New York? Láska na prvý pohľad
Beh je pre ňu terapiou. „Oblasť, v ktorej pracujem, je dosť náročná na rozmýšľanie, často som pociťovala potrebu ísť si vyčistiť hlavu a byť tak trochu iba sama so sebou. Beh je na to ideálna príležitosť,“ hovorí 32-ročná manažérka z Bratislavy Petra Prekopová.
Do New Yorku zavítala na maratón druhýkrát, predtým v roku 2013. Veľké jablko, ako znie prezývka najväčšieho amerického mesta, ju očarilo.
„Atmosféra na maratóne v New Yorku bola nádherná. Počasie nám tiež vyšlo. Diváci boli popri celej trati. Vlievali nám silu svojim povzbudzovaním. V cieli to tiež bolo nádherné. Dá sa povedať, že maratón v New Yorku je u mňa láskou na prvý pohľad. Precítiť tú obrovskú mnohotisícovú masu ľudí na najväčšom svetovom maratóne je zážitok na celý život," zdôraznila Prekopová.
Pripomenula, že maratónom vtedy žije celé mesto. Bežci prebehnú cez päť štvrtí americkej metropoly, spoznajú tunajšie mosty, na ktoré chodci môžu iba počas maratónu, inak na nich kraľujú kolóny áut. Ulice sú úplne zaplnené obyvateľmi mesta i návštevníkmi z celého sveta. Iba samotných bežcov je na trati okolo 50 tisíc! To je totálne ľudské mravenisko...
Pred troma rokmi dosiahla čas 3:17:43, teraz bola o tridsať minút pomalšia. Ale Petra aj s týmto rezultátom bola spokojná. Pre ňu nebol rozhodujúci výsledný čas, ale šanca zúčastniť sa na najväčšom svetovom maratónskom podujatí v uliciach New Yorku.
„Keď som sa chystala do New Yorku prvýkrát, behala som podľa tréningového plánu, ktorý mi určoval, že týždenne mám absolvovať približne 70 kilometrov, mesačne nad dvesto. K tomu ešte posilňovňa, rôzne iné cvičenia. Snažila som sa to striktne dodržať, lebo na maratón sa nedá ísť bez poctivej bežeckej prípravy. Maratón si vyžaduje dobrý tréning."
Petra je šéfkou bežeckého klubu SHEruns a dušou približne 40-člennej skupiny rekreačných bežkýň, ktorý v marci 2016 vyhlásili v rámci ankety Runnig Gala za druhú najpopulárnejšiu bežeckú komunitu na Slovensku. Na striebornú priečku v súčasnej bežeckej komunite ju vybrali milovníci behania na Slovensku, ktorí sa zapojili do internetového hlasovania.
„Nebehám iba maratóny. Chodím aj na kratšie vzdialenosti, polmaratóny a cestné desiatky a podobne. Veľmi rada mám aj lesné behy a krosy. Preto pravidelne chodím na Vajnorský minimaratón, Dračí beh, na beh z Rače do Lamača a podobné krosy v Malých Karpatoch, ktoré mám veľmi rada. Vyskúšala som si Night Run v Bratislave i na Donovaloch,“ konštatovala.
Tento rok má pred sebou dve veľké méty: Berlínsky maratón a horský beh na Mont Blanc. Chce sa pokúsiť vybehnúť zo Chamonix až na strechu Európy.
„Za roky, čo systematicky trénujem, som zistila, že beh zvyšuje odolnosť voči krízam každého druhu. Keď človek dokáže prekonať krízy, ktoré zažije počas dlhého behu, nadobudne väčšiu silu a sebavedomie aj do bežného života. Začne si viac veriť," nezaprela Petra Prekopová v sebe erudovanú bežeckú motivátorku a propagátorku.
Z ľudského mraveniska vyžaruje energia
Prvý maratón v živote dostala ako darček k narodeninám od manžela. Hoci dovtedy absolvovala najdlhšiu trať na Národnom behu Devín – Bratislava. Ale Zuzana Stoličná zvládla aj 42 kilometrov v talianskej Florencii.
„V roku 2007 som bola s manželom na maratóne v Mníchove. Bežal hlavnú disciplínu, ja desať kilometrov. Po dobehnutí do cieľa som čakala na neho a sledovala nadšenie maratóncov. Mojej pozornosti neuniklo, že keď dokončili svoju súťaž, úplne sa rozžiarili. Bolo na nich vidieť, akí sú šťastní z toho, že prekonali sami seba. Priznám sa, že v dobrom slova zmysle som im to závidela. Vtedy som si v duchu povedala, že raz by som si maratón chcela vyskúšať aj ja," začala rozprávanie o svojej ceste k maratónskemu behu Zuzana
„Svoj nápad som povedala aj manželovi, len čo dobehol do cieľa. Asi ma v tej eufórii zle pochopil, lebo po návrate domov ma prihlásil na prvý voľný maratón, ktorý v počítači našiel. Bol to maratón vo Florencii. Na prípravu, pravda skôr mentálnu ako kondičnú, som mala iba mesiac... Keď som sa bránila, že to nezvládnem, upokojil ma, že celú trať bude bežať so mnou - a že maratón vo Florencii mám ako darček k narodeninám. Slovo dodržal, odbehol ho celý po mojom boku. Preto som začala behať maratóny ako 39-ročná."
Dnes už má Zuzana Stoličná za sebou 54 maratónov. Bežala v Rajci, Rige, Barcelone, Paríži, aj v Severnej Amerike.
„Ak mi to pracovné povinnosti a zdravie dovolia, každý rok sa snažím odbehnúť šesť maratónov. Tri v jarnej časti sezóny, tri počas jesene. Medzi nimi zvykneme mať mesačnú pauzu, ale keď cestujeme do zahraničia, bežíme s týždňovou prestávkou aj dva maratóny tesne za sebou. Prvý raz sme sa k tomu odhodlali v apríli 2010, keď sme spojili maratóny v Paríži a vo Viedni. Celkom sme to zvládli. Zopakovali sme to aj v októbri 2013 v Toronte a Niagare. A najčerstvejším prípadom našich ,,zlepených" maratónov je minuloročná dvojička Washington - New York.“
Pred odchodom do New Yorku a Washingtonu sa snažili nájsť o týchto maratónoch čo najviac informácií.
„Veľa nám o maratóne v New Yorku aj vo Washingtone porozprával skúsený maratónsky bežec Vilko Novák z Bratislavy. Je to náš zábavný a veľmi erudovaný maratónec. Naše maratónske slniečko. Má už cez sedemdesiat rokov a bežal možno všade, kde sa maratóny organizujú. Veľmi rád nám priblížil atmosféru podujatia v New Yorku i Washingtone. Upozornil, na čo si máme dať pozor. Vďaka nemu sme vedeli, čo nás v zámorí čaká," vysvetlila 48-ročná vytrvalkyňa v drese AKV Bratislava.
Podľa Zuzany Stoličnej dianie v New Yorku prekonalo očakávania. Zaujalo ju najmä to, že maratónom žilo prakticky celé mesto. Ulice boli veľkým mraveniskom ľudí.
„Z masy ľudí a diania okolo vyžarovala obrovská energia. Hoci sme s manželom čerstvo mali v nohách Washington, ktorý sme bežali týždeň predtým, maratón v New Yorku som zvládla za 3:36:22. Uvedomujem si, že ja už rekordy lámať nebudem. Viac ma teší, že vďaka môjmu hobby môžem spoznávať nové krajiny, mestá, ľudí. Každý maratón na mojom konte je dar od života. Som rada, že ich ešte dokážem behať na celkom slušnej úrovni," hovorí Zuzana Stoličná.
Najkrajší zážitok má z maratónu v Rotterdame. „Bolo to v apríli 2012. Bežala som celkom v pohode, no asi od 28. kilometra mi začal pomáhať úplne cudzí človek, Holanďan. Stále sa pri behu otáčal, ukazoval mi, kadiaľ mám bežať, kde to bude pre mňa lepšie. Jednoducho udával tempo a viedol ma najkratšou cestou do cieľa. Aj jeho zásluhou som si urobila osobný rekord 3:15:54. Keď som dobehla do cieľa a zbadala ten čas, okamžite mi vyhŕkli slzy do očí. Bola som veľmi šťastná, že som to dokázala. Padli sme si do náručia a silno sme sa objali. Poďakovala som mu za pomoc. Niečo neuveriteľné a krásne. Boli to veľmi silné emócie," dodala 48-ročná Zuzana Stoličná.
Amsterdam ho nadchol, no nevráti sa
Bývalý atlét Slávie UK Bratislava Peter Sivák sa k pravidelnému behaniu vrátil po dlhých 20 rokoch. Začal opäť trénovať, lebo si chcel vyskúšať maratón. Doteraz ich má na konte päť. Zatiaľ posledný absolvoval minulý rok v Amsterdame.
„Prečo práve Amsterdam? Chcel som si vyskúšať nejaký veľký maratón. Najlepšie v Európe a najlepšie na jeseň, keď už nie je tak teplo. Jarnú časť sezóny nemám dobrú. V zime tiež nechodím na maratóny, lebo mnohokrát je zlé počasie a najmä rýchlo sa stmieva," vysvetlil bývalý bežec na 800 - 1500 m, ktorý najlepšie roky v službách kráľovnej športu prežil v období 1989 - 1993.
„Maratón v Amsterdame som si užil, ako sa patrí. Bežalo sa mi veľmi dobre, nemusel som riešiť žiadnu väčšiu krízu. Eufória v cieli bola ohromná, dosiahol som čas 3:19:40, s čím som bol nadmieru spokojný. Chodím na maratóny s bežeckou skupinou, preto prežívame pozitívne emócie spolu ešte intenzívnejšie. Je iné tešiť sa z úspechu na maratóne ako sólo bežec, a iné oslavovať v skupine rovnako naladených ľudí," tlmočil Peter Sivák svoj pohľad na amsterdamský maratónsky víkend.
Zdôraznil, že pri maratóne je dôležité, aby bežec nepodľahol okoliu, aby sa nepustil do súťaženia s oveľa rýchlejšími bežcami. „Myslím si, že po piatom maratóne som sa naučil, ako tieto vzdialenosti behať. Na vlastnej koži som zistil, v ktorom úseku trate treba ušetriť energiu, aby z nej človek mohol profitovať v závere. Aspoň si myslím, že to už viem."
Amsterdam ho nadchol, no na repete ho asi nikto nezlomí. „Chcem sa stále posúvať ďalej. Raz chcem bežať ešte väčšie maratóny ako bol Amsterdam. Chicago, Boston, Londýn, Tokio. To sú méty, ktoré som si postavil pred seba," reagoval Peter Sivák a pokračoval: „Mojou veľkou túžbou je pritiahnuť k maratónu čo najviac kamarátov. Veď behať je dnes veľmi moderné. Navyše, mnoho zážitkov z maratónu sa dá prezentovať na verejnosti aj cez sociálne siete. Aj to je súčasný trend. My máme v skupine bežca, ktorý v mladosti beh nezbožňoval. Skôr naopak. Dnes má na konte päť maratónov. To je veľká vec. Na takúto premenu sme pyšní. Je to naše spoločné víťazstvo," spokojne konštatoval Peter Sivák
