A mnohí z nich dokázali aj v tomto náročnom období pridať aj niečo navyše. Práve o týchto podujatiach sme sa pri koncoročnom bilancovaní rozprávali s viceprezidentom SAZ Ladislavom Ašványim, ktorý sa na mnohých z nich osobne zúčastnil a na vlastnej koži zažil ich neopakovateľnú a burcujúcu atmosféru.
S akými pocitmi ste bilancovali nedávno dokončený 8-kolový Bežecký pohár SAZ pre rok 2021?
Ak máme hovoriť o pocitoch, ktoré teraz v nás prevládajú, musíme hovoriť o spokojnosti. Najmä preto, že v súvislosti s pandémiou COVID-19 bol tohoročný seriál pretekov Bežeckého pohára značne limitovaný. Najmä platnými opatreniami. Aj napriek tomu bol však na slušnej úrovni, k čomu prispeli všetci organizátori. Pri tejto príležitosti by som im chcel vysloviť veľké uznanie. Veľmi si vážime, že aj v tejto ťažkej a zložitej dobe urobili pri organizácii jednotlivých kôl Bežeckého pohára veľmi dobrú prácu, za čo im chceme poďakovať. Bez ich nasadenia by sme s priebehom seriálu tak spokojní nemohli byť. Urobili veľmi záslužnú prácu pre celú bežeckú komunitu.
Čo sa vám v porovnaní s pôvodnými plánmi podarilo splniť a čo nie? Čo vás na tých nesplnených plánoch najviac mrzí?
Opäť by som začal tým, že bol covidový rok. A v tejto súvislosti by som vyzdvihol skutočnosť, že sme dokázali urobiť osem z deviatich plánovaných kôl. A hoci sme do Bežeckého pohára 2021 zaradili predovšetkým všetky majstrovstvá Slovenska na dráhe, na ceste, v krose i v behu do vrchu, podarilo sa nám do seriálu zaradiť aj niektoré behy pre verejnosť. To je posun v porovnaní s minulým rokom a v tomto trende chceme pokračovať. Potešilo nás, že hoci sme pre COVID-19 boli limitovaní počtom účastníkov a mali sme hygienikmi striktne nariadené čísla, aj tak sme sa dokázali v Bežeckom pohári zo športovej stránky posunúť na vyššiu úroveň. To je veľké plus tohoročnej edície Bežeckého pohára, čo nás všetkých teší.
Kým minulý rok sa pre COVID-19 podarilo úspešne dokončiť osem kôl z naplánovaných desať pokračovaní celoročného seriálu BP SAZ, tento rok organizátori aj napriek COVID-19 zvládli opäť osem z deviatich pôvodne naplánovaných. Zrušiť museli iba dve posledné – Národný beh Devín – Bratislava a cestný beh Hodonín – Holíč - Skalica. Predovšetkým vďaka čomu sa to podarilo?
Ako som už povedal, najmä vďaka ohromnému nasadeniu všetkých, ktorí sa podujali udržať pri živote svoje tradičné podujatia, ktoré sme tento rok zaradili do Bežeckého pohára. Ak by rezignovali a odriekli organizáciu podujatí, neboli by sme teraz takí spokojní, no na druhej strane treba povedať, že nik z tých organizátorov to nemal tento rok ľahké. Nikomu z nich by sme nemohli zazlievať, že sa svojho podujatia zriekli, že ho odložili o rok a podobne. Doba bola naozaj zlá.
S akým vaším najsilnejším zážitkom je spojená tohoročná sezóna Bežeckého pohára SAZ 2021?
Ohromným zážitkom pre mňa boli majstrovstvá Slovenska v krose, ktoré boli v Čunove. Nádherná akcia. K jej dobrej atmosfére prispelo množstvo detských bežeckých súťaží, ktoré boli pred vyvrcholením hlavných dospelých behov. Tak isto účasť 400 bežcov z celého Slovenska bola ohromná vec. Toto všetko sa totiž podarilo v náročnom covidovom roku, čo si musíme pri záverečnom bilancovaní stále pripomínať. Nebolo to vôbec jednoduché zorganizovať a zabezpečiť tak, aby sme počas šampionátu dokázali splniť všetky nariadenia a príkazy. Aby sme mohli doslova fungovať v bežeckej a atletickej „bubline“ a neporušiť prijaté pravidlá.
Kde, na ktorom podujatí vás najviac zaujala atmosféra, resp. prostredie? Na akom podujatí ste boli najspokojnejší ako jeden z jeho organizátorov?
Jednoznačne atmosféra a udalosti okolo tohoročného Národného behu Devín – Bratislava. V roku, keď sme si pripomenuli sto rokov od jeho založenia. Do poslednej chvíle sme nevedeli v akom formáte tieto preteky budú. A či vôbec budú… Bolo to zložité. Z tradičného jarného termínu sme ich preložili až na koniec novembra. Za rekordne krátkych desať dní sa nám prihlásilo viac ako 2300 bežcov. Všetci, ktorí sa prihlásili, boli plne očkovaní. Takže splnili všetky podmienky, ktoré úrady od nich žiadali. Veľmi chceli bežať tento legendárny národný beh. Žiaľ, šesť dní pred akciou sme im museli poďakovať za záujem o účasť na behu, museli sme ho zrušiť. Ale potom sme vymysleli akciu, na ktorej sa mohlo zúčastniť päť povolených bežcov. Ohromná vec! Vidieť týchto bežcov absolvovať tradičnú trať spod devínskeho hradného brala až do centra Bratislavy bol pre mňa jeden ohromný zážitok. Bol som jeden z tých, čo ich vítali v cieli. Naozaj ohromná vec. Navyše, medzi povolenými bežcami bol Július Lanátor, ktorý odbehol 38 ročníkov Devína. Od roku 1982 nechýbal ani na jednom ročníku! Ohromným číslom nie iba pre mňa určite je aj 950 bežcov, ktorí tento ročník Devín – Bratislava absolvovali iba vo virtuálnej forme. Teší nás, že do tejto akcie sa zapojili bežci nie iba zo Slovenska a Česka, ale aj z ďalších ôsmich európskych krajín. Virtuálny Devín sa bežal dokonca aj v Ekvádore. Podarilo sa nám vyzbierať 29 000 eur, ktoré sme venovali našim zdravotníkom, ktorí celosvetovej pandémii musia denno-denne čeliť v prvej línii. Aj to je veľká vec. Aj to je ohromný signál pre celú našu verejnosť. Od našej bežeckej komunity. Je to jasný dôkaz toho, že si ich ťažkú a zodpovednú prácu pri záchrane životov nesmierne vážime.
Čím a ako tohoročnú edíciu Bežeckého pohára SAZ oživil nový
česko-slovenský seriál Behaj lesmi, ktorý sa premiérovo bežal na
Slovensku?
V prvom rade tým, že
bežcom umožnil súťažiť v nedotknutých prírodných oblastiach Slovenska, v
ktorých sa doteraz bežecké preteky neorganizovali. Navyše, všetky tieto
súťaže prebehli v úzkej spolupráci s ochranármi prírody. Vďaka tejto
spolupráci má bežecká komunita na Slovensku šancu štartovať na ďalších
zaujímavých pretekoch. Behaj lesmi rozšíril ponuku lesných behov na
Slovensku. Tento nový seriál zaujal aj tým, že jeho organizátori sa
cielene zamerali aj na detskú atletiku. Pre malých atlétov robia
propagačné i súťažné akcie, cez ktoré im hravou formou chcú priblížiť
atletiku a beh v lese. V tomto sme našli spoločnú reč v rámci našej
Detskej atletiky, čo bolo najlepšie vidieť pri 3. kole Behaj lesmi v
Štiavnických vrchoch. Zúčastnilo sa na ňom veľké množstvo detí z celého
stredného Slovenska. Z ich účasti sme mali tiež veľkú radosť. Naši
koordinátori vedeli s nimi pracovať, vedeli pre nich urobiť súťaže. To
je tiež dobrá investícia do budúcnosti.
V týchto dňoch doťahujeme rokovania o našej
ďalšej spolupráci. Tento rok jedno z troch slovenských kôl tohto nového
seriálu bolo súčasťou Bežeckého pohára. Ako sme vyššie hovorili, bolo to
oživenie pre našu bežeckú komunitu. Bolo to oživenie aj pre nás, ale
niektoré veci musíme spoločne dostať na vyššiu úroveň. Ak sa nám to
podarí, bude to užitočné pre obe zúčastnené strany. Pre budúci rok
plánujeme zaradiť do Bežeckého pohára 2022 jedno alebo dve z plánovaných
piatich kôl seriálu Behaj lesmi. V tejto chvíli však neviem presne
povedať, ktoré to budú. Ešte o tom rokujeme.
Po
dobrých skúsenostiach s týmto seriálom v Devíne, Veľkej Fatre a najmä v
Štiavnických vrchoch bude opäť súčasťou Bežeckého pohára SAZ. Koľko kôl
aj vďaka nemu bude mať nový ročník BP SAZ? Koľko ich plánujete od jari
do zimy urobiť po celom Slovensku?
V tejto chvíli, aj vzhľadom na pandémiu,
ktorá nás už druhý rok sužuje, je to ešte predčasná otázka. Ešte je iba
december. Musíme sa nad tie plány všetci spoločne sadnúť a dať dokopy
celý súťažný kalendár Bežeckého pohára 2022. Ak by to však išlo podľa
našich predstáv, tých desať – dvanásť kôl by sme vedeli urobiť. Uvidíme,
ako to všetko dopadne, čo sa bude dať urobiť – a čo už nie.
V prvom rade ideme robiť na lepšej
propagácii celého projektu. Chceme ho viac priblížiť ľuďom, ktorí radi
behajú pre svoje potešenie, ktorí beh majú ako koníček. Tam vidíme
priestor rozšíriť náš záber. Chceme osloviť celú bežeckú komunitu.
Ako vnímate spätnú väzbu od účastníkov jednotlivých kôl Bežeckého pohára? V čom sú ich slová uznania a vďaky pre vás zaväzujúce a motivujúce?
Viete, my to nerobíme preto, aby nám ľudia ďakovali a chválili nás. To nie je náš primárny cieľ. Človek tak nadstavený nie je. Vyrastal som v bežeckej komunite, trénoval som v nej, funkcionárčiť som začal v nej. Bežeckej komunite vďačím za veľa, čo som v živote zažil. Profilovala môj život, môj postoj k životu. Preto cítim, že to treba robiť. Že treba tomu bežeckému prostrediu vrátiť aspoň niečo z toho, čo do mňa investovalo. Nie je to ľahká cesta, nie je to ľahká práca, ale treba ju robiť. Najmä teraz, v tomto ťažkom období. Naším cieľom je rozšíriť slovenskú bežeckú komunitu o ďalšiu schopnú generáciu. Chceme, aby aj cez krosy, cestné behy, lesné behy a behy do vrchu vyrástla ďalšia životaschopná generácia mladých a úspešných atlétov. Aj z tohto prostredia môžu vyjsť úspešní slovenskí reprezentanti. Len im treba dať šancu ukázať sa.