Emil Zátopek patril medzi najväčšie športové osobnosti v Československu. Čo by ste o ňom, ako jeho predstaviteľ, povedali?
Bol to veselý, spoločenský človek s veľkou dávkou originality, zmyslom pre humor a vôľou žiť život po svojom. Aj preto sa po zážitku v „jarnom behu“ v roku 1941 v Zlíne zahryzol do atletiky. Zistil totiž, že beh mu môže pomôcť byť sebe pánom a mať aspoň trochu vlastnej slobody, ktorá pre neho bola veľmi dôležitá. Bol pre to ochotný urobiť viac než ostatní. Navyše mu pomáhalo, že bol nesmierne húževnatý. Veril v dobro v ľuďoch, teda bol aj trochu naivný a detinský. Jeho povaha sa hodila preto komunistickým pohlavárom, aj keď podľa mňa bol v podstate apolitický.“
Je dnes podľa vás Zátopek v Česku dostatočne známy?
„Podľa mňa áno. Je to presne ten typ, ktorého pozná každý, aj keď mladšia generácia si asi nebude vedieť jeho meno zaradiť.“
Ako ste sa pripravovali na rolu slávneho bežca? Ako vyzerali vaše tréningy?
„Behal som trikrát týždenne s trénerom Honzom Pernicom. Celkovo sme behali niekoľko rokov, pretože pôvodne sa mal film začať nakrúcať už dávno. Vlani v januári sme opäť začali behať. Cieľom bolo, aby som behal v rovnakom tempe, ako behal Zátopek. To znamená, že keď bežal na olympiáde v Helsinkách 5-kilometrovú trať za 14 minút a 6 sekúnd, každých sto metrov prebehol za 17 sekúnd. Vo filme logicky nebeží herec celých päť alebo desať kilometrov ale 200 až 400 metrové úseky. Trénovali sme práve tieto intervaly v rovnakom tempe ako Zátopek. Ale v rámci tréningov som pridal aj dlhšie tréningy, aby som získal bežeckú postavu.“
Museli ste kvôli role Zátopka schudnúť?
„Áno, sedem až osem kilogramov.“
Zátopek pri behu nepôsobil esteticky. Vyzeralo, že nesmierne trpí. Bolo náročné prispôsobiť role aj bežecký štýl?
„Mám disbalanciu. Lakte mám vytočené od tela. Takže pre mňa to nebolo až také ťažké. Emil sa pri behu dostával do veľkého vypätia a neovládal sa. V hornej polovici tela, na krku a na tvári bol pokrútený a strnulý. Ale v tej polohe bol najmä v závere pretekov. Keď si pozriete dobové snímky, tak v priebehu pretekov nepôsobil až tak kŕčovito. Vlastne som sa na jeho štýl ani veľmi nepripravoval.“
Nebola to od Zátopka len istá póza, aby prekabátil súperov, keď vyzeral, že každú chvíľu vypustí dušu?
„Rozhodne nie. On nevedel inak behať.“
Zátopek patrí medzi výnimočné športové osobnosti. Pomohol vám film spoznať ho z inej stránky?
„Prekvapilo
ma skoro všetko, pretože som ho takmer vôbec nepoznal. Bol citlivý,
jemný človek, bezprostredný. Miloval život a všetko bral s humorom.
Nechcel žiť zatvorený v klietke. Aj keď samozrejme musel, vzhľadom k
tomu, do akej doby sa narodil. Ale beh mu pomohol prežiť iný život, než
mala väčšina ľudí vo vtedajšej republike. Chcel byť šťastný a dokázal
to. To je tá najväčšia ľudská sila.“
Tienistou stránkou jeho kariéry bolo, že po roku 1968 ho
socialistický režim využíval. Glorifikujeme si ho dnes, alebo bolo jeho
meno zneužité?
„Je to zložitejšie. Každý to
vníma po svojom. Emil sa rozhodol v roku 1968 politicky angažovať a
doplatil na to. Nevedel sa v tom pohybovať. Nemal na to. Do istej miery
to nezvládol a bola to pre neho lekcia, ktorá ho poznamenala do konca
života.“
Hoci patril medzi najväčšie športové osobnosti, dlho sa
musel živiť ako robotník pri kopaní studní. Ako sa s tým podľa vás
vyrovnal?
„Jemu nikdy neprekážala fyzická práca. Ale myslím, že potom už neveril ľuďom tak ako dovtedy.“
Jedným zo silných momentov jeho kariéry je, že sa vzdal
vlastnej zlatej medaily, ktorú venoval Austrálčanovi Ronovi Clarkovi.
A dokonca druhú zlatú, ktorú vyhrala jeho manželka Dana, venoval inému
športovcovi. Čo to o ňom vypovedá?
„Potvrdzuje
to jeho srdečnú a ľudskú povahu. Samotné medaily mu šťastie
neprinášali. Zážitok z behu áno. Žil prítomnosťou. Navyše vedel, že ak
tú medailu Clarkovi daruje, urobí mu tým obrovskú radosť.“
Viete si dnes predstaviť medzi športovcami rovnaké gesto?
„Asi áno. No záleží to na danom človeku. Je to však vzácny pohľad na svet a určite nie bežný.“
Zmenil film váš pohľad na behanie?
„Pred
tým ako mi režisér David Ondříček ponúkol rolu Emila Zátopka, som sa
behaniu vôbec nevenoval. Takže som sa vlastne nemal v čom zmeniť. Beh je
svet, ktorý vás môže oslobodzovať, ale aj zväzovať. Dôležitá je
rovnováha. Rozhodne si niekedy zabehať pôjdem, ale už nie v takej miere,
ako keď som sa pripravoval na film.“
Premiéra v lete 2021
Ani nový film režiséra Davida Ondříčka venovaný najlepšiemu
československému atlétovi všetkých čias neunikol šíriacej sa pandémii
koronavírusu. Vzhľadom na okolnosti, ktoré v súčasnej ére zásadne
ovplyvnili aj kultúrny život, sa producenti a distribútor filmu Zátopek
zhodli, že presunú premiéru na leto 2021. „Starostlivo sme zvažovali,
ako pri zmenených podmienkach uviesť náš film do kín. Jeho prípravám sme
venovali veľa úsilia a je pre nás dôležité, aby nám nasadenie do kín
umožnilo osloviť čo najširšie publikum. Veríme, že budúcoročná premiéra
bude, aj v súvislosti s konaním OH v Tokiu, najvhodnejšia,“ povedal
režisér a producent David Ondříček.
Viac zaujímavých článkov nájdete v novom vydaní tlačeného magazínu behame.sk, ktorý je môžné zakúpiť v novinových stánkoch.
