Kedy ste začali behať?
Vaša motivácia na začiatku bola schudnúť a formovať si postavu?
Áno. Ale postupne to prinieslo ďalšie benefity. Po schodoch sa mi kráča ľahšie, mám lepšiu kondíciu a celkovo sa cítim sa lepšie. Na začiatku bolo mojim cieľom schudnúť.
Zmenila sa za ten čas vaša motivácia k behaniu?
Úplne. V devätnástich som nemala žiadny zhon. Keď som začala robiť novinárčinu, prišiel s tým súvisiaci stres. Zistila som, že behanie je mojou psychohygienou. Keď mám zlý deň, beh mi zlepší náladu. Endorfíny mi pomáhajú prekonať náročnejšie dni. Dnes je moja motivácia k behu, aby som sa cítila v pohode.
Ste súťaživý typ?
Vôbec. Môj muž behá na čas, meria si ho a záleží mu na tom. Ja si síce čas meriam v aplikácii, ale nezáleží mi na tom. Keď mi aplikácia zahlási, že idem tempom 7 minút na kilometer, nepridávam. Iba ma to zaujíma. Behám podľa toho, ako sa cítim. Nemám ani ambíciu sa zlepšovať, zvyšovať si počet kilometrov alebo zlepšovať si čas.
Rozmýšľate aj počas behania o práci, alebo si triedite myšlienky?
Využívam čas na to, že si niečo vypočujem. Niekedy sú to podcasty, inokedy hudba. Ale skôr mi beh pomáha nepremýšľať. Snažím sa myslieť len na svoj dych a sledujem, kde je môj pes. Ale poznám ľudí, ktorí počas behania vymýšľajú rôzne veci.
Behávate aj so psom?
Nie vždy. Zvyknem ho brávať, keď idem napríklad na hrádzu.
Aké to je behať so psom? Máte ho na vôdzke?
Mávam ho na voľno. Je to veľmi vychovaný, aktívny pes. Je mu jedno, či si chcem zabehnúť 20, 10 alebo 5 kilometrov. On si pobehuje a je v pohode. Keď behám, iba ho sledujem, či je v dohľade. Poznám bežcov, ktorí majú psa na vôdzke, ale mňa by to asi ani nebavilo.
V decembri ste si dali s ľuďmi, ktorí vás sledujú na sociálnej sieti, výzvu, že chcete odbehnúť 100 kilometrov. To je pre vás veľa či málo v rámci mesiaca?
Mala som kedysi výzvu 120 kilometrov na mesiac, a to už bolo na mňa veľa. Vtedy však išlo o charitatívny projekt. No bola som unavená. Spolu s cvičením toho bolo dosť. Ale neskôr sa mi ozvali ľudia, aby som dala novú výzvu, pretože ich to motivuje a chceli sa do niečoho zapojiť. Tak sme spravili vianočnú decembrovú výzvu. Znížila som to na 100 kilometrov. To mi prišlo ako reálnejší cieľ. Sto kilometrov za mesiac je pre mňa trochu viac ako bežne. Ale je to stále zvládnuteľné.
V jednom statuse ste napísali, že najradšej beháte v hnusnom počasí. To bolo myslené ironicky?
Nechodíte behať spoločne ani s manželom?
S manželom máte záľubu v cestovaní. Máte nejaký zážitok z behania v zahraničí?
Veľmi dobre sa mi behalo v Barcelone, je to krásne mesto, aj v Spojených štátoch. Behala som v New Yorku aj v Tampa Bay. Keď si idete zabehať v zahraničí, spoznáte mesto z iného uhla. Zakaždým je to veľmi zaujímavé. Ja si rada chodím zabehať, aj keď sme v Prahe. Odporúčam to každému, uvidíte veľa nových vecí, ktoré si inak nemusíte všimnúť.
Sledujete aj bežeckú módu? Záleží vám na tom, ako ste oblečená?
Je mi to úplne jedno. Jediné, čo mi roky prekážalo, boli tenisky v šialených farbách. Prijala by som nejaké decentné. Dlhšie mi trvalo, kým som našla také, s ktorými som spokojná. Ale musím priznať, že som dostala bežeckú bundu, ktorá mi zmenila život.
Roky som bola presvedčená, že je jedno, čo máte oblečené. V lete to naozaj platí. Tam nevidím rozdiel medzi šortkami za pár eur a drahými. Keď nie je zlé počasie, tak na tom skutočne nezáleží. Ale teraz som dostala bundu, ktorá je tenká, neprefúkne ju a je nepremokavá.
Ak ste nedávno objavili funkčné oblečenie, v čom ste behali predtým v zlom počasí?
Zaujímate sa o behanie a sledujete nové trendy?
Vrátili ste sa k behaniu hneď?
Beháte úplne bez bolesti?
Nemuseli ste vymeniť tvrdý povrch za lesný?
Určite je viacero ľudí, ktorí majú problémy s chrbticou a obavy
z návratu k behaniu. Čo by ste im odporučili, aby mohli naďalej
športovať?
Keď mi vyskočila platnička, bola to hrozná bolesť. Nič podobné som nezažila. Týždeň som bola v nemocnici. Bolesť som mala hlboko v pamäti.
Odhodlávala som sa k behaniu. Každý deň som chodila na bežecký pás a pustila som si rýchlosť chôdze s tým, že veď po chvíľke sa rozbehnem. Dva mesiace som chodila na pás a nedokázala som behať. Iba som chodila, pretože som mala blok, že si behaním môžem ublížiť. Po dvoch mesiacoch som sa nakoniec rozbehla. S pomocou lekára a fyzioterapeuta som blok a obavy prekonala. Preto, ak máte nejaké problémy, netreba zúfať.
Je pravda, že ľudia chcú dnes rýchle riešenia a nie sú ochotní na niečom dlhšie pracovať?