Štefko nikdy nevynikal štýlom, ale behal rýchlo. Podobný prípad je aj Veronika Zrastáková. Nebehá ukážkovo, ale vlani sa stala štvornásobnou majsterkou Slovenska. Má tituly od piatich kilometrov až po polmaratón.
Porovnanie so slovenským rekordérom v maratóne je komplimentom. „Iste, je to potešujúce. Ale beriem to s rezervou. Viem, ako hrozne behám v porovnaní so súperkami,“ sebakriticky poznamenáva Veronika.
Beh ju bavil. Čím dlhší, tým viac
Zrastáková behá odmalička. K športu ju viedol otec Peter Zrasták, bývalý československý reprezentant a rekordér v behu na 1500 metrov. Neskôr dcére pripravoval tréningy, dával jej rady a rozprával o svojich zážitkoch.
„Beh ma vždy bavil. Skúšala som aj iné športy, ale nikdy to nebolo ono. Najskôr som behala šesťstovku, neskôr osemstovku,“ opisuje.
Majsterkou Slovenska sa stala prvý raz ešte ako dorastenka na osemstovke. Po skončení strednej školy však postupne prešla na dlhšie vzdialenosti a zistila, že dlhšie behy jej oveľa viac pasujú.
Momentálne je najlepšou slovenskou vytrvalkyňou. V apríli obhájila polmaratónsky titul v novom osobnom rekorde - 1:16:42 h. Za rok sa dokázala zlepšiť o viac ako tri minúty.
Trénera má len posledný rok
Zrastákovú si už dávnejšie všimli rôzni tréneri. Prichádzali za ňou s ponukami, že by ju radi viedli. Ona však všetkých odmietala. Pripravovala sa sama.
„Veronika je skôr utiahnutá a skromná. Vedel som, že odmietla viacerých trénerov. Ale na moju ponuku pristala, čo ma potešilo. A dnes mám ešte väčšiu radosť, keď vidím, ako sa za rok zlepšila,“ hovorí Matanin.
Zrastáková vraj dodržuje, čo si v príprave naplánujú. Skôr si pridá, akoby ubrala.
Láka ju kráľovská disciplína
V tomto roku už obhájila dva tituly spred roka – 10 000 m na dráhe a v polmaratóne. Jej najväčším cieľom je letná univerziáda v Neapole. „Bude to asi najväčšie svetové podujatie, na ktorom budem štartovať. Pobežím polmaratón, ale netrúfam si odhadnúť, ako dopadnem,“ hovorí o plánoch.
Lenže veľmi ju láka skúsiť si aj kráľovskú vytrvalostnú disciplínu – maratón. Zatiaľ ju tréner, sám výborný maratónec a účastník aténskej olympiády, brzdí.
„Ak by to bolo na mne, už by som ho bežala, ale tréner chce ešte počkať. Čím ma láka práve maratón? Neviem. Možno tým, že som ho ešte neskúsila. Čím dlhšia trať, tým viac ma baví. Zatiaľ si najviac užívam polmaratón,“ vraví.
Tréner sa len usmieva.
Po úspechoch nepoľavila
Zrastáková však nad olympiádou veľmi neuvažuje.
„Možno práve to je dobré, že nad tým nerozmýšľa. Mne olympiáda behá v hlave, ale teraz je cieľom univerziáda a zrýchliť na kratších vzdialenostiach,“ vraví Matanin. Priznal, že sa o tokijské hry zrejme pokúsia. Aj keby to nevyšlo, nič to. Veronika má na to, aby na olympiáde štartovala aj neskôr,“ verí Matanin.
Na olympijský štart by musela Zrastáková buď zabehnúť 10 km na úrovni 31:25 minúty, alebo maratón za 2:29:30 h. Limity sú veľmi prísne a splní ich zrejme malá časť atlétok. Ďalšie bežkyne doplnia organizátori podľa poradia vo svetovom rebríčku.
„Nad olympiádou ani nerozmýšľam. Veď ani neviem, aké je to zabehnúť maratón a môj čas na desať kilometrov je skôr priemerný. Na to, aby som sa zlepšila, by som musela výrazne pridať, a to mi príde teraz ako nereálne,“ opisuje.
Vlani si však nevedela predstaviť ani polmaratón za 1:16. „Áno, veď ma to aj prekvapilo. A v tom je to pekné. Zlepšenie prišlo postupne,“ reaguje Veronika.
U mladších športovcov sa stáva, že po prvých úspechoch sa rýchlo uspokoja. Nadobudnú pocit, že už sa udržia na tejto úrovni. Výnimiek je menej.
Medzi ne patrí práve Veronika Zrastáková. Hoci má za posledné roky viacero víťazstiev, dokáže sa stále zlepšovať.