Cookies

Súhlasím Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.

Test: Nové ridery sú ako dobrý priateľ. Nesklamú

Test: Nové ridery sú ako dobrý priateľ. Nesklamú
Moja prvá skúsenosť s modelom tenisiek Mizuno Wave Rider bola koncom roku 2011. Netušil som, do čoho idem, tenisky som si objednal po dohode s kamarátom cez internet. Prvý dojem bol skôr negatívny – model Rider 14 bol ťažký, mal masívnu pätu. Postupom času som ale začal objavovať aj pozitíva tohto modelu.

Jednou vecou som si bol istý – v Rideroch by som nešiel na žiadne preteky. Ale pri tréningovej báze som zistil, že ťažkopádny obal Riderov má svoje výhody. Hoci je oficiálne Rider uvádzaný ako cestná obuv, do lesov sa hodí minimálne rovnako. Zatiaľ som nedospel do takej fázy (a dúfam, že nikdy nedospejem), aby som trénoval na asfaltových cestách. Rider má vrúbkovanú podrážku, ktorá postačuje na terénne nerovnosti lesného prostredia. Zároveň tlmí kontakt s ostrými nástrahami prírody (kamene, šišky, korene, skryté konáre). Vysoká päta mierne otravuje pri správnom behu cez prednú časť chodidla, ale ak bežec vkladá do svojho tréningového procesu v prírode aj odrazové cvičenia, ocení pružnú výstelku modelu, ktorý pripomína terénny stroj vytrvalca. Wave Rider je v mojom ponímaní dobrý model na tréningy. Na pretekoch by mi prekážala jeho váha a neforemnosť. Klady a zápory sa pri modeli 14 vyrovnávali v pomere 50:50.


Mne však takýto ukazovateľ nepostačoval. Pre svoj tréning chcem mať obuv, ktorej klady prevýšia zápory. Preto som si nebol istý, či by som ešte niekedy uvažoval nad Riderom. Veď oveľa lepšie skúsenosti mám s ľahšími Precisionmi, ktoré sú stvorené na rýchly beh, majú aerodynamickejší tvar, nízku pätu a bez mihnutia oka si ich vezmem na preteky v lesnom prostredí. Keď sa začiatkom roka na webe objavil katalóg nových modelov, pamätám sa, čo ma zaujalo najviac. Bol to nový, proklamovaný model Riderov – Wave 16. Prvý dojem bol ohromný pre ich vizuálnu stránku. Žltá farba so mnou komunikovala. Povedal som si, škoda, že sú to Ridery. Spomenul som si najmä na ich váhu. Staršie modely sa aj pre svoje vyššie gramy odporúčali pre bežcov vo váhovej kategórii okolo 80 kg. Ja som minimálne o desať kíl ľahší. Lenže pozor! V popise teraz svietil údaj 280 g, ktorý sa od toho predchádzajúceho výrazne líšil (310 g). Váha sa podľa toho prispôsobila váhe modelu Precision. To bolo takmer revolučné zistenie a v anglickom popise na ňu aj upozorňovali výrazným písmom – odľahčený model, ktorý spĺňa vysoké požiadavky.


Na pretekoch v Hodoníne mi môj známy priniesol krabicu, v ktorej sa ukrývali práve tieto tenisky. Vraj aby som skúsil. Už pred týždňom som si kúpil svoje zamilované Precisiony a neplánoval som, začínať si opäť aj Riderkami. Lenže bola to opäť tá farba, ktorá ma oslepila pri otvorení krabice. Rozhodol som sa, že nový druh vyskúšam v praxi. Posledná vec, ktorá by ma odradila od toho, aby som si šestnástky kúpil, bola vyššia päta. Lenže pri skúšobnom behu som ju necítil a ani teraz pri tréningoch nemám pocit, že by mi vyšší profil obuvi dramaticky prekážal. Možno som si už zvykol. Nový rider je elegantný, ľahučký a univerzálne použiteľný. Na rozdiel od napríklad Wave Precision je chránený po bokoch na exponovaných miestach syntetickým pásom, ktorý zabráni rýchlemu opotrebovaniu sa materiálu. Ak pri štrnástke som tvrdil, že pomer výhod k nevýhodám bol pol na pol, s novým modelom mám už iba pozitívne skúsenosti. Našiel som dobrého priateľa na spoločné behy po prírodných chodníčkoch. A to sa vždy cení.


12.6.2013   /   Testy   /   Autor: Jakub Valachovič

Fotogaléria

Ďalšie články