Martin Jajcay: „Sily do rúk mi vlievali najmä sanitári“

Martin Jajcay: „Sily do rúk mi vlievali najmä sanitári“
Martin Jajcay, 17-ročný študent 3. ročníka Gymnázia Laca Novomeského, trať Malého Devína spod Mosta Lafranconi na Vajanského nábrežie (2600 m) odskákal na jednej nohe s barlami v čase 28:33 min
Potlesk hodný víťaza hlavnej mužskej kategórie si v prvú aprílovú nedeľu cieli Malého Devína na Vajanského nábreží neďaleko Námestia Ľudovíta Štúra vyslúžil 17-ročný študent Gymnázia Laca Novomeského v Bratislave. Mladý športovec a aktívny hráč bedmintonového klubu Filozof Bratislava totiž celú 2600-metrovú trať Malého Devína odskákal s pomocou bariel na jednej nohe. V kategórii rekreační bežci skončil na 131. mieste.

„Keďže tesne pred Devínom som si pri chystaní balíčkov pre jeho účastníkov zlomil prst na nohe, rozhodol som sa, že preteky odskáčem na jednej nohe s barlami,“ povedal pre portál Behame.sk mladý húževnatý Bratislavčan a pri rozhovore v cieli si pozorne kontroloval čerstvý mozoľ na svojej pravej dlani.

„Vôbec som neuvažoval nad tým, že nebudem štartovať. To mi ani na um neprišlo. Také riešenie neprichádzalo do úvahy,“ rezolútne komentoval ďalšiu otázku Martin Jajcay, ktorý si úlohu nezvyčajnej hviezdy tradičného bratislavského bežeckého podujatia evidentne užíval plnými dúškami.

 „Atmosféra bola výborná, ľudia okolo trate ma povzbudzovali a tlieskali mi. Vedel som, že to tlieskajú mne, lebo nikto iný okolo mňa vtedy už nebežal. Bol to krásny pocit. Vychutnal som si ho,“ spokojne konštatoval sympatický mládenec, ktorého ani nešťastné zakopnutie a zlomený prst na nohe neodradili od zámeru „bežať“ Malý Devín.

„Prečo som to urobil? Chcel som ľuďom ukázať, že športovať sa dá aj na jednej nohe! Ale musíte chcieť. Kým druhí ľudia v čase ´Devína´ sedeli doma v obývačke pred televízorom, ja som bojoval sám so sebou. Chcel som tým ľuďom poslať určitý signál,“ uvažoval nahlas tretiak z  gymnázia v bratislavskom Ružinove.

„Podporu som mal najmä v sanitároch, ktorí išli celú trať spolu so mnou. Dávali na mňa pozor, morálne ma podporovali. Ich vytrvalé povzbudzovanie mi neustále vlievalo silu do rúk, ktoré mi nahradili smoliarsky zranenú nohu. Som šťastný, že som to dokázal. Teraz si od športovania tri týždne nútene oddýchnem,“ dodal Martin Jajcay.

7.4.2013   /   Rozhovory   /   Autor: Štefan Žilka

Ďalšie články