Cookies

Súhlasím Na naších stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Behame.sk.
Bližie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.

VIDEO: Nedovolila som hlave, aby sa mi plietla pomedzi nohy, hovorí majsterka Európy Zapletalová

VIDEO: Nedovolila som hlave, aby sa mi plietla pomedzi nohy, hovorí majsterka Európy Zapletalová
Emma Zapletalová zvládla v sobotu popoludní aj tretí – kľúčový – krok na ceste na európsky štvorstovkársky prekážkarský trón v kategórii do 23 rokov. Vraví, že na ceste za životným úspechom bolo dôležité mentálne nastavenie, aby zvládla rolu favoritky. V rozhovore pre web SAZ priznala, že vo finálovom behu odstavila hlavu a nechala ísť nohy. Aj preto dosiahla parádny výkon (54,28), ktorý jej dáva šancu na zaujímavý výsledok i na blížiacich sa olympijských hrách v Tokiu.
Asi ani vo sne ste nepredpokladali, že to pôjde až takto ľahko a titul získate s takmer sekundovým náskokom, všakže?

„Vôbec nie, ale verila som si. Vedela som, že mám šancu zvíťaziť, že na to mám, ale predpokladala som, že nedostanem nič zadarmo, lebo baby sú tiež rýchle. Myslela som si však, že to bude náročnejšie a zvediem tuhý boj o zlato.“

Tréner Peter Žňava vravel, že si bude musieť váš finálový beh pozrieť z videozáznamu viackrát a veľmi dôkladne, aby vôbec našiel nejakú chybu. Bol to aj podľa vás ideálny beh?

„Určite to bola moja najlepšia prekážkarská štvorstovka v kariére. Vyšla mi každá z desiatich prekážok, čo sa doposiaľ ani raz nepodarilo. Rytmicky bolo všetko O. K, vôbec som nezazmätkovala. Asi preto, že som sa stopercentne skoncentrovala na svoj beh. Možno tréner objaví nejaké drobné technické chybičky, ale také zaváhania, aké som robila v predchádzajúcich pretekoch, sa vo finále neobjavilo ani jedno. Prvý raz som zvládla desať prekážok bez veľkej chyby.“

Z dokonalého behu vyplynul aj skvelý čas – rekord SR i šampionátu 54,28. Vy i tréner ste už viackrát povedali, že sa cítite na výkon pod 55 sekúnd. Čas 54,28 však zrejme vyrazil dych aj vám. Či nie?

„Očakávala som výkon na úrovni 54,60, na taký som sa cítila. Môj odborný konzultant Miro Vavák však podľa toho, čo som odbehala v tréningoch a podľa jeho pozorovaní na pretekoch, tipoval, že ak mi všetko vyjde, môžem v tomto roku zabehnúť dokonca čas 54,30. A – mal pravdu. On už viackrát predpovedal nejaké veci a vždy mu to vyšlo. Je neuveriteľné, aké má skvelé oko, a ako dobre ma odhadol.“
Koho ste považovali za najvážnejšiu súperku v Tallinne?

„Fínku Viivi Lehikoinenovú, keďže mala po mne druhý najlepší osobný rekord. Poradie za mnou ma však celkom prekvapilo, Fínka ostala bez medaily. Gallegovú som na striebornej pozícii neočakávala a bronzová Gigerová potvrdila, že sa vie na šampionáty dobre pripraviť – na každom získa nejakú medailu. Aj preto som s ňou počítala, práve ona bola tá, ktorá mohla najviac prekvapiť.“



Aké mentálne náročné bolo zvládnuť tlak a najmä fakt, že ste hlavná favoritka na zlato?

„Bolo to dosť náročné. Na jednej strane áno, bola som favoritka, ale snažila som sa nepripúšťať si to. V rozcvičke pred finále som z toho mala trochu stres, ale rýchlo som sa upokojila. Stavila som na vieru v svoje sily: verila som, že to vyjde, lebo mám natrénované. Nedovolila som hlave, aby sa mi plietla pomedzi nohy! Nechala som ísť nohy a znemožnila som hlave, aby ich brzdila. Sústredila som sa stopercentne na každú prekážku a tak vyzeral aj výsledok.“

Ako ste už priamo v Tallinne odbúravali myšlienky, že ste hlavná favoritka na zlato? Ako ste sa ich snažili dostať von z hlavy?

„Nemyslela som na to, že idem bojovať o medailu, či nedajbože o zlato a nemyslela som ani na to, že som hlavná adeptka na titul. Myseľ som si nastavila pred štartom finále na to, že chcem zvládnuť bezchybne desať prekážok. Pomáha mi, keď myslím na preteky, na zdolávanie prekážok a nie na výkon, umiestenie či súperky. Táto stratégia vyšla aj dnes.“

Tallinnský šampionát má prívlastok covidový, platia protipandemické opatrenia, takže atléti poznajú len hotel a štadión. Prechádzky a relax v estónskej metropole je tabu. Čo ste robili vo voľnom čase?

„Väčšinou som oddychovala vo svojej izbe. Medzi jednotlivými behmi však zvyčajne aj tak nie je priestor na iný typ relaxu. Snažila som sa čo najviac zregenerovať. Podarilo sa! Vo finále som sa cítila najlepšie z troch súťažných dní, nastavenie môjho tela bolo ideálne.“


Už pred letnou sezónou ste deklarovali, že ME do 23 rokov sú váš hlavný cieľ. Onedlho však budete štartovať na olympiáde v Tokiu, kam môžete ísť bez tlaku či stresu. Veríte, že aj v Japonsku prekvapíte?

„Európsky šampionát a úspech na ňom bol pre mňa prvoradý, až potom nasledovala olympiáda. Splnila som v Tallinne cieľ, všetko zo mňa opadlo a v Tokiu naozaj nebudem mať dôvod byť pod tlakom či byť nervózna. Pokúsim sa dostať sa do semifinále – to sme si s trénerom vytýčili ako základný cieľ. Ak by som zopakovala výkon, aký som dosiahla v tallinnskom finále, mohlo by sa mi to podariť. Dám do toho všetko, aby to vyšlo.“

Vravíte semifinále, ale v redukovaných svetových tabuľkách, kde sú maximálne tri prekážkarky z jednej krajiny, ste na skvelom ôsmom mieste. A v tokijskom finále pobeží osmička… Je olympijské finále s Emmou Zapletalovou reálne?

„V Tokiu pôjdem postupnými krokmi – ako pred tromi rokmi na juniorských MS v Tampere. Vtedy bol môj cieľ dostať sa do semifinále a v ňom bežať čo najlepšie. Prebojovala som sa až do finále, skončila som piata. V Tokiu sa budem snažiť dostať sa do semifinále, v ňom bežať čo najlepšie a uvidíme, čo z toho vzíde.“

Mnohí experti vraveli, že v Tallinne vás nik nemôže predbehnúť. Ste vraj natoľko suverénna, že Zapletalovú môže zdolať iba Zapletalová. Vnímali ste to tak aj vy?

„Bola som jasná favoritka, ale stať sa môže čokoľvek. Ak by som aj vo finále prehrala, no takým výkonom, ako som predviedla, brala by som to tak, že vyhral niekto lepší. Som však šťastná, že som konečne tak trochu prekonala sama seba, že mi beh vyšiel dokonale a výrazne som si zlepšila osobný rekord.“

O vás hovoria, že ste v atletických záležitostiach absolútna profíčka, nič nepodceníte a dbáte na každý detail. Ste taká aj v bežnom živote?

„Áno, ale povedala by som, že atletika je môj život. Všetko sa točí okolo nej. Tréner vraví, že som 24-hodinová atlétka. Pred týmto šampionátom to platilo dvojnásobne. Veľmi som si dávala pozor, aby som nič nepokazila, sústredila som sa na každú drobnosť. Tieto tri dni v Tallinne boli nesmierne náročné najmä psychicky. Potrebovala som sa udržať v správnom nastavení. Mentálne to bolo všetko ťažšie ako fyzicky.

Už na budúci týždeň v piatok odlietate do atletického predolympijského kempu v Urajasu. Nájdete si čas na oslavu vášho tallinského triumfu?

„Titul asi oslávim doma s rodinou, ale stále platí trénerova zásada, že oslavovať môžem jeden deň – 24 hodín po pretekoch, a potom sa už musím koncentrovať na ďalšie preteky. Áno, zlato na ME do 23 rokov je úspech, ale nemôžem sa odviazať, lebo sezóna pokračuje. A ďalšie preteky sú tie najvýznamnejšie na svete – olympijské hry.“
11.7.2021   /   Rozhovory   /   Autor: Gabriel Bogdanyi/atletika.sk/SAZ   /    Foto: SAZ/atletika.sk

Ďalšie články