Volko je s kempom v Turecku spokojný, ale už sa tešil domov na Vianoce s rodinou

Volko je s kempom v Turecku spokojný, ale už sa tešil domov na Vianoce s rodinou
Bývalý halový majster Európy na 60 m a trojnásobný medailista z kontinentálnych šampionátov pod strechou Ján Volko našiel azyl pred stredoeurópskou chladnou klímou a prísnymi slovenskými pandemickými opatreniami až v tureckom Beleku. Päť týždňov tvrdo makal pod dohľadom trénerov Nade Bendovej a Róberta Kresťanka. V rozhovore pre atletika.sk vraví, že sa cíti silnejší ako pred rokom a jeho forma približne päť týždňov pred prvým štartom v halovej sezóne 2022 s vrcholom na marcových MS v srbskom Belehrade naberá celkom sľubné kontúry.
Na sústredení v Beleku ste strávili od 14. novembra do 19. decembra päť týždňov . Nebolo vám už dlho, necnelo sa vám za domovom?

Úprimne – aj áno. Na konci sústredenia som sa už tešil, že budem konečne znovu doma. Netešil som sa však na podmienky, aké na Slovensku máme, ale predovšetkým na rodinu a na to, že sa vrátim do bežného kolobehu s množstvom drobností, ktoré mi v Beleku chýbali. Inak sme sa však mali v Turecku super.

Pôvodne ste sa mali v tréningovom centre Gloria Sports Arena pripravovať len do 12. decembra, pobyt ste si však o týždeň predĺžili. Dôvod?

Na Slovensku sa zavreli haly, športoviská a, žiaľ, celý šport dostal opäť stopku. Keďže som nemal dôvod ponáhľať sa domov – v škole som nemal prezenčné vyučovanie – rozhodli sme sa ostať ešte týždeň navyše. Bola to veľmi dobrá voľba.
Na čo najviac ste sa tešili po návrate domov, čo vám v Beleku najviac chýbalo?

Na moju posteľ, na ktorú som zvyknutý, ktorá je lepšia ako hotelové… (úsmev) V Turecku nám nebolo zle, ale päť týždňov mimo domova je už dosť. S pribúdajúcim časom mi čoraz viac chýbali celkom obyčajné veci, napríklad večerné sledovanie filmov s kamarátmi.

Podmienky v Gloria Sports Arene ste už dôverne poznali, teraz ste sa v tomto modernom športovom komplexe pripravovali už tretí raz. Prekvapilo vás niečo?

Ani veľmi nie, všetko fungovalo ako predtým, a – dobre. Jediná viditeľná zmena v režime fungovania bola, že jedlo v reštaurácii sme si nenaberali sami, ale servírovali nám ho kuchári.Ako sa vám darilo v príprave? Odmakali ste všetko, čo ste mali naplánované?

Myslím si, že celkom dobrá. Vypustil som len jediný tréning – výbehy do kopca – keďže ma boleli triesla. Našťastie, rýchlo to prešlo. Odviedli sme kusisko kvalitnej roboty a teším sa, že sa to začína dobre rysovať. So sústredením v Beleku som celkom spokojný a verím, že aj moji tréneri.

Za päť týždňov sa pri vás vystriedali viacerí sparingpartneri – Jakub Benda, Tomáš Košík a aj nový člen vašej tréningovej skupiny, nádejný štvorstovkár Tomáš Grajcarík z Nového Mesta nad Váhom. Ako zapadol do partie?

Zapadol medzi nás veľmi dobre! Čo sa týka jeho prínosu, bolo ho cítiť. Keďže je ešte mladý, má len sedemnásť, a doposiaľ neabsolvoval tento typ tréningov, občas nestíhal. V náročných tempových úsekoch mi však dosť pomohol. A nie iba on, ale takisto aj Kubo Benda. Som rád, že som sa mal za kým ťahať.

Ako ste na tom v porovnaní s rovnakým obdobím prípravy v predošlých rokoch?

Konečne som sa mohol venovať aj normálnej silovej príprave bez obmedzení. Cítim sa silnejší ako pred rokom, keď som sa pre problémy s chrbtom k tejto príprave nedostal a musel som dosť improvizovať. Teším sa, že tentoraz je to v poriadku a dúfam, že to takto ostane naďalej. V ďalších ukazovateľoch som plus-mínus na rovnakej úrovni ako v predchádzajúcich rokoch.
Čiže všetko smeruje k tomu, aby ste boli na halovú sezónu 2022 pripravený tak perfektne ako v minulých rokoch, keď ste šesťdesiatku behali na úrovni 6,55 – 6,60?

Verím, že aspoň taký rýchly bude aj tentoraz! Aby mi nič nebránilo opäť bojovať o popredné umiestenia, musím ostať predovšetkým zdravý. Merané tréningy signalizujú, že som na tom dobre a s formou to vyzerá veľmi sľubne. Nechcem však nič zarieknuť.

Na absolútnom atletickom vrchole ste už päť rokov, vaše telo dostáva rok čo rok poriadne zabrať a občas už aj zaprotestuje. Dlhodobo máte problémy s chrbtom, tesne pred olympiádou vás v príprave na Tokio stopol ľavý stehenný sval. Zdravotne ste už v poriadku?

Chrbát je zatiaľ v pohode, drží bez problémov. A zvyšok? Sem-tam sa čosi vyskytne, ale takéto drobné boliestky patria k životu šprintéra. Nie sú to však problémy, ktoré by mali skomplikovať moju prípravu. Najvážnejší problém, s ktorým momentálne bojujem, sú moje zuby – začali štrajkovať. (smiech) Ešte pred Vianocami idem k zubárke. Inak je však všetko v pohode.

Kto z popredných svetových či európskych atlétov trénoval v Beleku v rovnakom čase ako vy?

Keď sme prišli, trénoval tam belgický olympijský tím. V závere nášho sústredenia sme stretávali švajčiarsku tréningovú skupinu s tohtoročnými majstrami Európy do 23 rokov na dvojstovke Williamom Reaisom a na štvorstovke Rickym Petruccianim a aj oštepárov kouča Jana Železného na čele s Kubom Vadlejchom, takže nám bolo trochu veselšie.

Päť týždňov zavretý na jednom mieste v športovom komplexe, deň čo deň tvrdá drina – to veru nie je jednoduché. Ako ste si spestrili tento stereotyp?


Pozerali sme filmy, decká z nášho klubu Naša atletika chodili hrať v čase voľna biliard a všelijaké hry. Ja som tentoraz trochu viac oddychoval a riešil som okrem toho i svoje školské povinnosti. Ak by sme chceli ísť niekam na výlet počas voľného dňa, nebol by s tým problém, ale tentoraz sme neboli nikde. Kým bolo ešte dostatočne teplo, vybrali sme len na pláž do iného blízkeho rezortu.

Ako sa vám páčilo celkovo v Gloria Sports Arene v Beleku?


Pohyboval som sa v známom prostredí a už som vedel, čo môžem očakávať. Gloriu mám rád – jednak je tam skvelá strava a jednak aj skvelé podmienky na tréning, keďže všetko máme v jednom komplexe a nemusíme nikam chodiť. Všetko je na dosah, je to ideálne miesto na športovú prípravu.

U nás sú zimné tréningové možnosti vo všeobecnosti dosť biedne, no a do toho ešte negatívne zasiahla pandémia a s ňou súvisiace obmedzenia. Kedy najbližšie sa vyberiete na zahraničný tréningový kemp?

Predpokladám, že niekam do tepla vyrazíme ešte koncom tohto roka. Presný dátum nepoznám, všetko sa momentálne vybavuje. Odhadujem však, že odletieť by sme mali niekedy medzi 28. a 30. decembrom, no najneskôr 1. januára. Zatiaľ to vyzerá na Kanárske ostrovy.

Kde sa budete dovtedy pripravovať?

Keďže som zamestnaný ako profesionálny športovec v ŠCP, na mňa sa zákaz tréningov nevzťahuje, a preto budem využívať našu jedinú slovenskú atletickú halu Elán v Bratislave.

Halová sezóna už klope na dvere, blížia sa prvé vážnejšie mítingy. Už sa vykryštalizoval nejaký váš súťažný program, prípadne viete aspoň to, kde v roku 2022 začnete?


Po dohode s trénerkou Naďou Bendovou a manažérom Alfonsom Juckom by som mal štartovať v úvode sezóny 30. januára na mítingu Elán v Bratislave a potom 3. februára na Czech Indoor Gala v Ostrave.

Čochvíľa sú opäť Vianoce, pre mnohých najkrajšie sviatky v roku. Čím sú tieto sviatky pre vás, a na čo sa počas Vianoc najviac tešíte?

Vianoce sú čas, keď sa nikam neponáhľam, keď môžem byť s rodinou a naplno si užívať spoločnosť mojich najbližších. Škoda, že pre pandémiu to v posledných rokoch nefunguje ako zvyčajne. Napriek tomu sa teším na všetok čas, ktorý môžem stráviť s rodinou, lebo v poslednom období som s nimi bol máličko.
21.12.2021   /   Rozhovory   /   Autor: Gabriel Bogdanyi/atletika.sk/SAZ   /    Foto: SAZ/NAĎA BENDOVÁ

Ďalšie články