Koľko času vám osobne zaberie príprava jedla?
To je dobrá otázka. Ja som singel, takže varím sám sebe. Pretože som pracujúci dôchodca, urobím si čas a varím trikrát denne. Som ale šikovný kuchár, večeru mám za pätnásť minút, obed za dvadsať.
Čo
muž, ktorý väčšinu svojho celého života propaguje zdravú
výživu, varí?
To je rozmanité, pretože sa stravujem intuitívne. Viem, čo mi nerobí dobre a naopak. Môj mozog to má zoradené a pamätá si, čo jedol včera, predvčerom ... Keď idem nakúpiť potraviny, viem dopredu, čo chcem. Keď narazím na nejakú novú potravinu, ktorá mi však zložením vyhovuje, kúpim ju a nechám na niektorý z ďalších dní. Mám vytipované obchody, nielen supermarkety, kde vždy dostanem to, čo je kvalitné. Na jedle väčšinou nešetrím.
A konkrétne?
Milujem svoju, teda špeciálnu, paradajkovú omáčku, ktorú robím z talianskeho paradajkového bio pretlaku a krémového kozieho syra, kúpim si "filé" čerstvého divého lososa, veľa si robím kuracie pokrmy z bio kurčiat so zeleninou všetkého druhu, varím si husté (ale nie zapražené ) polievky zo zeleniny a kuracieho mäsa, v podstate taký eintopf, ale bez múky. Milujem hummus, bezlepkové kukuričné a ryžové cestoviny s mojou nie múčnatou omáčkou a bezlepkovou morčacou šunkou, mám veľkú spotrebu mäkkých kozích syrov, robím si domáce raňajkové zmesi z vychytaných surovín (špeciálne ovsené vločky, mandle, chia semienka, konopné semienka, strúhaný kokos, sušené moruše a iné sušené ovocie), ale aj dusené zeleninové zmesi s ryžou, rizoto z ryže Arborio, miešané zeleninové šaláty, ale občas aj hovädziu polievku s pečeňovými knedličkami.
Čo
prílohy?
Používam
varené či pečené batáty. Vyhýbam sa lepku, nerobí mi dobre -
ako väčšine z nás, hoci si to neuvedomujeme. Do pusy nevezmem
margarín, múčniky len z tvarohu alebo kyslej smotany s orechmi a
ovocím, veľa fandím raw food - ale to neznamená, že by som
nezjedol nič tepelne upraveného. Super sú "Freshe" z
ovocia, prípadne i z mrkvy, zázvoru, červenej repy ... ono sa
totiž preukázalo, že šťava z červenej repy, pokiaľ možno bio,
veľmi urýchľuje regeneráciu. Pijem len čistú vodu s citrónom a
ľahké minerálky, v zime čaj čierny aj biely, Rooibos.
Volíte
prírodnú biokvalitu, alebo je vám to jedno?
S
biopotravinami je problém. Po prvé sú drahé a za druhé je u nás
veľmi malý sortiment. Rozhodne nie je nutné jesť všetky
potraviny bio. Niektoré druhy biopotravín sú kvalitatívne aj
chuťovo neporovnateľne lepšie, niektoré druhy zeleniny naopak.
Raz som kúpil biouhorky a musel som ich vyhodiť, ako boli horké.
Ale polemiku na tému "Sú biopotraviny zdravšie?" By som
tu radšej neotváral.
Čo
by ste nikdy nevložili do úst?
Knedle s akoukoľvek konvenčnou omáčkou, väčšinu hotoviek, zarábané polievky, pouličné zemiakové placky, sekanú v žemli, fast food amerického typu vrátane hranolčekov, zemiačiky a všemožné solené čipsy, sušienky, asi by toho bolo ešte viac .... Keď zjem niečo, čo nebolo kvalitné, ale "nejako som si to nevšimol", organizmus mi to za pár hodín dá nepríjemným spôsobom najavo.
Ako
je to so sójou?
Ľudia už asi niekde počuli, že je zdravá, podobne to je s cereálnymi vločkami. Sója je strukovina, teda ťažko stráviteľná potravina, problém je s jej genetickou modifikáciou, spomaľuje trávenie. Dobre, sójový proteín sa ukázal ako zdravotne prospešný, ale pretože sme každý iný, pre veľa z nás je to potravina nevhodná. Ostatne, dôkazy jej nevhodnosti v ľudskej výžive sú úplne reálne - testy potravinových intolerancí, ktoré som osobne používal vo svojej privátnej poradenskej praxi, ukázali, že až 90 percent ľudí sóju "neznáša". Podobne ako mnohí neznášajú lepok! Každý z nás by mal rešpektovať svoj metabolizmus, svoje preferencie, mal by si pamätať, čo mu "robí dobre", poučiť sa zo stravovacích "prešľapov" - aby vedel, ako jeho telo funguje.
Lenže
zažité zlozvyky z útleho detstva sa veľmi ťažko odstraňujú.
To si teda píšte! Stačí čítať rozhovory s profesionálnymi športovcami - to počujete predovšetkým: "už sa teším na sviečkovú, dám si pár pív ....". Teraz už niekoľko rokov robím konzultanta poradcom pre výživu v sieti poradní Svet zdravia. Kto takto nepracuje s ľuďmi a nehodnotí ich stravovanie, nemá šancu si uvedomiť, čo sú ľudia schopní zjesť - a koľko. Nevidí, ako ľudia jedia úplne chybne, úplne nekvalitné potraviny, ako tápu v tom, čo majú jesť - alebo na to kašlú. Klienti v poradniach sa neustále vyhovárajú, že to čo im odporúčame im nechutí, že im po tom nie je dobre, nemajú čas nakúpiť a uvariť, ale oni predovšetkým stále nevedia, čo nakúpiť a čo a ako uvariť. Napriek tomu sa s našimi špecialistami v poradniach hádajú, argumentujú tým, že "niekde čítali alebo počuli", že to, čo jedia, je zdravé ... Naše deti sú doslova "postihnuté" počítačmi a televíziou - chcú jesť to, čo prezentujú reklamy, navyše to jedia priamo nad klávesnicou počítača! Poviem vám, že na rozporoch na tému čo jesť, môže pokojne skončiť vzťah. Hlavnými diskusnými témami vo všetkých rodinách sú: výchova detí a jedlo!
Podvod menom proteínové
tyčinky
Vo svojich knihách ste za tie roky napísal veľa
vecí, odporúčal ste jesť toto alebo naopak nejesť zase niečo
iné. Vidíte, s odstupom rokov, niečo ako svoj fatálny omyl?
Nútite ma k priznaniu chýb, ktorých prezentácie v mojich knihách mohla ich čitateľom skomplikovať zdravotný stav alebo zhoršiť športový výkon? Nepriznám, aj keby ste ma mučili! To by som mohol svoju prácu hodiť do odpadu. No, dajme tomu, že som príliš preferoval sacharidy pred výkonom. Napriek tomu - športovou výživou sa zaoberám už viac ako 30 rokov - musím konštatovať, že výskum za celú tú dobu neobjavil nič prevratného, stále nie je jasné, "ako to vlastne je správne". Niet divu, je tomu tak preto, že - zjednodušene povedané - každý sme iný. A nielen to - situácia sa zásadne a rýchlo mení v závislosti od momentálneho stavu organizmu. Je totiž ľahké sa pretrénovať, ale neľahké dobre zregenerovať.
Nakoľko dôležitá je
športová výživa pre amatéra?
Človek, ktorý pravidelne športuje, ale rekreačne, amatérsky, teda nie každý deň, rozhodne nemusí o nejakej "špecifickej športovej výžive" premýšľať. Lenže v praxi je to tak, že práve "amatéri a hobíci" sú ochotní investovať do produktov športovej výživy veľké peniaze. To je dôsledok cielenej reklamy, pod ktorou sa podpisujú práve profesionálne športové hviezdy, ktoré propagovaný produkt vlastne nikdy nevložili do úst!
Mal by ste konkrétny
príklad?
Proteínové tyčinky. To sa vezme sušený tvaroh a sójová bielkovina (oboje totiž stojí pár halierov), pridá sa trochu stuženého tuku, mleté ovsené alebo iné cereálne vločky, nejaký ten cukor - a "energia zbalená na cesty" je hotová. Výrobné náklady pár korún, predajná cena desiatky korún. Tak tomu hovorím biznis.
Aké bývajú najväčšie
chyby profi športovcov?
Napríklad doslova cestovinové orgie deň pred pretekmi triatlonistov, pred podnikmi ako Iron Man, to je fatálny omyl. Večer pred pretekmi organizmus nie je schopný tú horu cestovín čiže sacharidov využiť, naopak, doslova to zablokuje metabolizmus.
Čo by teda športovci
mali jesť?
Chcete po mne odpoveď, ktorá by vydala ďalšiu knižku. Predovšetkým - kedy, pred tréningom, pri ňom, po ňom, pred pretekmi, počas neho, potom? Okrem toho, každý by mal jesť niečo iné, v tom je pes zakopaný. Nemožno formulovať obyčajné, jednoduché, pritom vždy správne pravidlá športovej výživy. Veď toto my odborníci nedokážeme formulovať ani v prípade všeobecnej výživy! Je tomu tak preto, že za celé desaťročia výskumu sa ešte nepodarilo ani športovým fyziológom, ani vedcom, zaoberajúcim sa výživu populácie, definovať, čo to tá "správna výživa" vlastne je.
Po čom teda siahnuť pri
výkone, napríklad pri dlhšom behu?
Ak pobežíte jednu hodinu, nič jesť nemusíte, stačí trochu piť. Teraz sú módne gély. Prečo nie, je to koncentrát rýchlej energie, nemusí sa to hrýzť ... až na to, že väčšina tých gélov nie je do zloženia správne formulovaná. Tiež nie je vhodné ich skonzumovať veľa. Potom to končí zle - doslova. Mám dobré skúsenosti s triatlonistami, ktorí jedli špeciálne energetické tyčinky (to nie sú bežné müsli tyčinky!), Ale striedali to s malými kúskami sendvičov, pripravených z bieleho pečiva s maslom a bezlepkovou morčaciou šunkou.
Čo ovocie, napríklad
banány?
Banány
jedia mnohí športovci - prečo nie, ale len ak ich znášajú, ony
sa totiž trávia postupne, takže nedôjde k nevhodnému zvýšeniu
hladiny krvného cukru. Rozhodne neodporúčam jesť pomaranče, piť
presladené, farbené a chemicky stabilizovaná ľadové izotonické
iontové nápoje. V žiadnom prípade mlieko (to si môžete nechať
až po výkone, pretože údajne zlepšuje priebeh regenerácie - asi
preto, že alkalizuje).
A čo pred piatimi alebo
desaťkilometrovými pretekmi?
Pred behom na päť kilometrov sa trochu najedzte asi tak dve hodiny pred štartom. Jedzte pokiaľ možno to, na čo ste zvyknutí. Napríklad ovsenú nemliečnu kašu, dusenú ryžu s mäsovým soche, ale rozhodne nie zeleninu v akejkoľvek podobe. Tiež nič mliečneho, na to platí zákaz. Neodporúčam žiadne müsli tyčinky, ale niektoré energetické tyčinky to byť môžu. Ale musíte si ich vyskúšať vopred v nejakom modelovom tréningu!
Ako to je s pitným
režimom pri maratóne?
Ak ste profesionálny maratónec, bez energie tie dve (a pol hodiny) vydržíte. Bez tekutín asi nie, ale to záleží na podmienkach. Všeobecne je správne vypiť za hodinu výkonu približne 0,3 až 0,5 litra správneho nápoja. Viac nie je nutné. Niečo iné bude, ak ste rekreačný bežec a ten maratón dáte za štyri hodiny. Ale opäť upozorňujem - tým, že do seba budete liať na každej občerstvovačke dva až tri decilitre nejakého nápoja, si môžete spôsobiť vážny problém. Dokonca sú známe prípady, keď maratónec dobehol do cieľa ťažšie ako pred štartom, pretože sa "prelial". Správny ionťák, to je ďalší problém. V prvej polovici výkonu odporúčam hypotonický ionťák, v druhej polovici naopak izotonický. Nikdy nepoužívajte ionťák s umelými sladidlami, žiadne pestrofarebné výkriky výrobcov, ktorí sa spoliehajú na to, že farba vás priláka.
Len na vode sa to
odbehnúť nedá?
Maratón sa samozrejme dá odbehnúť len na "vode". Ale to záleží na poveternostných podmienkach a na tom, ako ste trénovaný. Čím lepšie, tým menej potrebujete dopĺňať energiu a minerálne látky, a teda vám bude stačiť len citrónom ľahko okyslená voda.
Čo by bežec nemal vo
svojej strave vynechať?
Správny bežec by mal mať predovšetkým relatívne nízku telesnú hmotnosť. Teda si musí strážiť príjem energie. Nesmie sa prejedať, pritom však musí mať dostatok kvalitných bielkovín, svaly sa musia regenerovať. Po tréningu odporúčam tekutú výživu v podobe dobrého Gaineru - ten si dokonca môžete urobiť sami. V podstate to bude "tekutá výživa" čiže zriedená ovsená kaša s banánom a trochou sušeného whey proteínu. Pre amatérskych a rekreačných bežcov netreba špekulovať nad nejakými vychytávkami. Vlastne to je bežná zdravá strava, individuálne prispôsobená. Keď sa to naučíte, presnejšie keď to naučíte svoje telo, môžete bez problémov veľmi dobre behať, aj keď budete vegetarián alebo dokonca budete stúpenec raw food.
Ťažký život "profi"
detských športovcov
Spomenuli ste váhu. Keď chce niekto
schudnúť, platí poučka menej jedz a viac sa hýb?
Jasné, to je energetická bilancia. Tým sa ale dostávame do úplne inej oblasti, totiž k ľuďom, trpiacim nadváhou alebo obezitou. Obmedzenie príjmu energie a začatí pravidelnej pohybovej aktivity je vždy prvým krokom. Bez pohybu totiž pri chudnutí strácate aj svalovú hmotu, a to je zlé. Pritom sa ale musí zhodnotiť aj príjem všetkých troch základných živín, väčšinou to dopadne tak, že sa musí obmedziť konzumácia sacharidov. V prípade, že chudnúť chce rekreačný bežec, je postup vlastne rovnaký. U profesionálneho športovca bude proces redukcie vyžadovať veľmi citlivý prístup. Organizmus športovcov sa totiž nesmie "vyhladovať". Nemožno športovať a pritom hladovať.
A čo doplnky stravy?
Podľa lekárskej komisie MOV profesionálny športovec žiadne doplnky a produkty takzvanej športovej výživy nepotrebuje, ak má správnu a dostatočnú regeneráciu a predovšetkým správnu výživu. To je svojím spôsobom pravda. Ale v prípade profesionálnych športovcov, špecializovaných na silové športy rovnako ako v opačnom extréme na vytrvalostné (čo tak napríklad Tour de France?) Je toto tvrdenie doslova žalovateľné. Profesionálni športovci sú v úplne inej situácii ako bežný hobík a rekreačný športovec.
Šport, či ten amatérsky, či profi vás sprevádza počas celého života. Kde podľa vás začína nezdravý šport?
Toto sa dá pozorovať u detí, ktoré začali športovať na "profesionálnej" úrovni. Deti veľa vydržia a nakoniec úplne nečakane "skolabujú". Väčšinou im, ako sa hovorí, "dôjde". Alebo sa zrania. Pozorujem to napríklad pri tenistoch a hokejistoch a gymnastkách. Spôsob ich stravovania je niekedy doslova proti prírode. Buď nestíhajú, alebo im tréneri zakazujú jesť. Tie deti sú z toho neskutočne stresované. Na vrcholovom športe je najhorší práve ten stres, pretože ste stále pod tlakom konkurencie. Veľa mladých športovcov trénuje nad rámec svojich limitov, telo trpí a raz vám to nepekne vráti. Úplne sa podceňuje regenerácia. Predovšetkým v strediskách mládeže. Ale všetko to je o podmienkach, len bohatý profík sa môže celý deň venovať len sám sebe, navyše pri sebe má špecialistov, ktorí sa o neho starajú. Ale športujúce dieťa musí chodiť do školy, aj keď niektoré majú individuálny študijný plán, namiesto regenerácie sa musí učiť, okrem toho musí jesť to, čo mu uvarí škola a doma rodičia. Veľa detí dokonca trénuje ešte pred začatím školy, potom nie je čas na obed, pretože je "druhá fáza" -dvojfázové alebo trojfázové tréningy, rovnako ako napríklad tri zápasy v tenise, pritom nemajú ani profíci.
rungo.cz, Marek Odstrčilík
