BEHAME.sk>> Lucia, ako dlho ste sa chystali oznámiť športovej verejnosti, že ste tehotná a budúcu sezónu 2013 z tohto dôvodu vynecháte?
Lucia Klocová>>„Priznám sa, že pôvodne som túto správu chcela
novinárom oznámiť až o týždeň neskôr. Okrem mojej
najbližšej rodiny nikto o tom nevedel. Preto som sa chystala,
si že toto tajomstvo ešte chvíľu nechám pre seba a najbližších.
Ale potom som sa poradila s manažérom a trénerom
a rozhodli sme sa, že to oznámim na slávnosti Atlét roka.
Predsa, Atlét roka je také výnimočné podujatie, na ktorom sa ma
novinári budú pýtať na moje plány v novej sezóne – a čo
im poviem? Budem všetkých klamať, že sa chystáme na MS 2013
v Moskve, že regenerujeme a podobné rečičky o príprave?
Nebolo by to z mojej strany seriózne, keď už viem, že budúcu
sezónu súťažiť nebudem. Chcela som to urobiť tak, aby som mala
počas Vianoc pokoj a pohodu.
BEHAME.sk>>Keď spomínate Vianoce, o vás je známe, že rada pečiete a varíte. Máte už upečené vianočné pečivo a nakúpené darčeky, ktorými chcete potešiť rodinu a príbuzných?
Lucia Klocová>> „Nie, nemám. Momentálne som v situácii, že nič nestíham. Už po olympiáde som si totiž želala šteniatko. To mal byť pre mňa darček pod stromček. Nevyšlo to presne na Vianoce, lebo šteniatka sa nerodia vtedy, keď chcem (smiech). Naše šteniatko sa vypýtalo na svet dva mesiace pred Vianocami. A navyše, dva dni predtým ako sme išli po šteniatko do Čiech, som sa dozvedala, že som tehotná. Okamžite som začala riešiť plno iných vecí. Navyše, šteniatko je také tvrdohlavé, že odkedy ho máme, o pohyb mám postarané. Takže teraz mi to pripadá tak, akoby som mala doma už poldruharočné dieťatko! Tak ma momentálne môj ´vianočný darček´ zamestnáva (smiech). Piecť budem až v týždni pred Vianocami, ale horšie je to s darčekmi. Budem ich zháňať na poslednú chvíľu.“
BEHAME.sk>>Takže teraz počas zvyšného týždňa, ktorý nám ešte zostáva do Vianoc, sa chystáte poriadne šturmovať? Stihnete nakúpiť všetko, čo ste si pôvodne naplánovali?
Lucia Klocová>> „Máte pravdu. Behanie po obchodoch na poslednú chvíľu nemám rada. O mne je predsa známe, že počas minulých rokov som darčeky mala kúpené i zabalené už koncom októbra! Ja takéto veci nezvyknem nechávať na náhodu, ale tento rok to všetko takto vypálilo. Polovica darčekov mi momentálne ešte chýba. S pečením problémy nemám. Vianočné pečivo do sviatkov stihnem napiecť. Pečiem rada. Držím sa receptov. V tom problém nevidím. Horšie je to teraz s varením. Pri ňom mám teraz problémy najmä s dochucovaním (smiech). Tie chute mám momentálne rôzne. Raz je niečo veľmi slané, druhýkrát zasa kyslé (smiech). Preto sa teraz do varenia nejako extra nehrniem.“
BEHAME.sk>>Už niekoľko mesiacov viete, že pravdepodobne koncom júna 2013 budete mamičkou, ako túto novú situáciu zvládate, ako sa v úlohe budúcej mamičky cítite?
Lucia Klocová>> „Tehotenstvo znášam prekvapujúco dobre. Pravda, ak nepočítam tie tri – štyri dni, keď mi ráno bolo zle (smiech). Myslím si však, že to nadšenie, to tešenie – a najmä to poznanie, že budem mamičkou, mi veľmi pomáha. Psychika ženy v tomto smere robí zázraky. Nepociťujem, že by mi bolo nejako extrémne zle. Jesť mi chutí, preto zatiaľ nemám žiadne väčšie problémy (smiech). Musím tiež povedať, že všetko teraz beží tak, ako by som si želala, aby bežalo.“
BEHAME.sk>>Tehotenstvo ste označili za veľký šok. Znamená to, že potomka ste s priateľom ešte neplánovali?
Lucia Klocová>> „To sa tak nedá povedať. Želali sme si potomka už niekoľko rokov. Ale môj športový život sa uberá inak ako život normálneho smrteľníka. Ja to mám naplánované doslova na sekundy, ale niektoré veci sa stanú veľmi spontánne. Takže to, že si človek niečo želá, niekedy úplne nestačí. Pre mňa bolo šokom, že sa mi podarilo otehotnieť tak rýchlo! Len som si to zaželala - a hneď mi to spadlo ako z jasného neba! Takže táto sezóna je naozaj výnimočná najmä v tom, že sa mi počas nej stávajú iba krásne veci, že počas nej zažívam a spôsobujem iba šťastné a krásne chvíle. V tomto smere je tento rok veľmi pozitívny, dobrý - a to tehotenstvo je ozajstnou čerešničkou na torte (smiech). Preto škoda, že tento rok sa už pomaly končí.
BEHAME.sk>>Pamätáte si ešte prvý pocit, ktorý ste zažili vo chvíli, keď ste zistili, že budete mamičkou?
Lucia Klocová>> „Aby som bola úprimná, klepala som sa ako na štarte tisícpäťstovky na olympiáde v Londýne (smiech). Navyše, neverila som tomu, pochybovala som (smiech). Hneď som letela po druhý tehotenský test, aby som sa ubezpečila, či to naozaj je pravda. Keď sa to potvrdilo aj u lekára, tak tie emócie boli ohromné! Dokonca som zabudla aj na olympiádu! Materstvo je výnimočná udalosť. A myslím si, že každá mamina sa na to teší. Momentálne to ani neviem dosť dobre opísať vhodnými slovami. Je to niečo výnimočné.“
BEHAME.sk>>Ako vnímate momentálny totálny oddych od behania? Nechýba vám systematická tréningová práca, na ktorú ste boli dlhé roky zvyknutá?
Lucia Klocová>>„Samozrejme, že chýba. Ale musím si na to zvyknúť. Od olympiády som prakticky nebehala celé štyri mesiace. V tomto oddychovom období som si bola len dva, maximálne štyrikrát zabehať. Ale iba dva – tri kilometre. Viac sa nedalo. Mala som dlhšie zdravotné problémy. Preto som sa radšej liečila, aby som neochorela ešte vážnejšie... Takže teraz si pozerám videá a fotografie z olympiády a spomínam, aké to bolo, keď som behala. Už sa teším, kedy nastane v mojom stave také pokojnejšie obdobie. Teším sa na obdobie, keď sa budem cítiť lepšie – a keď si moje telo navykne na tehotenstvo, na ten pocit, že nejaký malý ´chrobáčik´ rastie vo mne... A verím, že potom si bez problémov aj zabehám. Aspoň tak pre radosť a rekreačne. Aby som z cviku nevyšla.“
BEHAME.sk>>Teraz, keď nemôžete trénovať, máte čas na to, aby ste si v pokoji pozreli záznam zo svojho olympijskeho finálového behu? Čo pri ňom prežívate? Ako ho vnímate?
Lucia Klocová>> ,,Budem úprimná, nechcela by som byť športovým fanúšikom. Neviem si seba predstaviť v pozícii pasívneho diváka. Neviem, čo by som robila, keby som bola na mieste môjho priateľa, ktorý súťaže na olympiáde v Londýne sledoval iba v televízii. Asi by som veľmi rýchlo vypla televízor a počkala, kým by mi niekto nepovedal výsledok (smiech). Asi by som na to nemala nervy! A nemám ich ani teraz. Keďže viem, ako to všetko nakoniec dopadlo, pozerala som iba štart a potom cieľovú rovinku, viac nie. Je pravda, pozerám sa na to ako profesionál. Zisťujem, či som niekde nespravila chybu, či to bolo takticky v poriadku. Či mi nepadalo koleno, či som ešte rukami dokázala veslovať (smiech). Ja sa na ten záznam pozerám úplne inak ako bežný divák. Aj z televízie sa učím.“
BEHAME.sk>>Počuli ste komentár Alfonsa Jucka, ktorým opísal vaše životné preteky v Londýne? Čo na jeho emotívny výkon aj s odstupom niekoľkým mesiacov hovoríte?
Lucia Klocová>> „Ten som počula. Tak by som to určite nevedela okomentovať. Musím povedať, že po londýnskom semifinále som zostala veľmi milo prekvapená z toho, koľko ľudí mi doma drží palce! Chodili mi pozdravy a povzbudenia mailom, esemeskami. Ľudia, ktorých som v živote nevidela, ma na diaľku povzbudzovali. Ľudia, ktorí mi nikdy nenapísali, mi ďakovali za výkon, ktorý som v Londýne predviedla. Bolo to niečo nádherné! Preto zodpovednosť na tom štarte finálového behu na 1500 m bola taká veľká. Robila som všetko preto, aby som nikoho doma nesklamala. Aby som ľudí zasa potešila. Písali mi, že aj keď nepostúpim do finále, už som spravila veľký kus práce. Vraj je to nádherný výsledok. Ešte krajší ako medaila. Mnohí mi zdôrazňovali najmä to, že bolo na mne vidieť ohromnú bojovnosť. A to som do svojho behu chcela vždy dať. Vždy som sa o to usilovala. Som rada, že to ľudia pri televízoroch na mne videli. Teší ma, že mi tak fantasticky fandili a držali palce.“
BEHAME.sk>>Podali ste vo finále na 1500 m výkon, o akom ste vždy snívali? Bol to vrchol vášho športového snaženia?
Lucia Klocová>> „Tento rok je pre mňa celý výnimočný. Na to, ako sa zle začal, fantasticky sa skončil. Pamätám sa, že som mala veľmi zlý začiatok prípravy. Začínala som ju takto pred rokom – v novembri 2011. Až po trojmesačnej regenerácii a doliečovaní všetkých boľačiek. A hneď ma začalo bolieť všetko, čo ma bolelo aj v roku 2011. Tak som nedúfala, že sa dokážem pripraviť na majstrovstvá Európy v Helsinkách, nie to ešte na olympiádu v Londýne! Darmo sa však nehovorí, že nádej umiera posledná... Prechod na tisícpäťsto metrov sa mi vydaril. Premiéra v Osle na Diamantovej lige mi vyšla veľmi dobre. Zabehla som slovenský rekord 4:07,99 a tento výkon ma poriadne nakopol. Začala som sa pripravovať na majstrovstvá Európy v Helsinkách i na olympiádu v Londýne. Zrazu som dostala nový impulz! Na záverečnom sústredení som sa prekonávala. Bola pre mňa úplnou hračkou. Ako keby maratóncovi dali bežať dva – tri kilometre namiesto 42 kilometrov! To bolo hlavné, čo ma motivovalo. A tak isto nové tréningy. Po 12 rokoch to bolo niečo úplne nové. Bolo to niečo, čo som ešte nezažila. Preto aj teraz sa veľmi teším na úlohu mamičky. Lebo to bude opäť niečo nové, čo som doteraz ešte nezažila. Preto už teraz hovorím, že aj keď by to malé plakalo 25 hodín denne, tak mi to prekážať nebude (smiech).
BEHAME.sk>>Ako zareagoval na vaše tehotenstvo tréner Pavel Slouka?
Lucia Klocová>> „Bol veľmi prekvapený! Tak ako aj ja (smiech). Ja som mu to ani nepovedala, že niečo také plánujeme... S priateľom sme sa rozhodli, že to necháme na osud. Nepripravila som ho na to, lebo som neverila, že sa nám to podarí tak rýchlo. Nad materstvom som vôbec nerozmýšľala. Preto som o tom ani nehovorila. Ale keď sa to už stalo, tréner to zobral tak, ako mal. Uznal, že toto obdobie a poolympijská sezóna je najlepšia doba na bábätko, ktoré som už dávnejšie chcela. Veď ďalšia olympiáda bude až o štyri roky. Pochopil ma, že potrebujem čas, aby som si od trénovania oddýchla. Aby som nebehala dvakrát denne. Keď budem prichystaná opäť trénovať, začneme úplne od nuly. Ale do ďalšej prípravy pôjdem s vedomím, že nejaký cieľ už máme spolu vytýčený. Ale o tom by som teraz nechcela viac hovoriť. To je ešte ďaleko (smiech).
BEHAME.sk>>Ako ste prijali víťazstvo v ankete o najlepšieho slovenského atléta? Čo vám v tej chvíli prvé prišlo na um?
Lucia Klocová>> „To je tiež jedno z veľkých prekvapení, ktoré ma tento rok stretlo (smiech). Samozrejme, nevedela som, či Atlétom roka bude Matej Tóth, alebo ja. Doteraz som Atlétkou roka nikdy nebola. Vždy mi to pretieklo pomedzi prsty. Bola som druhá, alebo tretia. Ale nikdy nie prvá. Až teraz. To je ďalší bonus navyše, ktorý sa mi podarilo získať v roku 2012! Zatiaľ mi ide karta. Tento rok hrám iba s dobrými kartami! Škoda, že tento rok už končí (smiech).
BEHAME.sk>>Spomenuli ste svoj zámer vrátiť sa na atletickú dráhu po materskej dovolenke. Dá sa teraz aspoň v širších súvislostiach spomenúť, kedy by to mohlo byť aktuálne?
Lucia Klocová>> „To je teraz veľmi predčasná otázka. Teraz si želám hlavne to, aby moje maličké bolo zdravé, aby pôrod dopadol tak, ako má. To je teraz hlavné. A po pôrode sa uvidí, kedy sa začnem chystať na návrat na dráhu. Bude rozhodujúce ako sa ja budem cítiť. Nemám to ešte úplne premyslené... Uvedomujem si, že tam je ešte veľmi veľa otázok, ktoré to všetko ovplyvnia, Opakujem ešte raz: teraz je rozhodujúce, aby sa dieťatko narodilo zdravé - a aby bolo všetko v poriadku.“
BEHAME.sk>>Pýtali ste si nejaké dobré rady od vašej reprezentačnej kolegyne Martiny Hrašnovej, ktorej dcérka Rebeca má už dva a pol roka?
Lucia Klocová>> „Nie, ešte nebol na to vhodný čas. Moje tehotenstvo je ešte veľmi čerstvé. Navyše všetci sme čakali, kým uplynie najkritickejšie obdobie tohto stavu. Ja si myslím, že tak ako pri športe každý z nás volí iný spôsob prípravy, tak to je aj pri výchove detí. Každý to bude riešiť po svojom - a podľa seba. Uvedomujem si, že všetko bude tiež závisieť od toho, či ma to moje dieťatko bude počúvať, alebo nie. Či bude také zlé, ako som vraj bola ja (smiech). Ak sa v tomto podá na mňa, návrat k atletike bude mimoriadne rýchly (smiech).“
BEHAME.sk>>Takže vy ste boli zlé dieťa? Tak si vás rodičia ako svojho potomka zapamätali?
Lucia Klocová>> „To síce netvrdím, ale... Som škorpión, som výbušná, tvrdohlavá. To nestačí? Navyše, výbušné a tvrdohlavé deti nie sú vraj pre rodičov nič príjemné. Tak uvidíme, po kom to malé vlastne bude (smiech).
