Načítavam...
Beháme.sk
Zvoľte veľkosť písma:
AaAaAaAaAa
Beháme.sk

Nepatrím k favoritom, necítim žiadny tlak a to mi vyhovuje, tvrdí pred halovými MS v Belehrade Ján Volko

Nepatrím k favoritom, necítim žiadny tlak a to mi vyhovuje, tvrdí pred halovými MS v Belehrade Ján Volko
Z halových majstrovstiev Európy má na šesťdesiatke kompletnú medailovú zbierku, na halových MS už bol vo finále šiesty ako najlepší Európan. Na svetový šampionát do Belehradu však necestoval v úlohe favorita, no je odhodlaný šprintovať čo najrýchlejšie a pobiť sa opäť o čo najlepšie umiestenie. „Základný cieľ je postúpiť do semifinále. Nevylučujem však ani krajší scenár, keďže na predošlých halových šampionátoch som bol schopný vygradovať formu v pravej chvíli,“ vraví pred halovými MS 2022 v Belehrade šprintér Ján Volko, zverenec trénerov Nade Bendovej a Róberta Kresťanka.
V akom mentálnom naladení ste cestovali na víkendové halové MS v Belehrade?

Je to fajn, cítim sa dobre. Myslím si, že všetko funguje, ako má. Necítim stres, nie som pod tlakom – na rozdiel od predošlých rokov, keď som patril do širšieho okruhu favoritov. Časy, ktoré som zabehol zatiaľ v tejto sezóne, ma neoprávňujú pomýšľať na nejaké popredné umiestenia. Preto sa teraz odo mňa nečaká medaila a ani nič podobné. Bez ohľadu na to sa však budem sa v Belehrade snažiť dosiahnuť čo najlepší výkon i umiestenie. Stať sa môže všeličo…
 
Dáva vám záverečná príprava dôvod na optimizmus?
 
Posledné dve súťaže – majstrovstvá Slovenska aj míting v Belehrade – pre mňa dopadli celkom dobre, dosiahol som celkom dobré výkony 6,68 a 6,69. Myslím si, že z nich môžem ešte čosi ubrať. Navyše, belehradské víťazstvo mi pomohlo zdvihnúť trochu sebavedomie a dobre sa naladiť pred svetovým šampionátom.
 
Čo naznačili posledné tréningy pred odchodom do Belehradu o vašej forme pred vrcholom halovej sezóny?
 
Plus-mínus som približne na takej úrovni, ako na začiatku januára, keď som si zlepšil osobáky na 150 aj 300 metrov. V niektorých ukazovateľom som síce pomalší, ale z toho nerobím vedu. V závere prípravy sme s trénermi najmä vylepšovali drobné detaily, ktoré som kedysi robil automaticky, ale v poslednom období som na ne trochu zabudol. Verím však, že sme na dobrej ceste a na halových MS to bude už v poriadku.
 
Ako ste na tom zdravotne?
 
Našťastie, nič ma netrápi, všetko je OK. Ak, pravda, nepočítam občasnú únavu.
 
Z vyše päťdesiatky šprintérov prihlásených na 60 metrov máte na konte až 32. najlepší tohtoročný čas – 6,68. Tabuľkovo teda nepatríte do okruhu favoritov ako na predošlých MS v Birminghame 2018 či európskych šampionátoch pod strechou. Vyhovuje vám takáto pozícia?
 
Áno, určite vnímam tento fakt ako výhodu. Už som to spomenul, že necítim tlak. Môžem len prekvapiť. Vzhľadom na moje výkony v sezóne sme si s trénermi stanovili cieľ postúpiť do semifinále. Všetko navyše bude len bonus.
 
Čo bude potrebné, aby ste tento základný cieľ splnili?
 
Určite bude nevyhnutné šprintovať aspoň tak rýchlo ako na slovenskom šampionáte v Bratislave či na belehradskom mítingu, ba možno ešte o kúštik lepšie. Predpokladám, že výkon 6,67 – 6,68 by mohol byť už postupový.
 

Necelé tri týždne pred svetovým šampionátom ste v jeho dejisku, belehradskej Štark aréne, vyhrali šesťdesiatku na mítingu so strieborným štatútom svetového halového turné…

Aj keď finálový výkon 6,69 nebol úplne podľa mojich očakávaní, víťazstvo mi pomohlo dostať sa do pohody. Keby som bol ešte aspoň o trošičku rýchlejší, sebavedomie mi mohlo stúpnuť ešte viac. Radosť z víťazstva i z faktu, že veci týkajúce sa samotného behu som urobil dobre a technicky správne, mi pred záverečným vylaďovaním formy na šampionát nepochybne zlepšili náladu.

Podobne ako v celej sezóne, ani na belehradskom mítingu ste neodštartovali zďaleka ideálne. Z blokov ste vybiehali zväčša medzi poslednými. Venovali ste sa v záverečnej príprave práve tomuto problému? Dalo sa s tým vôbec ešte niečo urobiť?

S trénerkou sme pracovali na tom, aby mojich prvých päť krokov po štarte bolo agresívnejších, aby som do úvodných metrov vniesol viac výbušnosti, ešte viac sa odrazil cez špičku a mal čo najkratší kontakt so zemou, aby to nevyzeralo tak, ako keby som stúpal do blata. Aj toto bola náplň mojich tréningov v posledných dvoch týždňoch. Na takýchto jemných detailoch sme pracovali azda najviac a verím, že sa to pozitívne prejaví na mojom výkone v Belehrade.

Na spomenutom mítingu v Belehrade ste si vyskúšali šprintérsku rovinku a zoznámili ste sa so zázemím Štark arény. Ako sa vám pozdáva hala, v ktorej sa bude bojovať o svetové medaily?

Hala je obrovská a – krásna. Ak bude zaplnená divákmi, bude v nej radosť súťažiť. Rozdiel je však v tom, že kým pred piatimi rokmi sme na belehradských halových ME šprintovali na povrchu značky Mondo, ktorý mne osobne – keďže je veľmi rýchly – vyhovuje, teraz bol podklad iný. Zrejme to je klasický tartan ako napríklad v Lievine. Asi však nebude pomalý, keď na ňom Marcell Jacobs dosiahol v rozbehu len tak poľahky 6,56… Či pobežíme na ´monde´ alebo na niečom inom, tým si nebudem zaťažovať myseľ. Ak máte natrénované, je úplne jedno, na akom povrchu sa súťaží.

Po piatich rokoch sa vraciate na šampionát do mesta, v ktorom ste senzačne vtrhli do európskej a svetovej špičky. Čo sa vám pri spomienke na zisk striebra na halových ME 2017 vybaví ako prvé?

Ťažko vybrať jediný konkrétny moment. Bolo to už dosť dávno a ja si, priznám sa, takéto veci príliš nepamätám. Ale celkovo si uvedomujem, že práve vtedy som vstúpil do sveta veľkej atletiky. Od Belehradu 2017 to začalo byť pre mňa zaujímavé – prišli i ďalšie medaily, začal som prekonávať rôzne rekordy a historické míľniky.

Na halových ME aj MS sa v posledných rokoch súboj o zlato na šesťdesiatke – rozbehy, semifinále, finále – odohráva v jediný deň. Vyhovuje vám tento súťažný formát?

Myslím si, že áno. Keďže som aj dvojstovkár a mám veľa nabehané, z pohľadu fyzickej kondície zvládam aj tento model. Do kariet mi hrá i skutočnosť, že v Belehrade budú ráno len rozbehy a ďalšie dve kolá – semifinále a finále – sú na programe až večer. Vlani na halových ME v Toruni sme absolvovali prvé dve fázy súťaže predpoludním a večer bolo už len finále, čo nebolo celkom podľa môjho gusta. Tak či tak, večer je už človek po celodennom psychickom vypätí poriadne ´vymlátený´. Hoci sú to len tri šesťdesiatky, takýto súťažný deň je nesmierne náročný.

Na doposiaľ posledných MS v roku 2018 v Birminghame ste senzačne postúpili do finále, skončili v ňom na skvelom 6. mieste ako najlepší Európan. Existuje podľa vás šanca zopakovať si finálovú účasť aj v Belehrade?

Hm… Musel by som mať určite i kus šťastia a zopakovať to, čo som predviedol na predošlých halových šampionátoch, kde som bol schopný vygradovať formu v pravej chvíli. Nevylučujem, že sa to nezopakuje aj teraz. Ak predvediem kvalitný výkon, a zabehnem čas okolo 6,60, a popri tom sa na mňa usmeje aj šťastie, mohlo by som sa znova prešmyknúť do finále.

VOLKOV PROGRAM NA HALOVÝCH MS 2022

(sobota 19. marca)
10.45 rozbehy
18.40 semifinále (?)
21.20 finále (?) 
17.3.2022 / Rozhovory / Autor: Gabriel Bogdanyi/ atletika.sk / SAZ /  Foto: SITA