Cookies

Súhlasím Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.

Vydarené preteky? Každé, kde mám z behu radosť, tvrdí bežec, novinár a fotograf Peter Kováč

Vydarené preteky? Každé, kde mám z behu radosť, tvrdí bežec, novinár a fotograf Peter Kováč
Na skutočne kvalitnú športovú fotku ešte stále čakám, tvrdí bežec, novinár a fotograf v jednej osobe PETER KOVÁČ, majster Slovenska v cezpoľnom behu na 4 km.
Preteky mužov v krose na 4 km na tohtoročnom slovenskom šampionáte v cezpoľnom behu v Betliari sa niesli v réžii „behajúcich dvojičiek“ Petra a Michala Kováčovcov.

Odchovancov atletiky MŠK Žiar nad Hronom, ktorí v súčasnosti behajú v bratislavských kluboch (Peter v AO TJ Slávia STU, Michal v AK Run for Fun), delilo v cieli iba päť sekúnd. Mladší Peter tak v Betliari úspešne zavŕšil tohoročný zlatý hetrik. Z titulu majstra Slovenska sa tento rok tešil v behu na 1500 metrov v hale i na otvorenom štadióne. Michal lanský bronz z krosu pretavil v cennejšie striebro.

Peter Kováč sa pod vedením erudovaných trénerov a pedagógov postupne vypracoval na dobrého bežca, kvalitného novinára a úspešného fotografa. O jeho pohotovom videní sveta cez objektív fotoaparátu sa môžete presvedčiť aj v magazíne Behame.sk.


Prečo ste si zo športov vybrali atletiku?

Pravdou je, že až do sedemnástich rokov som sa nevenoval žiadnemu športu. Mal som síce aktívne detstvo – jazdili sme na bicykloch, na lúke sme hrali futbal, na rybníku hokej, ale neuvažoval som o tom, že by som nejaký šport robil aj súťažne. Všetko sa začalo až na gymnáziu v Žiari nad Hronom. Na úvodnej hodine telesnej sme bežali dvanásťminútovku, známy Cooperov test. Odbehol som v ňom 3200 metrov a profesor povedal, že ide o veľmi kvalitný výkon. Bol prekvapený, že nerobím žiadny šport a odporučil mi, aby som sa prihlásil do miestneho atletického klubu. A tak som o niekoľko dní prišiel na svoj prvý bežecký tréning. Vďaka prvému trénerovi, ktorým bol Miroslav Rybarský, som získal k behu kladný vzťah.

Kedy ste sa atletickému tréningu začali venovať systematicky?

Prakticky hneď ako som začal chodiť na atletiku, som k behu pristupoval s plnou vážnosťou. Trénoval som každý deň, poctivo a tvrdo – často oveľa viac, ako mi kázal tréner. A to bola chyba. Síce sa mi darilo zlepšovať sa, ale na druhej strane som bol veľmi často chorý, keďže telo, ktoré nebolo pripravené na takú záťaž, bolo unavené. Trvalo mi niekoľko rokov, kým som si uvedomil, aký dôležitý je oddych a regenerácia. Až potom bol môj tréning skutočne systematický.

Keď ste sa v roku 2019 stali prvýkrát majstrom SR v behu na 1500 metrov, konštatovali ste, že sa vám to podarilo po jedenástich rokoch tvrdej športovej prípravy. Kde sa vo vás zobrala taká húževnatosť a nepoddajnosť?

Keď som s behaním začínal, vôbec som neuvažoval o tom, že by som raz mohol vyhrať majstrovstvá Slovenska. Motiváciou bolo zlepšovať sa v behu na 1500 metrov, ktorý bol mojou najsilnejšou disciplínou. Reálna šanca vyhrať seniorské majstrovstvá Slovenska prišla až neskôr, mal som veľkú radosť, keď sa mi túto šancu podarilo využiť.

Aké to bolo, keď ste sa na večernom behu Nitrou v roku 2015 ocitli na stupni víťazov po boku dvojičky – brata Michala? Vy ste zvíťazili a on dobehol o 22 sekúnd po vás druhý…


Skvelý pocit. V cieli som bol naozaj šokovaný. Brat Michal dovtedy nebehával a prekvapením pre mňa bolo, že sa vôbec postavil na štart. Spolu s ním tam stálo aj viacero skvelých bežcov a tak by ma príjemne prekvapilo akékoľvek jeho umiestnenie v prvej desiatke. Počas pretekov som nestíhal sledovať, ako sa bratovi darí, o to väčšie bolo moje prekvapenie, keď prišiel do cieľa tesne za mnou. Bol to pre mňa šok. Príjemný šok.

Stalo sa Vám niečo podobné predtým?

Možno práve spomínané preteky v Nitre boli pre Michala impulzom, aby začal behávať pravidelne. Odvtedy sa výrazne zlepšil, vďaka čomu sme obsadili prvé dve miesta viackrát. Na konci novembra sa nám to podarilo na majstrovstvách Slovenska v cezpoľnom behu, čo si cením zo všetkých „bratských double” jednoznačne najviac. Byť prvý a druhý na majstrovstvách Slovenska medzi mužmi je predsa unikátny a veľmi cenný úspech.

Na ktorý svoj výsledok ste najviac pyšný?

Najviac si cením výkony na 1500-metrovej trati. Ale tento rok som bol spokojný aj s výsledkom na behu Devín – Bratislava (11,6 km). Zabehol som ho za 36:21, čo je tempo 3:09 na kilometer.


Ktorý tréner Vám v atletickej príprave dal najviac?

Doteraz ma trénovali traja tréneri a každý z nich mi bežecky veľmi pomohol. Avšak najviac som sa zlepšil pod vedením súčasného trénera Štefana Mereša. Považujem ho za najskúsenejšieho trénera na Slovensku. Je veľký profesionál a takisto skvelý človek.

Ktoré preteky v kariére považujete aj s odstupom času za svoje najvydarenejšie?

Neviem povedať jedny konkrétne preteky, ale rád spomínam na tie, pri ktorých som mal z behu radosť a prišiel som do cieľa s pocitom, že som na trati naplnil cieľ, s ktorým som sa postavil na štart.

Ako sa dá bez problémov skombinovať vrcholová atletika s vysokoškolským štúdiom?

V porovnaní s inými športmi, napríklad s cyklistikou či triatlonom, nie je atletický tréning až tak časovo náročný. Takže skĺbenie so štúdiom nebolo problémom. Dalo sa to zvládnuť.

Prečo ste si vybrali štúdium žurnalistiky?

Na gymnáziu som ešte nemal jasno, čomu by som sa chcel venovať. V žurnalistike som videl široké možnosti uplatnenia sa, tak som sa prihlásil.

Čo bolo u vás skôr: záujem o športovú žurnalistiku alebo o športovú fotografiu?

Ťažko povedať. Šport, fotenie aj písanie mám rovnako rád a ich kombinácia sa akosi prirodzene stala pre mňa prácou.
Čo najradšej fotíte? V akej oblasti sa dokážete ako fotograf najviac realizovať?

Fotiť som začal približne pred desiatimi rokmi a hlavnou motiváciou bolo zachytenie prírody. Tú fotím stále najradšej, no musím uznať, že krajinárska fotografia patrí medzi jednoduchšie žánre. Napríklad portrétna či dokumentárna fotka kladú výrazne väčšie nároky na kreativitu a kvalitu.

Ktorú svoju fotografiu so športovou tematikou považujete za najúspešnejšiu a najvydarenejšiu?

Netrúfam si označiť jednu konkrétnu fotku. Myslím, že na skutočne kvalitnú športovú fotku ešte stále čakám.


Ako špičkový atlét ste zvyknutý biť sa o víťazstvo s konkurenciou. Skúšate podobne o prvenstvo zabojovať aj na fotografických súťažiach?

Pravdupovediac, v atletike som oveľa súťaživejší ako vo fotení, kde sa do súťaží zapájam len sporadicky. Myslím si, že som odfotil viacero pekných fotiek, no len málo dobrých. Pretože dobrá fotka vôbec nemusí byť pekná a na druhej strane, to, že je fotka pekná jej nijako negarantuje, že je aj dobrá. Keď raz budem fotiť viac dobrých fotiek ako pekných, zrejme budem sebavedomejší na zapájanie sa do súťaží (smiech).

Podľa čoho ste vyberali vaše bežecké fotografie do tohto rozhovoru? Mali ste hneď predstavu, po ktorých siahnete?

Len pre doplnenie, pri fotení sa cielene nezameriavam na bežecké fotografie a väčšinou fotky vznikli spontánne ako vyústenie toho, akou súčasťou môjho života sú beh a fotografovanie. Pri výbere fotografií som sa snažil vybrať momentky s peknou prírodnou scénou a poukázať na to, akým krásnym športom dokáže byť beh a pohyb v prírode.

Aké méty si dávate pred seba ako bežec – vytrvalec?

V atletike je výhodou, že si športovec môže veľmi ľahko porovnať svoj výkon s kýmkoľvek na svete. Vďaka tomu jasne vidím, že časy, ktoré mi na Slovensku stačia na majstrovský titul, sú takmer všade inde len nevýrazným priemerom. Nerobím si preto ilúzie o olympiáde či majstrovstvách sveta. Mojím cieľom je byť zdravý, mať z behu radosť a venovať sa mu najlepšie, ako mi to možnosti a okolnosti dovolia. Ak sa to podarí, dobré výsledky a najmä výkony sa určite dostavia. Sám som zvedavý, aká bude ich hodnota.

V bežeckej kariére sa orientujete na trate od 800 do 10 000 metrov. Vaše osobné rekordy majú hodnotu 1:55 (800), 3:53 (1500), 15:40 (5000) a 32:09 (10 000). Ktorú z tých disciplín považujete za svoju najdôležitejšiu a chcete sa jej v budúcnosti venovať prioritne?

Doteraz som všetku svoju energiu sústredil na súťaže v behu na 1500 metrov a ostatným tratiam som sa venoval len minimálne. Verím preto, že mám ešte veľké rezervy najmä v dlhších disciplínach. Minimálne rok ešte obetujem behu na 1500 metrov, no potom by som sa chcel sústrediť na 5 a 10 km. Ak by som mal povedať nejaký konkrétny vysnívaný výkon, asi by to bolo 10 kilometrov pod 30 minút. Zatiaľ mám však k tejto méte poriadne ďaleko.
3.1.2020   /   Rozhovory   /   Autor: SZ   /    Foto: Peter Kováč

Fotogaléria

Ďalšie články