Príroda ma niekedy dojme k slzám, tvrdí ultrabežkyňa Mucková

Ako ste sa dostali k behom na dlhé vzdialenosti?

„Keď som sa po vysokoškolskom štúdiu v Bratislave vrátila domov, začala som spoznávať krásu Beskýd. Prechádzkami som tam trávila veľa voľného času. Motiváciou mi boli novovzniknuté preteky B7, ktoré sme s kamarátkou Zuzkou zvládli na hroznovom cukre. Bola som zvedavá, koľko moje telo dokáže, a to ma priviedlo na beskydské preteky LH24. Pokračovalo to ultrabehmi v horách na moravsko-slovenskom pomedzí a po roku a pol intenzívnej účasti na domácich pretekoch som si dopriala prvú súťaž vo veľkých horách v zahraničí.“

Pamätáte si na svoj prvý ultrabeh – preteky, ktoré sú zväčša dlhšie ako 100 km?

„Rozmýšľam, či môžem svoje prvé preteky B7 v roku 2011 považovať za ultrabeh. Absolvovala som ich skôr ako turistka. Na ďalšej súťaži LH24 na druhý rok som už aj behala. Bolo to v zime a v Beskydách napadlo veľa snehu. Slnko a azúrové nebo cez deň a žiariace hviezdy v noci. Vtedy som si užívala beh na mäkkom, zasneženom podklade.“

Čím si vás vytrvalostné behanie získalo?

„Som vytrvalostný typ, na krátkych a intenzívnych pretekoch sa trápim. Na ultrabehoch ma baví, že nie sú úplne o technike behu a bežeckej kondícii. Pretekár si musí dobre rozvrhnúť sily na niekoľko hodín. Pobyt v prírode a únik z bežného života sú skvelou psychickou relaxáciou.“

Aké najdlhšie súťaže ste dosiaľ absolvovali?

„V septembri 2016 som absolvovala kráľovskú súťaž Tor des Geants v talianskom údolí Aosta. Trasa merala 340 km a mala prevýšenie cez 30-tisíc metrov. Nebol to úplne bežecký výkon, keďže som toho dosť nachodila, najmä do kopcov. Čo sa týka dlhých tratí, ktoré som skutočne odbehla, najdlhší bol naposledy 144 km Orobia Ultra Trail s prevýšením 9 500 metrov alebo Pražská stovka s dĺžkou 130 km a prevýšením 5 350 metrov. Vyberám si súťaže, kde sú trate technické a majú veľké prevýšenie, takže o ozajstnom behaní moc hovoriť nemôžem.“

Ako vyzerá váš tréningový plán?

„Ešte do roku 2015 som trénovala len tak, že som sa zúčastnila na ultrabehoch a cez voľné víkendy som si dala pár prechádzok v Beskydách. V roku 2016 som začala jazdiť na cestnom bicykli, aby som spevnila telo, a pridala jogu. Na jeseň som sa začala učiť aj plávať. Stále som počúvala, ako ostatní chodia po pretekoch regenerovať do bazénu a bolo mi ľúto, že to neviem.“

Ako stíhate trénovať popri práci? Čím sa živíte?

„Tak to naozaj nestíham. Keď je dobré počasie, idem do práce na bicykli. Aspoň raz do týždňa sa snažím ísť na jogu, najmä v zimnom období. Do hôr sa dostanem len cez víkend. Pracujem v rodinnej firme, kde sa špecializujeme na športové úpravy spaľovacích motorov.“

Dodržiavate špeciálnu životosprávu?

„Pokusy sú, ale mám rada dobré jedlo, takže často zhreším. Vypustila som mliečne výrobky, snažím sa vyhodiť z jedálnička pečivo a celkom úspešne nahradzujem väčšinu sladkostí ovocím.“

Prečo ste sa rozhodli behať v minimalistických teniskách či sandáloch?

„V prvých pretekoch som si preťažila koleno. Mala som problém s ľahko vykrivenou chrbticou a nerovnomerným zaťažením tela. Vďaka cvičeniu s fyzioterapeutom som sa toho zbavila, ale bol to prvý výkričník. V teréne som tiež zakopávala o nerovnosti a často si vyvrtla členok. V roku 2013 som na akciách CS-1000 začala stretávať Honzu Suchomela, ktorý behával v minimalistických teniskách. Postupne som k nim prešla aj ja. V súčasnosti behám výhradne v barefootovej obuvi. Páči sa mi idea prirodzeného pohybu. Verím, že je to správna cesta.“

Prečo uprednostňujete behanie po kopcoch pred rovinou?

„Pretože do kopca nemusím behať a nie je hanba prejsť do chôdze. Nie som ukážkový bežec. Radšej si to „rúbem do kopca,“ ako sa hovorí u nás na Ostravsku. A dole to už ide samé. Gravitácia je kamarát, pokiaľ sa pod vami práve nepohne kameň, ktorý vás rozhodí do pádu. Beh v technickom teréne je pre mňa zábavnejší.“

Ultrabehy sú stále skôr mužskou záležitosťou. Ako vnímajú muži, keď ich predbehne žena?

„Pre veľa chlapov sú preteky úspešné vtedy, keď ich dokončia pred prvou ženou. Momentálne si to chlapi tak neberú, keď ich predbehne žena, lebo v našej komunite vieme, čo od seba môžeme očakávať. Hovorí sa, že ženy dokážu lepšie znášať bolesť a sú vytrvalejšie ako muži. Na týchto vlastnostiach sa postupne posúvam vo výsledkovej listine vyššie.“

Počas dlhých behov nie je núdza o rôzne zážitky. Aké sú vaše najpamätnejšie?

„Jeden z najsilnejších zážitkov bolo na pretekoch Tor des Geants, keď som na približne 210 kilometri mala obrovskú krízu pri stúpaní do sedla. Vyčerpaná som začala zostupovať do najbližšej dediny a dostala som chuť na rannú kávu a croissant. A to je dosť nereálne želanie na ultrabehu. Dodnes nechápem ako je to možné, ale v tej dedine bola za celých 340 km jediná občerstvovacia stanica, kde som skutočne ku káve dostala teplý croissant.“

Čo vás dokáže namotivovať, keď máte počas behu krízu?
„Väčšinou mi pomôže, keď dobehnem iného pretekára alebo, keď sa blíži občerstvovacia stanica. Tiež ma namotivuje jasné nebo pri východe slnka.“

Stalo sa vám, že ste pre vyčerpanie museli vzdať preteky?

„Prvé preteky som nedokončila, keď som mala zodrané slabiny od nových trenírok. Vtedy som to poriadne oplakala, teraz sa tomu smejem. Ďalšie preteky som vzdala už pre vyčerpanie. Bolo to na Malokarpatskej vertikále 2016. Mala som za sebou náročnú jeseň. Za päť týždňov som absolvovala Tor des Geants, Kopřivnický Everest a Javornícku 100. Na trati som dvakrát zablúdila a cítila sa totálne vyčerpaná. Cez víkend som sa tešila na návštevu kamarátov v Bratislave, tak som preteky prehodnotila len na pretiahnutie nôh a energiu ušetrila na víkend. V začiatkoch som sa nevedela dobre stravovať a v cieli som končila bez energie, na pokraji odpadnutia. Vtedy ma dostal do cieľa len adrenalín.“

Dokážete si počas pretekov užívať aj okolitú prírodu?

„Určite áno. Aj keď niekedy nahodím strojové tempo a okolie príliš nevnímam. Na každom behu si užívam výhľady. Príroda ma nabíja. Milujem ticho v nočnom lese, keď sa ocitnem na niekoľko hodín sama na trase. Výhľady z vrcholkov hôr sú odmenou za odpracované kilometre. Niekedy ma sila prírody dojme až k slzám.“

Ako vyzerá váš jedálniček počas pretekov? Doprajete si aj obľúbenú čokoládu?

„Každých tridsať minút sa snažím dať si kúsok gélu alebo si odhryznem zo sladkosti, hoci sa ich snažím obmedzovať. V tejto sezóne by som chcela fungovať najmä na sušenom ovocí a géloch, na ktoré nedám dopustiť. Hoci dobrá čokoláda nie je nikdy zlá. Na pretekoch pijem čistú vodu alebo si zamiešam BCAA v prášku. Neoverené iontové nápoje radšej nepijem.“

Máte výzvy, ktoré by ste chceli zvládnuť?

„Niektoré preteky by som chcela zopakovať s lepším časom. Napríklad Stefanik Trail by som chcela zabehnúť pod dvadsať hodín, ak hlavný organizátor nenatiahne trasu. S kamarátom sa tiež dohovárame na pretekoch dvojíc. Verím, že sa nám to podarí a nebudem ho brzdiť.“

Aký je váš vzťah k Slovensku, kde ste päť rokov študovali na vysokej škole?

„Na Slovensko sa rada vraciam – na konkrétne miesta aj za ľuďmi. Na Slovensku je krásna príroda a pokiaľ sa dá, idem na východ republiky aj mimo súťaží. Čerstvé zážitky mám zo zamrznutého Slovenského raja plného vodopádov.“

Na svojej webovej stránke píšete, že ste boli v škole veľkým šprtom. Spolužiaci vás asi nemali príliš v láske...

„Príliš nie, najmä na základnej škole. Bola som veľmi tichá a uzavretá. Vždy som mala spravenú domácu úlohu. Nikdy som nepatrila medzi obľúbencov, veľká zábava so mnou vtedy nebola.“

Ďalej ste prezradili, že ste sa pretancovali až na vysokú školu...

„Od šiestich rokov som chodila do základnej umeleckej školy. Po absolvovaní druhého stupňa tanečného odboru som tancovala so staršími dievčatami. Fungovalo to do prvého ročníka na vysokej škole. Vtedy som z časových dôvodov skončila. Prešla som si všetko - od základov baletu, cez ľudové až po moderné tance, ktoré ma oslovili najviac.“

Máte nejaké športové vzory?

„Šport sa do môjho života dostal až s ultrabehmi. Odkedy sa pohybujem po horách, mojimi veľkými vzormi sú Klára Rampírová a Zbyňa Cypra. Nie sú profesionáli, ale obyčajní ľudia, ktorí si cez víkend odbehnú od rodín a vďaka svojej vytrvalosti dokážu obsadiť na mnohých pretekoch najvyššie priečky.“