BEHAME.sk>> Matej, gratulujeme k tomu, že v Londýne ste dodržali sľub, ktorý ste pred odchodom na olympiádu verejne dali – a v chodeckom maratóne na 50 km ste skončili v prvej desiatke? S odstupom času ste spokojní s týmto výsledkom?
Matej Tóth>> Ďakujem za gratuláciu. Musím otvorene povedať, že tiež som rád, že sa mi podarilo dodržať slovo (smiech). Nebolo to však ľahké. Ale z pretekov, ktoré som v Londýne absolvoval, mám s odstupom času naozaj dobrý pocit. Som rád, že som splnil cieľ, s ktorým sme do dejiska OH cestovali. Samozrejme, každý môže teraz povedať, že to mohlo byť ešte o niečo lepšie... Ale ja dodávam, že to mohlo byť aj horšie. Hlavná vec je, že som sa v týchto náročných pretekoch dostal do elitnej desiatky. To je predsa výsledok, ktorý sa počíta.
BEHAME.sk>>Čakali ste, že váš výkon 3:41:24 h bude v tejto silnej konkurencii stačiť „iba“ na 8. miesto?
Matej Tóth>> Nie. Absolútne nie! Čakal som, že čas 3:41:24 h bude stačiť na prvú šestku! Ak by niekto pred súťažou povedal, že čas okolo 3:41,00 h nebude stačiť na prvú šestku, neveril by som mu (dlhá odmlka). Tak rýchle preteky som už dávno nešiel. A to bola olympiáda! Som rád, že som sa udržal v prvej osmičke, hoci som sa do nej dostal až po diskvalifikácii Francúza Diniza, ktorý pôvodne prišiel do cieľa ešte predo mnou... Takže môžem povedať, že aj to ôsme miesto na OH bolo nakoniec doslova vymodlené (smiech). Bolo darom z neba.
BEHAME.sk>> Ak by rozhodcovia diskvalifikovali ešte aspoň ďalších troch – štyroch chodcov, mohol z toho byť najlepší slovenský atletický výsledok v ére samostatnosti?
Matej Tóth>>Ale to by nebolo férové! To by ma taký výsledok ani netešil. Fakt. Súperi na trati si tiež siahli na dno síl a chceli podať čo najlepší výkon. Išli naplno a podľa pravidiel. Ja som naozaj rád, že som sa v tej konkurencii – aj vzhľadom na priebeh súťaže – neprepadol niekde dozadu. Boli to veľmi rýchle preteky. Skupinka vpredu, v ktorej boli až traja Rusi, nasadila veľmi rýchle tempo. Nakoniec z toho bol aj nový olympijský rekord 3:35:59 h.
BEHAME.sk>>Pred odchodom ste predsa avizovali aj to, že niekto z chodcov sa môže totálne odtrhnúť a pokúsiť sa urobiť na olympiáde svetový rekord?
Matej Tóth>> Áno. Hovoril som to. Ale vtedy som to charakterizoval ako totálne zbláznenie a ešte horšie.... Na olympiádach sa predsa také vražedné tempo nikdy nešlo. Olympijsky chodecký maratón na 50 km je trochu aj o špekulovaní, taktike, prispôsobení sa súperom. Toto bolo nasadenie tempa hneď od začiatku až do konca. Sergej Kirďapkin išiel celých 50 kilometrov ako dobre namastené hodinky. A keď sa k nemu pridali ešte aj Austrálčan Tallent a Číňan, bolo jasne, že si rozdelia medaily, hoci aj ďalší dvaja Rusi dobre zozadu útočili.
BEHAME.sk>>Vy ste išli celý čas svojim tempom, nechceli ste zrýchliť a pridať sa ku skupinke, ktorá udávala tempo počas celého olympijského chodeckého maratónu?
Matej Tóth>> Mal som taký pokus, ale musím úprimne priznať, že som sa nechytal... Ak by som zachytil ich nástup, možno by som z toho niečo vyťažil – a možno nie. Ich nástup bol veľmi rýchly. Nemal som na to. Radšej som išiel svojim tempom a počas pretekov som si kontroloval svoj rytmus. Prišli na mňa aj krízy - a po 34. km to nevyzeralo ružovo. Bol som trochu v neistote, ako to celé dopadne. Rýchlo som však zareagoval, spomalil som tempo. Nepozeral som čas, snažil som sa ísť komfortne a šetril som sily. Napokon po dvoch kolách som sa dostal späť do svojho tempa, čo bolo opäť dobré. Ďalší záchvev prišiel na 46. km, túto krízu som tiež úspešne rozdýchal, ale aj tak sa musím priznať, že o prvú desiatku som bojoval až úplne do konca. Každá sekunda najmä v tých záverečných metroch bola veľmi vytrápená.
BEHAME.sk>>Je pravdou, že sa v prvú októbrovú nedeľu chystáte v Košiciach absolvovať polmaratón v rámci 89. ročníka Medzinárodného maratónu mieru?
Matej Tóth>> Áno, je to pravda. Košický maratón zo slovenských chodcov už bežali napríklad Pavol Blažek a Peter Tichý. Je to veľmi pekná reklama pre každého, kto si môže povedať, že absolvoval najstarší maratón v Európe. Ja som sa do Košíc chystal už viackrát, ale vždy mi do toho niečo prišlo. Raz to bolo zranenie, raz choroba, inokedy zasa klubové a reprezentačné povinnosti. Tento rok to všetko vyšlo tak, že môžem do Košíc cestovať. Samozrejme, prispela k tomu aj olympiáda v Londýne, ktorá mnohé naše veľké atletické podujatia posunula v kalendári dosť dopredu. Posledné chodecké preteky mám v pláne 28. septembra v Nitre a potom budem mať trochu voľnejší program. V rámci neho by som chcel ísť polmaratón v Košiciach. Pevne verím, že mi do toho tentoraz už nič nečakané nepríde (plachý úsmev).
BEHAME.sk>>Čo rozhodlo o tom, že celá rodina Mateja Tótha sa počas prvej októbrovej nedeli predstaví v uliciach Košíc a v ich blízkom okolí?
Matej Tóth>>Aby som pravdu povedal: naša rodinná rada. V Košiciach chce bežať otec, aj švagor. Do dejiska MMM sa chystá aj moja manželka a švagriná. Ony tam však idú iba ako podporný tím a chcú si do Košíc urobiť pekný rodinný výlet. Takže nemôžem zostať bokom a idem s nimi. Dúfam, že v Košiciach zažijeme pekné preteky, že si naplno užijeme perfektnú atmosféru, ktorá v košických uliciach panuje počas Medzinárodného maratónu mieru.
BEHAME.sk>>Podnetom na účasť v Košiciach bolo vlastne želanie celej rodiny. Trúfate si povedať, na aký výkon a výsledok v štartovom poli polmaratóncov ste schopní zaútočiť?
Matej Tóth>> Ak mám byť úprimný, svoj výsledok v polmaratóne si teraz netrúfnem predpovedať. Určite nie (smiech). Ale urobím všetko pre to, aby bol dobrý. Určite budem bežať na dobrý čas. Pravda, pokiaľ budem bežať (smiech). Neviem, či to skôr neodpochodujem (dlhá odmlka). Hlavne posledný kilometer, lebo ten je z polmaratónu najťažší (smiech).
BEHAME.sk>>Takže ako to bude s vami? Tých dvadsať kilometrov idete do Košíc prebehnúť alebo iba prepochodovať?
Matej Tóth>>Tak to v tejto chvíli ešte ani sám neviem (smiech). Neviem, čo mi svaly dovolia. Poslednú chodeckú akciu mám v Nitre 28. septembra a potom mám niečo viac ako týždeň, aby som svaly prinútil nie chodiť, ale behať. Za ten krátky čas sa pokúsim zmeniť chodecký tréning na bežecký, ale nebude to jednoduché. Keď sú nohy - a najmä svaly na nich - zvyknuté na chodenie, bude trochu problém prinútiť ich behať (dlhá odmlka). Takže zostaňme pri tom, že v nedeľu 7. októbra budem v Košiciach štartovať na polmaratóne. Či ho prebehnem, alebo iba klasicky prejdem, o tom sa definitívne rozhodnem až na štarte (smiech).
BEHAME.sk>>Vaši predchodcovia v chodeckej reprezentácii Pavol Blažek a Peter Tichý hlavnú súťaž MMM v Košiciach absolvovali už viackrát. Vy predsa v chodeckých súťažiach na 50 km pochodujete viac ako je klasický maratón. Nemáte ambície skúsiť si niekedy aj kráľovský maratón na klasickej trati 42 195 m?
Matej Tóth>>Kým budem aktívnym chodcom, tak určite nie. Povinnosti a tréningové zaťaženie mi to nedovolia, hoci zaradiť sa medzi chodcov, ktorí prebehli maratón v Košiciach, ma veľmi láka. Je to taká moja túžba, ktorú si niekedy chcem splniť. Dúfam, že sa mi to v živote podarí. Chodecká kariéra predsa má určité vekové limity a ja verím, že MMM v Košiciach sa bude behať aj vtedy, keď ja so športovou chôdzou nadobro skončím. Takže teraz verejne sľubujem, že keď skončím s aktívnou činnosťou, pokúsim sa aspoň raz bežať MMM v Košiciach. Keď tento maratón vydržal takmer 90 rokov, verím, že vydrží aj ďalej. Že bude Slovensku a Košiciach robiť dobrú reklamu po celom svete aspoň na takej úrovni, ako ju robí v súčasnosti. Verím, že práve Košice a Medzinárodný maratón mieru budú miestom, kde sa chodec Matej Tóth premení na maratónca Mateja Tótha (smiech).
