Ľudia si snažia skvalitniť život po fyzickej i psychickej stránke. Veková kategória bežcov sa rozširuje. Behajú najmenšie deti, ale aj starší ľudia. Každý, kto beháva, by mal poznať svoj zdravotný stav. Mal by absolvovať základné prehliadky pohybového i kardiovaskulárneho aparátu, aby predišiel komplikáciám a nedostal sa do opačnej roviny, že pohyb a beh mu škodí.
Aké sú najväčšie pozitíva behania?
Cieľom je zvýšiť si kondíciu či odolnosť organizmu. Pravidelné športovanie nám zlepší imunitný systém, vplýva pozitívne na organizmus, posilňuje kardiovaskulárny systém, spevňuje svalstvo a je to aj relax. Ľudia športujú, aby sa zbavili nahromadeného stresu z práce. Pri behaní sa im vyplavujú endorfíny, ktoré pôsobia upokojujúco a dokážu navodiť rovnováhu.
Negatívom sú zranenia. Aké najčastejšie môžu mať rekreační bežci?
Beh je kontrolovaný pohyb a pokiaľ
je rovný terén, riziko zranenia je menšie. Väčšia
pravdepodobnosť zranenia je v členitom teréne. Najčastejšími
úrazovými zraneniami sú podvrtnutia členku či kolena, pády a
následné odreniny. Netreba zabúdať na neúrazovú zložku, ktorá
spočíva v samotnej danosti kĺbov, ktoré nám umožňujú zaťažiť
telo. Vtedy vznikajú problémy s pohybovým aparátom na podklade
vrodených či vývinových variantov kĺbu.“
Aké zásady by mal bežec dodržiavať, aby minimalizoval riziko zranenia?
Mal by poznať svoje telo a jeho možnosti. Dôležitá je príprava na beh. Nemôžeme ísť z nuly na sto. Kto nikdy nebehal a zrazu sa rozhodne behať veľké vzdialenosti, si môže ublížiť. Keď nie sme fyzicky zdatní, treba začať s rýchlou chôdzou. Dôležitú sú aj strečingové cvičenia pred i po tréningu, aby sme predchádzali zraneniu svalovo-šľachového aparátu. Nemožno zabúdať na kompenzačné cvičenia, ako je plávanie, balančné cvičenia na nestabilných plochách, ktoré posilňujú ostatné partie a napomáhajú kordinácii tela. Takto vieme pri našliapnutí na nerovný terén lepšie ovládať svoje telo a predchádzať úrazom.
Ľudia behávajú aj v extrémnych horúčavách alebo mrazoch. Na čo by si mali dávať pozor?
Len tréningami sa vieme pripraviť na extrémne teploty. Je to o adaptácii. Všetko treba robiť s rozumom. Nie, že sa rozhodnem prvýkrát behať pri mínus dvadsatich alebo plus štyridsatich stupňoch. Musí tam byť aj znalosť o vlastnom zdraví, vedieť, či máme zdravé srdce, pľúca. Nezabúdame na pitný a energetický režim.
Viacerí rekreační bežci chcú odbehnúť polmaratón. Je správne sa pred takýmto behom poriadne zavodniť?
Nie je dobré ísť na štart preliaty. Keď budete mať zaliaty žalúdok tekutinami, akoby ste niesli batoh navyše. Treba byť prirodzene zavodnený. Pri polmaratóne je po polovici behu dôležité prijať energetický doplnok. Všetko záleží od podmienok, terénu a intenzity zaťaženia. Keď bežíme pre samého seba a nemáme žiadne výsledkové ciele, dá sa to zvládnuť aj bez vody a doplnkov. Nemali by sme sa dostať do situácie, keď začneme pociťovať kŕče. Vtedy už je neskoro niečo zachrániť.
V súčasnosti športovci čoraz viac riešia, ktoré potraviny sú zdravé a nezdravé, čo by mali konzumovať a čo nie. Čo si o tom myslíte?
Už dlhšie sú športovci balamutení reklamou, čo nesmú jesť. Je zdravšie zjesť v pokoji slaninu ako brokolicu v strese. Všetko treba jesť s mierou. Samozrejme, od fastfoodu nemožno očakávať výživovú hodnotu. Niektorí ľudia majú intoleranciu na mlieko, tak ho nemôžu piť. Bežný zdravý človek by sa mal stravovať prirodzene. Jedálniček by mal obsahovať dostatok ovocia a zeleniny. Je neprirodzené robiť extrémy a fungovať napríklad len na sušených doplnkoch. Ľudia sú pod tlakom reklamy a často nevedia, čo robia.
Tréner Maurizio Sarri, ktorý v Neapole trénuje aj slovenského futbalistu Mareka Hamšíka, odporúča svojím zverencom po zápase pizzu. Je to správne?
Určitú ľahko stráviteľnú energiu by mal športovec prijať do polhodiny po výkone. Odporúčam ovocie po záťaži. Napríklad banán vám dodá potrebnú energiu a draslík. Vyprážaný rezeň po behaní nie je ideálny. Ten si môžete dať o tri hodiny. Ani pizzu nepovažujem za ideálnu hneď po behu. Avšak jeden trojuholník vám neublíži.
Slovenská olympionička Katarína Bérešová si vybrala dlhšie trate aj preto, že jej doktori zistili vytrvalostné vlákna v tele. Ako je to možné?
Máme dva druhy svalových vlákien – červené a biele. Jedny sú rýchle, druhé pomalé. Podľa ich pomeru vieme určiť, či je športovec lepšie zameraný na dynamiku a šprinty alebo vytrvalosť. U mladého atléta je to pomoc, na čo konkrétne by sa mohol zamerať. Robí sa to odobratím vzorky. Pre bežného človeka to nie je dostupné vyšetrenie.
Je zrejmé, že športovci tmavej pleti majú lepšiu predispozíciu na šprinty aj vytrvalostné behy. Čím to je?
Je to dané rasovo. Černosi majú iný pomer vlákien ako belosi. Kontinentálny štýl života je pohodlnejší ako v Afrike. Je to dané vývojom. V Afrike musia ľudia absolvovať dlhšie presuny, aby napríklad ulovili zver. Rokmi sa genofond prispôsobí na tieto podmienky. V Európe nie sme nútení robiť takéto veci a pomer vlákien sa mení.
Veľkou témou pri behaní sú ochorenia. Môže človek behať, keď má napríklad miernu nádchu?
Je to individuálne. Keď sme nadšení a máme zápas alebo preteky, tešíme sa a ideme, aj keď sme prechladnutí. Dá sa to absolvovať, ale treba si uvedomiť iné veci. Nie vždy rozlíšime, či máme virózu alebo počiatočnú angínu. Vo vyššom veku môže takéto športovanie urobiť zmeny na srdci či obličkách. Aj menší infekt môže zdravotný stav výrazne zhoršiť. Ako lekár nemôžem povedať, že keď ste prechladnutý, môžete ísť behať. Aj keď mladý a zdravý človek to dokáže zvládnuť.
Ako je to v prípade, keď užívame antibiotiká?
Tam už je predpoklad bakteriálneho zápalu. Keď sa užívajú, športovať sa jednoznačne nemá, aj keď ste mladý a trénovaný. Športovať sa nesmie aj nejaký čas po doužívaní, lebo v hladine krvi ešte antibiotiká chvíľu ostávajú.
Ľudia dva mesiace poctivo trénujú a zrazu ich zabrzdí krátkodobá viróza, po ktorej stratia nadobudnutú silu i kondíciu. Ako tomu zabrániť, aby po chorobe nezačínali prakticky odznova?
Priebeh choroby môže byť individuálny. Čím máte vyššiu teplotu, tým viac sapotíte, strácate tekutiny, čo oslabuje organizmus. Vtedy strácate aj zo svalových vlákien. Nedá sa tomu predísť. Treba len zodpovedne pristúpiť k ochoreniu, snažiť sa ho vyliečiť. Čím skôr ukončíme liečbu základného ochorenia, tým menej stratíme z výkonnosti.
Sú pre rekreačných bežcov potrebné aj výživové doplnky?
V súčasnosti na vás z každého obchodu kričí, ako si zlepšiť výkonnosť a regenerovať. Niekedy to nemá hlavu ani pätu. Komercia neraz potláča zdravý rozum. Hobíci, ktorí športujú pre vlastnú radosť, nepotrebujú žiadne doplnky. Stačí, ak si dajú hroznový cukor a napijú sa vody. Ľudia užívajú jedno cez druhé, čím si ubližujú. Najdôležitejšie je, aby športovec nebol dehydrovaný. Voda je najpodstatnejšia. Ostatné veci nie sú pri rekreačnom behu bezpodmienečne nevyhnutné.
V súčasnosti si športovci pomáhajú soft drinkami, kofeínovými či energetickými nápojmi. Ako vplývajú na človeka?
Pôsobia stimulačne. Mali by zlepšiť výkonnosť. Ľudia sú však schopní pomiešať ich dohromady a vtedy je ich srdce zaťažené ešte skôr, ako odštartovali. Keď človek cíti únavu, káva alebo ľahký nápoj môže pomôcť, ale netreba z toho robiť vedu a dávať si všetko.
Športovci si pred záťažou dávajú často lieky proti bolesti. Čo si o tom myslíte?
Jedna z veľkých závislostí je závislosť na kofeíne a druhá na protizápalových liekoch, ktoré si človek normálne dáva proti bolesti. Niektorí športovci nezačnú aktivitu bez toho, aby si takýto liek nedali. Sú na nich často závislí, len si to nevedia priznať.
Vrcholom pre rekreačných bežcov bývajú často maratóny. Sú pre človeka zdravé?
Jednoznačne nie sú. Človek nie je stavaný na behy na úrovni štyridsať kilometrov. Aj pre zdravého človeka sú to extrémy. Hrozí hypertrofia srdca. S vytrvalostnými tréningami sa zväčšuje srdce ako sval a môže dôjsť k poruchám vodivosti dráh srdca a k náhlym úmrtiam. Veď aj prvý maratónec, ktorý dobehol, v cieli zomrel. Nechcem robiť strašiaka, ale určite to nie je beh pre zdravie. Je to skôr beh pre vlastné ego. Dá sa jeden či dvakrát natrénovať, ale ľudské telo na pravidelné behanie maratónu nie je stavané.
Aký je teda najzdravší beh pre človeka?
Niekomu vyhovuje, že sa môže so spolubežcom rozprávať. Vtedy človek beží na úrovni 140-150 tepov za minútu. Beh by mal robiť ľuďom radosť a nie ich strhať a zapríčiniť bolesť kĺbov. Mali by mať z neho dobrý pocit a znova sa tešiť na ďalší. Keď sa človek do ďalšieho tréningu núti, nie je to dobré.
Mnoho ľudí začne behať, aby schudlo. Spália práve behom najviac kalórií?
Na chudnutie treba intenzívny beh. Keď chce človek zredukovať hmotnosť, musí si uvedomiť, že 70 až 80 percent je o strave. Zvyšných 20 až 30 percent je športovanie. Človek môže behať aj s nadváhou, ničiť si kĺby, ale keď neupraví stravu, váha pôjde dole ťažko.
Môže sa stať človek od behu závislý?
To je cieľom, aby sa stal človek závislý od pohybu. Vtedy sa vyplavujú endorfíny a beh sa stane drogou, ktorú si človek pýta. Je to znakom, že to robíme správne. Máme fyzickú i psychickú pohodu. Vtedy sa stávame závislí na pohybe, nie na sledovaní televíznych novín.
