„Hneď v septembri som si povedal , že idem robiť kondičné tréningy pre verejnosť v Banskej Štiavnici. Začali sme na mestskom štadióne a na prvý tréning prišlo 23 ľudí. Mal som skoro slzy v očiach od radosti a nadšenia, ktoré išlo z ľudí a neboli tam len deti z mojej školy, ale aj z iných škôl a dokonca aj dospelí,“ opisuje začiatky Róbert Petro. „Týždne ubiehali a prišla zima, nebolo kde trénovať, ale riaditeľ školy nám poskytol telocvičňu a zrazu to začalo fungovať. Začal som realizovať aj bežecké, nielen kondičné tréningy a samozrejme, že som videl aj potenciál v niektorých individualitách. V marci začali behy oslobodenia a do auta som vzal pár šikovných a hneď sme žali úspech, potom sme už chodili aj na troch autách a stále sme chodili ako hviezdy, lebo deti brali medaile odvšadiaľ,“ pokračuje predseda ŠK Atléti BS Banská Štiavnica. Bežci štartovali napríklad vo Zvolene, Krupine, Sielnici, Handlovej, Žiari nad Hronom, Leviciach, Žarnovici, či Hornej Ždani. „Vedel som že nastal čas odčleňovať tréningy pre výkonnostných a všeobecných, tak to vlastne riešime dodnes. Klub som založil preto, aby som relevantne porovnal výkonnosť detí na maximálnej úrovni.“
Miesto pre každého, kto má záujem
Prioritou klubu je mať širokú základňu a postupne napredovať a zbierať úspechy. V klube sú aj športovci, ktorí chcú len systémovo trénovať pod odborným vedením a nemajú ciele súťažiť. Na tréningoch sa atléti delia podľa toho, do akej skupiny patria. „Riešime to na rôznych úrovniach, trénujem dospelých na Spartan race, skokanov, šprintérov, oštepárov, bežcov, a máme aj kondičné tréningy na chudnutia, takže je potreba to triediť. Snažím sa robiť pre všetkých maximum, potom sa mi to vráti vo výsledkoch,“ hovorí tréner banskoštiavnických atlétov a dodáva: „Venujem sa každému, kto prejaví záujem a chce, ale predovšetkým je to mládež, na ktorej mi záleží určite najviac.“
Podmienky na tréning majú atléti z Banskej Štiavnice asi ako väčšina klubov na Slovensku. K dispozícii majú 400-metrový škvárový štadión, telocvičňu, samozrejme prírodu a cesty. „Môj sen a pomaly cieľ je vybudovať v Banskej Štiavnici tartanový ovál,“ netají sa svojimi plánmi do budúcnosti Róbert Petro. Mesto žiaľ zatiaľ klubu nepomáha nijako, po písomnej žiadosti atlétov odbili s tým, že mali o dotáciu žiadať v decembri. „Klub vznikol v apríli a založil som ho až vtedy, keď som videl, že to má zmysel. V decembri ešte nič nebolo isté, ale asi som mal fabulovať, aspoň by sme možno niečo dostali, žiaľ smola,“ opisuje situáciu predseda klubu. Zatiaľ sa musia atléti spoliehať na súkromných sponzorov, majú však aspoň klubové dresy na preteky, ktoré im zaplatila jedna firma.
Úspechy atlétov z Banskej Štiavnice
Medzi najväčšie úspechy zatiaľ patria dve zlaté medaile z M-SsAZ a tri bronzové medaile z M-SR. Za úplne najväčší úspech je považovaný štart Hany Hudecovej na MS dorastu v behu do vrchu, kde skončila na peknom 33.mieste. „Som neskutočne šťastný človek, dosiahli sme asi to, čo iné kluby po rokoch. Od jesene sa venujem príprave bežcov. Je jasné, že nemôžem na nich naložiť a po pár mesiacoch skončia so zraneniami, nechuťou a podobne. Musel som na to ísť šalamúnsky a cez to všetko sme úspešní,“ vysvetľuje tréner Róbert Petro. Medaile na M-SR juniorov získali Jozef Gibala na 5000 m a Ján Marko na 1500 m, v doraste sa darilo Hane Hudecovej na 3000 m. Pozoruhodné je najmä 3.miesto Jána Marka na M-SR juniorov, ktorý je vekom ešte iba žiak. „Okrem medaily vzbudzuje obdiv výkon 4:15,60 čo je momentálne jeden z najlepších výkonov v Európe v jeho kategórii a splnil limit 4:16 do mládežníckej reprezentácie. Toto sú pre mňa veľké výsledky a som na ne neskutočne hrdý a šťastný. Teší ma, že môžem takéto šikovné deti trénovať.“
Latku nastavili atléti hneď v prvej sezóne vysoko. V septembri ešte môžu svoju medailovú zbierku rozšíriť na M-SR žiakov. „Latka je určite vysoko, ale to prišlo samé. Nie som typ, čo stanovuje a tvrdo za tým ide, ale na druhej strane je potrebné aby športovci vedeli, čo asi môžu dosiahnuť a o tom sa dosť často bavíme,“ myslí si predseda klubu ŠK Atléti BS Banská Štiavnica, ktorý hovorí aj o svojich snoch: „Neviem, čo bude o pár rokov, ale viem jedno, kým budem vládať, nik mi nevezme moje sny a ja viem snívať veľké sny, samozrejme v reálnych základoch. Sen sa však stane cieľom, keď mu dáte rozmer a to je dátum. Mojim cieľom je poslať z môjho klubu o 9 rokov bežca na OH. Viem ako, viem čo, viem kto, viem cestu, viem spôsob, ostatné je na športovcovi“.
Pri svojich plánoch do budúcnosti je však zároveň opatrný a je si vedomý, že talent nie je všetko. „Talentov na Slovensku už bolo veľa, ale zotrvať pri tvrdej práci a ísť si za úspechom, to bolí a nie každý to dokáže. Preto sa veľmi zameriavam na mentálnu prípravu svojich zverencov a tréningy berieme zatiaľ ako relax. Mám napríklad v klube 11-ročné dievča, ktoré bežalo 800 m za 2:40, alebo 10-ročného chlapca, čo bežal 1000 m za 3:36. Ale ako vravím, na Slovensku je takých šikovných mnoho, treba len prestať vravieť nemám čas a povenovať sa im, výsledky prídu. Keď zotrvajú pri behu 5 rokov, potom poviem, že ideme plniť limity na veľké preteky, dovtedy to vnímam iba ako ošiaľ, ale funkčný,“ s úsmevom hovorí Petro a dodáva: „Ak pôjde všetko tak, ako si prajem, zapamätajte si mená Hudecová, Marko, Červenák, Švenková, Kniebugl, Soldanová, či Zvrškovcová.“
