Maratónec Urban trénuje aj v noci a sníva o Riu

Jozef Urban>> Tešil som sa o to viac, že som vyhral doma v Košiciach, kde mám veľa známych, priateľov a rodinu. V maratóne to bol môj prvý titul majstra Slovenska, ale získal som ešte jeden titul na M-SR v behu do vrchu, ktoré sa konali 20. 9. 2009 v Oščadnici. Posledný kilometer pred cieľom v Košiciach, kde sa sústredilo najviac divákov, som mal neopísateľný pocit. Po celom tele mi behali zimomriavky. V očiach som mal slzy šťastia a pozrel som smerom do neba a spomenul som si na svojho nebohého otca. Otec bol veľký fanúšik maratónov a keď som bol malý, každý rok ma brával na Košický maratón. Vždy som mu hovoril, že ja tu raz ten maratón vyhrám. To boli prvé a najsilnejšie pocity, keď som bol ešte kilometer pred cieľom. Posledných 200 metrov to bolo ešte bláznivejšie, ľudia šaleli a kričali moje meno, vtedy som normálne zamrzol. Všetko sa mi to zdalo rýchle. Nestihol som ani ľuďom podať ruku, lebo som finišoval do cieľa. Keď som videl na časomere čas 2:25:34, tak som zdvihol ruky ako keby som bol víťazom. Bol to krásny zážitok, na ktorý nikdy nezabudnem a dúfam, že o tri roky keď sa budem pokúšať o limit na OH do Ria de Janiera, budú pocity ešte krajšie. Ale tento maratón zostane v mojom srdci už navždy nezabudnuteľný.

BEHAME.sk>>Prezradíte niečo z prípravy na MMM?

Jozef Urban>> Bola veľmi ťažká. Špeciálne som sa pripravoval tri mesiace. Nabehal som veľké množstvo kilometrov, niektoré aj v neskorých nočných hodinách. V noci som behal preto, aby som nevynechal žiadny tréning, pretože som musel skĺbiť prácu s tréningom. Pracujem v automobilke na tri zmeny (ranná, nočná, poobedná). Najhoršia zmena bola nočná, lebo som nevedel čo ma čaká. Mal som čo robiť s tréningami, čo sa týka nielen fyzickej, ale hlavne psychickej stránky. Preto ďakujem mojej priateľke, ktorá to všetko musela zvládať so mnou. V nočných hodinách chodila so mnou na bicykli. Ďalšou podporou bol kamarát Benjamín Živkov, ktorý sa taktiež pripravoval na maratón. Veľakrát som ho musel prehovárať na moju hodinu tréningu, ktorá bola väčšinou v noci. V hlave som mal iba jedno a to získať titul majstra Slovenska. Z tejto prípravy na maratón som absolvoval aj dva večerné preteky. Prvý beh Košice Night Run na 9 km (7. 9. 2012) som vyhral a bol som veľmi šťastný. Druhý večerný beh bol 15. 9. 2012 River Park v Bratislave tiež na 9 km a tam som sa umiestnil na 3. mieste pri dosť ťažkej konkurencii. Z týchto dvoch pretekov aj časy nasvedčovali tomu, že by som mohol zvládnuť maratón pod 2:30:00.

BEHAME.sk>>Na aký čas v maratóne si ešte trúfate?

Jozef Urban>> Nad touto otázkou som už dávnejšie rozmýšľal a je ťažké povedať, kam posuniem svoje hranice v maratóne. Dúfam a pevne verím, že to bude čo najlepší výkon. Nebudem tu rozprávať o nejakom svojom čase, pretože sú ľudia, ktorí spravia zo slona medveďa. Budem si zlepšovať svoje osobné časy pokiaľ budem môcť, ale každý človek má svoju hranicu, na ktorej končí. Môže to byť čas 2:18:00, 2:10:00, uvidíme...Alebo skončím na tom čase ktorý som zabehol v Košiciach - 2:25:34. Človek nikdy nevie.

BEHAME.sk>>Čo vás priviedlo k maratónu?

Jozef Urban>> Sám neviem. Mne sa maratóny páčia a páčili sa mi už od malička vytrvalostné behy. Ako som už spomínal, otec ma brával na Košický maratón povzbudzovať a vždy som sledoval tých najlepších, ako súperia medzi sebou a ja som tiež súťaživý typ. Otec pochádzal z Kavečian, kde sa koná každý rok Malý kavečiansky maratón dlhý 21 km. Odtiaľ som poznal veľa bežcov. Behával som tam už ako malý chlapec tie kratšie trate, kde som aj párkrát vyhral. Keď som mal 13 rokov, tak som hovoril otcovi, že mňa nebavia tie žiacke trate, že chcem ísť celý maratón. On mi na to povedal, že ešte nemôžem, pretože som na to malý. Bol som veľmi smutný. Čakal som, kým dosiahnem svoj vek a budem môcť štartovať a nakoniec som sa dočkal toho, že jeden rok som tam aj vyhral. Takže jeden z mojich snov sa mi splnil aj tu. Tiež som postupom času zistil, že na maratón ešte nie som zrelý a musím sa zlepšiť najskôr na kratších tratiach, až potom môžem bežať maratón.

BEHAME.sk>>Na aké preteky sa chystáte v najbližšej budúcnosti?

Jozef Urban>> Posledné dôležité preteky v tejto sezóne budú M-SR v krose 24.11. v Brezne.

BEHAME.sk>>Aké máte na M-SR v krose ambície?

Jozef Urban>> V krose mám tak trochu smolu, keď minulý rok som prehral s J. Szabom o jednu sekundu. Čo sa týka krosov, tak tam sa nedá veľmi bežať na čas, je to skôr o taktike, akú si pretekár zvolí. Minulý rok sme sa stali majstrami Slovenska v družstvách, tak skôr vkladám nádej do tímu. Mohli by sme obhájiť titul, to by som si veľmi cenil. S chlapcami vieme, že to bude ťažké, lebo sa pripravuje veľa tímov, ktoré posilnili svoj káder mladšími a rýchlymi bežcami. My samozrejme pomýšľame na víťazstvo a budeme oň bojovať. Ja sa pokúsim obhájiť 2. miesto z minulého roka, prinajhoršom chcem skončiť do 3. miesta. Ale ak bude všetko v poriadku, tak by som sa chcel pokúsiť o titul majstra Slovenska aj v krose. Viem, že tam bude veľká konkurencia a bude to veľmi ťažké a napínavé.

BEHAME.sk>>Máte nejaké bežecké sny?

Jozef Urban>> Myslím si, že každý bežec má svoje bežecké sny, ja tiež. Pamätám si, že jeden z mojich veľkých snov bol kedysi dostať sa do najlepšieho klubu na Slovensku, ktorým bol TJ Obal Servis Košice. Tam boli strašne veľké hviezdy. Rád spomínam na to, ako ma oslovil tréner Pavol Madár. Priznám sa, že som ani nevedel, kto to vlastne je. Až po čase som zistil, že patril medzi najlepších maratóncov v Československu. Keď ma zobrali, tak som tomu nemohol uveriť. To bol jeden z mojich veľkých snov na začiatku. Teraz som trochu vyrástol a nosím aj väčšie trenírky. Preto sú aj moje sny trochu väčšie. Ako prvý by som spomenul Medzinárodný maratón mieru v Košiciach, kde by som chcel raz vyhrať (ale je to naozaj iba sen). Každé jedno veľké podujatie, na ktoré by som sa dostal, by som si nesmierne vážil, lebo viem, že sú to moje veľké sny. Ale mojím najväčším snom je dostať sa do Ria de Janiera na olympijské hry, ktoré sa budú konať v roku 2016. Vtedy budem oslavovať 30 rokov. To by bol môj najkrajší darček, keby sa mi to splnilo. Urobím všetko pre to, aby som sa tam dostal. Ten kto ma pozná vie, čo som schopný pre to urobiť.

BEHAME.sk>>Máte bežecké vzory?

Jozef Urban>> Jeden z nich pochádza z Košíc a vyhral aj MMM časom 2:14:10. Tento človek má u mňa veľký obdiv a rešpekt a určite ho všetci poznáte. Volá sa Róbert Štefko a jeho osobný rekord v maratóne je 2:09:53.

VIZITKA