviváži tým, že vytvorí tenkú, elektricky vodivú vrstvu na vláknach oblečenia. Polypropylénové vlákna, ktoré tvoria väčšinu nášho funkčného bežeckého oblečenia, však takúto starostlivosť nepotrebujú. Pri použití avivážu tá tenká, elektricky vodivá vrstvička, upchá štruktúru tkaniny, ktorá zaisťuje odvod tepla a vody od tela a z funkčného materiálu nám vyrobí nepriepustnú deku. Ak vám už ale ruka s avivážou ubehla, nezúfajte. Počas ďalších praní aviváž štruktúru vlákna opustí a funkčné vlastnosti bielizne sa obnovia.
Aviváž áno či nie? Ako prať prepotené športové prádlo
Športové oblečenie je po tréningu plné škvŕn od potu, prípadne iných telových tekutín vrátane krvi, o tráve, bahne, hline a ďalších nešpecifikovaných hmotách nehovoriac. Prečítajte si, ako svoje milované oblečenie udržať v kondícii aj pri takomto nasadení a prečo rozhodne nepoužívať aviváž.
